PRAHA - Porucha vyjadrovania patrí k tomu najhoršiemu, čo sa spevákovi môže stať. Legendárny Václav Neckář si týmto stavom prešiel po tom, ako prekonal mŕtvicu.
Václav Neckář sa narodil 23. októbra 1943. Rodák z pražského Žižkova pochádza z umeleckej rodiny. Mal tri roky, keď sa rodičia presťahovali do Ústí nad Labem. Otec mal angažmán v divadle, matka tam bola ekonómkou, a tak sa Vašek s bratom pohybovali v zákulisí opery. Mal deväť, keď v marci 1953 spieval detský part vo Verdiho opere Otello.
Maturoval na strednej všeobecnovzdelávacej škole v roku 1962, chcel študovať herectvo na DAMU, tam ho neprijali, a tak absolvoval konkurz do elévskej školy pri Divadle pracujúcich v Moste, kde účinkoval do februára 1964. Potom sa sťahoval do Plzne, kde dostal ponuku z divadla Alfa. V meste piva nahral v roku 1964 aj svoju prvú pesničku s názvom Jen tak.
Jeho herecké a spevácke výkony neunikli pozornosti dirigenta Josefa Vobrubu, začala Neckářova spolupráca s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu. Od augusta 1965 už účinkoval v pražskom hudobnom divadle Rokoko. Prichádzajú prvé hity Tu kytaru jsem koupil kvůli tobě a Ze soboty na nedeli. V roku 1966 vychádza aj jeho debutová LP platňa Václav Neckář zpívá pro mladé na ktorej boli ďalšie hity Stín katedrál či Lékořice.
Úspech mala formácia Golden Kids. Vznikla 1. novembra 1968 a spolu s Neckářom ju vytvorili kolegyne z Rokoka Marta Kubišová a Helena Vondráčková. Doma a v zahraničí účinkovali do 3. februára 1970. Pár dní nato dostala Marta Kubišová zákaz účinkovania, nepomohli ani priaznivé zahraničné ohlasy z mesačného účinkovania v parížskej Olympii či na festivale Midem v Cannes.
Od roku 1971 koncertoval s vlastnou skupinou Bacily, jej vedúcim bol na začiatku gitarista Ota Petřina, od roku 1974 mladší brat Jan Neckář. S Bacilmi vydal úspešné albumy Tomu, kdo nás má rád (1975), Planetárium (1977), My to spolu táhnem dál (1985) či Atlantída '99 (1987).
V novembri 2002 spevák skolaboval uprostred nakrúcania televízneho programu. Príčinou bola mozgová mŕtvica. Jej následkom potom stav známy ako afázia - porucha reči a komunikácie. Neckář mal problém s vyslovovaním slov. „Je to na nervy a strašne ma to rozčuľuje. Afázia je blbá choroba, ktorá človeku ničí život,” uviedol v tom čase. „Musím na sebe makať. dokola sa učiť. Robím to tak, že si rozstrihám text na riadky, tie potom na jednotlivé slová, predložky, spojky a každé sa učím zvlášť, potom ich dávam dohromady. Niekedy to je ale hrozne ťažké. Proste mám pocit, že mi to hlava už nepoberie, žije sa s tým strašne,” dodal umelec.
Z mozgovej mŕtvice sa napokon vyliečil a v roku 2004 sa aj vrátil na koncertné pódiá. V roku 2005 vydal album Oči koní.
Bohatá je aj filmografia Václava Neckářa. Dominuje v nej film Ostro sledované vlaky režiséra Jiřího Menzela z roku 1966, kde hral hlavnú postavu mladého výpravcu Miloša Hrmu. V roku 1968 získal tento film Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Hral vo filmoch Ta naše písnička česká (1967), Kulhavý ďábel (1968), spolu s Helenou Vondráčkovou v známej rozprávke Šíleně smutná princezna (1968), ďalej v tituloch Skřivánci na niti (1969), Pan Vok odchází (1979), Zpívej, kovboji (1981), Plaváček (1986) či Báječná show (2002).
Pri 21. ročníku udeľovania cien českej Akadémie populárnej hudby Anděl 2011 uviedli Václava Neckářa do Siene slávy. Zároveň za skladbu Půlnoční dostal aj dvoch Andělov českej akadémie populárnej hudby za skladbu roka a videoklip roka. Takmer po siedmich rokoch prišiel v apríli 2011 s novým supraphonským albumom Dobrý časy, na ktorom nechýba hit Půlnoční.
Spevácku tvorbu dnešného jubilanta dokumentujú aj viaceré výberovky, v roku 2006 vyšla dvojkompilácia najväčších hitov Jsem tady já/40 hitů, v decembri 2008 vyšlo DVD s názvom Nejsem gladiátor. V marci 2011 vyšla trojkompilácia Život/Zlatá kolekce a k životnému jubileu vyšla v roku 2013 dňoch kompilácia Václav Neckář: Největší hity (1965 - 2013). V roku 2015 dostali fanúšikovia album Zlatý Vašek a v roku 2018 kompiláciu balád Já ti zabrnkám/Balady.
