BRATISLAVA - Karola Machatu jeho kolegovia nazývali geniálnym hercom. Za svoj život bol mnohokrát ocenený a zostali tu po ňom filmy s postavami, ktoré patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Bohužiaľ, pred smrťou bojoval s ťažkou chorobou a ku koncu už nespoznával ani svojich blízkych známych.
Karol Machata sa narodil 13. januára 1928 v Malackách. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. V roku 1951 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Dráhu profesionálneho herca začínal v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1952 - 1953. Do roku 1998 bol potom nepretržite členom Činohry SND v Bratislave.
Disponoval nevšednou mierou talentu, ktorý využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Po prvých úlohách - inscenácie Sládkovičovej Maríny (1948), Jakuba v Laholovom Atentáte (1949) a Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi (1950), ktoré stvárnil ešte ako študent, upozornil na seba skvele stvárnenými postavami na divadelných doskách v Martine. Tam jeho titulné postavy Geľo Sebechlebský (1952) a Jánošík (1953) napriek hercovej mladosti zožali prenikavý úspech.
Kultivovaný prejav, ktorý si uchoval čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. V rozhlasových hrách a pásmach vytvoril širokú škálu dramatických postáv s jemným zmyslom pre špecifikum rozhlasového herectva. V 60. a 70. rokoch 20. storočia ďalej úspešne stvárnil úlohy v Záborského Najdúchovi, v Millerovej Cene a Cyrana z Bergeracu v rovnomennej Rostandovej hre.
Filmy, v ktorých stvárnil postavy, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie (Zemianska česť, Drevená dedina, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, Soľ nad zlato a mnohé ďalšie).
Za svoje herecké umenie získal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. V roku 1967 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 národný umelec. Prezident SR Rudolf Schuster odovzdal 1. januára 2003 Karolovi Machatovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti, divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby.
Karol Machata zomrel 3. mája 2016. Ešte rok pred hercovou smrťou jeho blízki tvrdili, že umelec je na tom zdravotne dobre. „A skutočne to tak aj bolo. Zomrel po dlhšej ťažkej chorobe, ale rodina si neželá, aby to bolo bližšie špecifikované. Nebola to ale žiadna zákerná choroba,“ zistili sme v SND.
Zdravotný stav Machatu sa tak zjavne zhoršil len v priebehu niekoľkých mesiacov. V posledných týždňoch pred smrťou to vraj s geniálnym hercom, ako ho väčšina kolegov nazýva, bolo naozaj zlé. Nespoznával dokonca už ani svojich známych. „Je to veľmi smutné, veľmi zlé. My sme asi pred 14 dňami boli s pánom farárom a vtedy nám už povedal, že je to s Karolom veľmi zlé. Dokonca, že ho už tak celkom ani nepoznal,“ povedal v roku 2016 pre Topky.sk umelcov dlhoročný kolega Oldo Hlaváček.
