NITRA - Po osemdesiatke, ktorú oslávil v roku 2009 doľahli na Jozefa Dóczyho zdravotné problémy. V roku 2010 podstúpil operáciu kolena i bedrového kĺbu. Mával neuveriteľné bolesti, ale vždy tvrdil, že len čo vstúpi na javisko, všetky bolesti prejdú, je po trápeniach, lebo divadelné dosky sú zázrak.
Herec Jozef Dóczy bol členom umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre päťdesiatosem rokov. Za ten čas vytvoril takmer dve stovky divadelných postáv. Účinkoval aj v mnohých filmoch, inscenáciách a zábavných programoch.
Legenda nitrianskeho divadla Jozef Dóczy bol nielen výnimočne talentovaný herec, ale podľa jeho divadelných kolegov aj skvelý človek. Patril k veľkým nitrianskym patriotom a bardom Divadla Andreja Bagara. Bol srdečným hostiteľom, vášnivým vinohradníkom a gurmánom. Dóczyho gulášové párty boli vychýrené a o jeho guláši sa šírili legendy. Kolegom a priateľom, ktorých vychýreným gulášom hostil na svojej záhrade s chatou pod Zoborom hovorieval: "Bez dobrého jedla niet ani dobrého umenia. Bez dobrého umenia niet dobrých ľudí. A bez dobrých ľudí niet ničoho".
Jozef Dóczy sa narodil 19. novembra 1929 v Nitre. Bol predavačom v potravinách (tri roky učeň, dva roky tovariš a potom majster). Zároveň chodil aj do učňovskej obchodnej školy, v ktorej si založili študentské divadlo. V roku 1951 nastúpil do českej Plzne na základnú vojenskú službu. Počas nej začal recitovať a s básňou Rakvy z Vietnamu od Milana Rúfusa vyhral celoarmádnu súťaž. Po vojenskej službe mohol zostať v českej metropole Prahe, pretože ako vojak hrával s úderkou Jindřicha Plachtu z Armádneho divadla na Vinohradech (terajšie Divadlo na Vinohradech). S divadelnými a komickými scénkami chodili po vojenských útvaroch v rámci celého bývalého Československa. Na pražskú ponuku napokon odpovedal s humorom sebe vlastným. Českým kolegom sa ospravedlnil s tým, že do ich divadla nemôže nastúpiť, lebo sa nevie naučiť "ř".
Do rodnej Nitry sa vrátil v roku 1953, ale divadlu sa spočiatku venoval len ochotnícky. Hrával v divadelnom ochotníckom súbore Nitran, s ktorým vystúpil na mnohých prehliadkach ochotníckych divadiel. Počas jednej z nich Dóczyho objavil legendárny divadelný režisér Andrej Bagar. Ten mu ponúkol angažmán vo vtedajšom Nitrianskom krajovom divadle (dnešné DAB). Dóczy ponuku prijal a vykročil na cestu profesionálneho herca aj napriek odmietavému postoju matky.
V nitrianskom divadle vytvoril Dóczy desiatky postáv. Profesionálnu kariéru mohol ukončiť v roku 1992, keď odchádzal do dôchodku, ale ani vtedy sa s divadlom nerozlúčil. Režiséri ho obsadzovali do rôznych inscenácií, spoliehajúc sa na jeho nestarnúce a rokmi čoraz pestrejšie komediálne majstrovstvo. Jeho herecké kreácie s kolegom Milanom Kišom v Zlatých chlapcoch, Jeppem z vŕšku, či Fidlikantoch na streche patria k vrcholom oboch predstaviteľov staršej generácie slovenského divadla. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia spolu tvorili legendárnu komickú dvojicu.
Až 174 rôznych postáv odohral nitrianskom divadle. Ďalšie desiatky úloh stvárnil vo filmoch, televíznych inscenáciách a rozprávkach ako napríklad Pán a hvezdár (1959), Skalní v ofsajde (1960), Most na tú stranu (1961), Tri gaštanové kone (1966), Tango pre medveďa (1966), Adam Šangala (1972), Sebechlebskí hudci (1975), Sváko Ragan (1976), Výmysly uja elektróna ((1978), Detektív Karol (1981), Jožko Púčik a jeho kariéra (1983), Rivers of Babylon (1998), Bonifác a zázračný anjel (2006), Kriminálka Staré mesto (2010) a mnohé iné.
Za svoje herecké majstrovstvo získal Jozef Dóczy v roku 1975 titul zaslúžilý umelec. V roku 2001 mu za celoživotné dielo udelili Cenu Jozefa Kronera a v roku 1995 získal za celoživotný prínos a výrazný rozvoj divadelného i filmového umenia Cenu mesta Nitra. V roku 2010 mu vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti umenia, osobitne divadelného.
Jozef Dóczy zomrel 21. januára 2013 v Nitre. Spolu s manželkou vychoval dvoch synov.
