Eva Máziková priznala, ako zbalila svojho muža: Prebrala ho inej! Bol zasnúbený...

Momentálne hviezdite v šou Tvoja tvár znie povedome, ako ju vnímate?

Ja som túto šou už videla pred rokmi aj v iných krajinách a strašne sa mi páčila. To je pre každého speváka, začínajúceho herca, či už konečného ako som ja, veľká šanca. Ja som to netušila a zobrala som to ako Let´s Dance, že 7 hodín musím cvičiť a večer som si ľahla spokojná do postele. Ale toto je nielen o cvičení, ale tu sa musím aj učiť a ešte aj drzých ľudí nejako zhltnúť, čo o vás nič netušia...

Čo sa vám na šou najviac páči? Je niečo, čo vám aj na tom prekáža? Nedávno sa objavila aj nejaká kritika na vašu adresu, na čo ste zjavne narážali aj vy... Ako to zvládate?

Tak toto mi prekáža, čo som spomínala, tie reči. Ale naopak, čo sa mi naopak veľmi, veľmi páči, je absolútna profesionalita, a to absolútna, a to naozaj, teraz nechcem nikomu liezť do zadku. Režisér je pokojný, a keď tam nie je, lebo musí aj strihať, tak to funguje aj bez neho. Nikto, žiadny divák nevidí, aká robota je za tým. Ale klobúk dole, ešte som sa nestretla tu na Slovensku s takou profesionalitou. A čo sa týka tej kritiky, keď sa s niekým rozprávam zoči-voči ako my dve teraz, tak ľúbim aj kritiku. Pretože každý ťa vníma, tak ako ťa vníma. Každá kritika je pre mňa v podstate pozitívna, je to len o tom, akým tónom to povieš. Ale keď  ťa niekto skritizuje poza chrbát, tak to zabolí. Vtedy som smutná. Ja som aj za kritiku povďačná, lebo ak si rozumná, tak ťa to posunie ďalej.

Diváci vás poznajú aj  z rôznych iných šou - Hviezdy na lade, Let´s  Dance, teraz Tvoja tvár, v ktorej ste sa cítili najlepšie?

Moja srdcovka bola Let´s Dance, musím povedať. Na to mám vynikajúce spomienky, budem mať aj na tento program takisto, ale toto je omnoho ťažšie.

Vo Hviezdach na ľade ste si dokonca ublížili - zlomili ste si členok. Ako si na to spomínate?

Áno, mňa zranili. Ale zase ti niečo poviem, všetko negatívne, je na niečo pozitívne. Mňa len zamrzelo, že tento človek, ktorý určite to neurobil schválne, spadol  na mňa a zlomil mi pravou rukou trikrát nohu, potom, keď som prišla do Nemecka, mi zistili lekári, že som mala ešte aj píšťalu zlomenú. Čiže som bola zlomená celá, celá ľavá noha bola v prdeli, ako sa povie po slovensky. Ale teraz ti poviem, čo je na tom pozitívne. Môj manžel mi zohnal vozíček elektrický, speedy gonzales som ho volala. Štvrť roka môjho života som zažila z inej pozície. A môžem povedať, že to bolo pozitívne, ako sa mi  ľudia snažili strašne pomôcť. Chodila som všade zadarmo - najmä do divadla, však stoličku som už mala so sebou. Zrazu som ale zistila, že nie všade v divadle sú záchodíky. Záchody sú vždycky dole, no ako by som sa tam dostala. Tak som niekedy musela čúrať v šatni, kde mi dali kýbeľ. Zrazu si veľa veci uvedomíš, dostať sa do autobusu, do vlaku, no nie je to jednoduché. Teraz vidím týchto ľudí, čo majú toto postihnutie celoživotne, inak, je to ťažké. Zrazu vidíš celý svet ináč. Tak aj za toto ďakujem...

Teraz ste  najstaršou účastníčkou, ale vy bez problémov stíhate aj o desiatky mladším kolegom. Ako to robíte, kde beriete tú energiu?

