BRATISLAVA - Ivan Rajniak právom patrí medzi legendy slovenského herectva. On sa však po odchode spred kamier a z divadelnej scény na svoju kariéru pozeral trochu nezvyčajne. Prečítajte si, čo povedal v poslednom rozhovore pred svojou smrťou (†23. 2. 1999).
Ivan Rajniak sa narodil 10. júla 1931 v malebnej liptovskej dedinke Hybe. Už ako deväťročný sa postavil prvýkrát pred kameru vo filme Leto pod Kriváňom. Po skončení ľudovej školy išiel študovať do Prešova, kde zmaturoval na stavebnej priemyslovke.
Láska k divadlu ho priviedla do Bratislavy - na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) začal študovať v roku 1952. Po ukončení vysokej školy nastúpil v roku 1957 do Štátneho divadla v Košiciach. Na javisku stvárnil desiatky postáv od romantických hrdinov ako Rómeo a Hamlet cez komediantov až po drsných chlapov. Práve v košickom divadle sa Ivan Rajniak zoznámil so svojou celoživotnou láskou - baletkou Magdou. "Najkrajší zážitok môjho života bol, že som s ním žila skoro 42 rokov," povedala v jednom z rozhovorov.
Po deviatich divadelných sezónach strávených v Košiciach prišla ponuka zo Slovenského národného divadla, a tak sa Ivan Rajniak sťahoval v roku 1966 do Bratislavy. V činohre SND strávil 29 rokov, keď medzi jeho najbližších priateľov patrili Ivan Mistrík a Štefan Kvietik. Repertoár obohatil najmä rolami zraniteľných hrdinov s citlivým vnímaním sveta a ľudských problémov. Exceloval napríklad v dramatizácii románu Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier.
Stvárnil nespočetné množstvo úloh rozmanitých typov. Boli to postavy partizánov, dedinčanov i tvrdých chlapov. Diváci sa mohli s umením Ivana Rajniaka stretnúť aj v mnohých úspešných dielach slovenskej filmovej a televíznej tvorby, medzi nimi napríklad v snímkach Tri gaštanové kone (1966), Rysavá jalovica (1970), Pacho, hybský zbojník (1975) či Červené víno (1976). V spomienkach divákov zostane navždy jeho nezabudnuteľná postava Valéra vo filmoch Martina Hollého Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971).
Za vynikajúce výkony na divadelných doskách, filmovom plátne a pred televíznou kamerou získal Ivan Rajniak v roku 1976 titul zaslúžilý umelec. Po roku 1989 sa však stiahol do súkromia, a útočiskom sa mu stal rodný Liptov. Posledné dni svojho života strávil v byte v bratislavskej Petržalke so svojou manželkou, ktorú nevolal ináč len ako "moja Magdalénka".
Ivan Rajniak zomrel v Bratislave 23. februára 1999 po operácii žalúdka vo veku 67 rokov. Pochovaný je vo svojej rodnej obci Hybe v kraji pod Kriváňom, ktorý tak miloval. V roku 2006 mu pri príležitosti 75. výročia narodenia odhalili rodáci na jeho rodnom dome pamätnú tabuľu s textom: "Hora, ty si môj svet. V tomto dome sa narodil Ivan Rajniak, herec, člen SND, 1931 - 1999".
V poslednom rozhovore pred svojou smrťou však dal herec najavo, že jeho povolanie pre neho neznamenalo nič extra. „Divadla mám už nad hlavu. Nikdy to nebola moja láska. Nikdy v živote som nepovedal, že javisko je môj svet. Ani televízia, ani film nie. To pre mňa nič neznamenalo, ani neznamená do dnešných dní. Nesledujem žiadne programy,” uviedol šokujúco pre Plus 7 dní.