Neviem, to sa ma pýta každý, proste je to tam. Ja sa teším z kola na kolo. Ja sa teším na oblečenie, na choreografiu, ja sa teším, že budem nervózna z toho textu, ja sa jednoducho teším. A keď sa tešíš zo života, tak je to fajn. Nemusíš sa každému páčiť, čo je logické, ja som trošku taký vyzývavý typ. Ako vyzerám, ako sa pohybujem, ako hovorím - čo na srdci, to na jazyku, ale už si to môžem dovoliť  v mojom veku. Len nesmiem nadávať ľuďom, lebo každý si zaslúži určitý rešpekt. Ja sa teším, a to mi dodáva tú energiu. Ľudia mi dodávajú energiu. Jeden človek má auru okolo seba, iný ju nemá. To sa nedá naučiť, buď to máš, alebo to nemáš, to dostaneš do vienka, ako aj talent.

Vždy ste boli taká energická? Aj v mladosti?

Vraj hej, to mi aj Andy Hryc povedal, ale ja si to až tak nepamätám. Neviem, asi som bola stále taká istá.

Zrejme tou energiou ste očarili aj svojho muža Petra, teda okrem krásy, lebo vy ste boli riadna kočka... Či to bolo niečo celkom iné?

Neviem, ale ono to je ako u zvieratok. To je tá chémia, buď to funguje, alebo to nefunguje. My sme dvaja škorpióni, dvaja rozliční škorpióni. Muž je odo mňa o deň a rok starší. Ale on ľúbi aj to, keď som zlá. On hovorí, že 23 hodín a 55 minút za deň ma miluje a tých posledných 5 minút by ma zabil, vieš? (smiech) On povedal, že jeden v manželstve musí ten chvostík stiahnuť, tak to je on. (smiech)

Ako ste sa vlastne dali dokopy? Váš manžel je Nemec. Viem, že ste chodili do Nemecka vystupovať... Bol vás fanúšik, alebo to bolo úplne inak?

Ani nebol môj fanúšik, on mal zásnuby a tam som sa s ním nejako zoznámila, a potom sa rozosnúbil. Tak to nejako bolo, ale to už bolo v minulom storočí, to už ani neviem.

Čiže láska na prvý pohľad?

Z mojej strany ani nie, z mojej strany skôr na druhý, ja som bola  tiež práve zasnúbená. To bola taká sympatia, to sme si skôr písali, a už za štvrť roka bol rozvod, teda bol rozídený.  Ale v Nemecku je porekadlo „Som zasnúbená, ale hľadám ďalej.“

Nežiarlil občas vás manžel na vás? Predsa len sa roky pohybujete v šoubiznise, ste charizmatická žena, určite sa okolo vás v mladosti motalo veľa chlapov. Ako vašu slávu zvládal váš manžel?

Ti poviem rovno, on žiarli ešte stále, lebo my sme škorpióni. On bol veľmi, veľmi žiarlivý, ale to som mu hneď na začiatku povedala... Lebo škorpión je taký, že to je moje. Ale ja si myslím, že taká je väčšina mužov. Tak som mu vysvetlila, keď budeš žiarliť, tak ja budem mať žalúdočnú rakovinu, lebo to je môj job. Ja hneď viem, kedy žiarli. Je, ale tak zdravo žiarlivý. Aj ja som žiarlivá, veľmi dokonca, keď príde neskôr, alebo tichšie telefonuje, tak mu hneď hovorím, že krič, však ja to chcem tiež počuť.

Často vás sprevádza na akciách aj manžel. Je to preto, že sa o vás bojí, žiarli, alebo mu robí radosť byt po vašom boku?

Dosť často chodí, hej, ale to je tým, že sa chceme vidieť, že sa potrebujeme. Aj teraz príde za mnou, pôjdeme do Viedne spolu na kávičku, už sa teším. A minule tiež, keď prišiel, hľadala som takého anjelika z mramoru, to je teraz taký talizman, čo potrebujem mať pri sebe, a nevedela som ho nájsť. Musím ho chytiť, dať pusu a idem na scénu. A nevedela som ho nájsť, ale manžel stál vedľa mňa, tak mu vravím: daj mi ruku, daj mi ruku. Musela som ho chytiť, pobozkala som mu ju, vravím,  to mi pomôže. A potom, keď odišiel do Nemecka, tak mi napísal esemesku – inak on mi stále píše – tak mi napísal, že na toto budem spomínať celý život, to bolo krásne... Tak teraz mám slzy... To sú roky... Niekedy nie je dôležité, či ti kúpi prstienok, aj keď som nasratá, keď nekúpi, ale vieš... Celé manželstvo je o tom, aby si vedela, ako fungovať, ako posúvať toho manžela, ale musí ostať taký, aký bol. Ja chcem, aby to fungovalo, ja sa nechcem s ním rozísť, ani on, ale sú momenty, kedy by som ho zabila, alebo on mňa, no to sú silné slová. Ja viem väčšinou zle trafiť, keď už vybuchne, tak viem, že som to presrala. To už je veľmi zle.

 Už je zrejme na dôchodku, alebo sa ešte niečomu venuje? Čím bol v mladosti?

On sa venoval IT, bol veľmi dlho šéfom jednej firmy. Bol veľmi zaneprázdnený. Inak musím povedať, že na Slovensku chodím tak modernejšie oblečená, ale v Nemecku som skôr taká Chanelová, kvôli jeho robote. Pohyboval sa v takom prostredí, nechcem povedať, že každý musel mať Chanel, ale boli elegantne oblečení. Keď som sa rozkokošila, vždy ma upozornil, že už je to moc. On mal veľmi dobrý job, vypracoval sa. Ja som mala v tom čase kozmetiku...

Vy ste študovali aj právo, ale nedokončili ste ho, nikdy ste sa tomu nechceli venovať? Neľutovali ste to, že ste si školu nedokončili?

Áno, dokonca veľmi to ľutujem. Som si povedala, že nabudúce, keď prídem v druhom živote, tak chcem jednoznačne dokončiť právo. To ľutujem...

Mnohí možno netušia, že vy  ste v Nemecku študovali na Fakulte lekárskej kozmetiky. Pokiaľ sa nemýlim, vlastníte aj nejaké kozmetické štúdio.

Áno, 3 roky som to študovala. Mala som 25 rokov salón, už nemám, však už som staršia dáma. 10 ľudí som zamestnávala oficiálne a 3 ľudí, keď sme potrebovali. Ale ja som robila pre choré ženy, ktoré mali rakovinu, leukémiu alebo iné choroby. Lebo každá má potom problémy s kožou.

Počas speváckej kariéry ste sa objavili aj vo filme Pacho, hybský zbojník v postave Hanky, ako si na to spomínate? Niet Slováka, ktorý by si vás nespájal s tým, ako tlačíte kapustu...

No výborne. Najskôr ma pán režisér urazil, lebo že nemám veľké prsia, to bolo prvé. Tak mi ich museli vypchať. A potom zistil, že som veľmi talentovaná, mladá, začínajúca herečka, ktorá vie  veľmi dobre tlačiť kapustu. Veľa textu som nemala, ale vedela som to. Ja som tam hrala so slovenskými ikonami, takže ja ďakujem za túto príležitosť, vtedy som si to ani neuvedomila, to až teraz.

Chceli ste byť od mala herečkou a speváčkou?

Ja som chcela byť princezná. Toto nejako prišlo časom... V podstate ma moja trieda v škole zapísala do Zlatej kamery - Hryc, Magál, títo všetci. Potom som to vyhrala a už to išlo hore...

Vy ste sa nedávno stali aj babičkou, ako si to užívate?

Teraz veľmi málo, lebo som tu. A ani na sviatky ju neuvidím, lebo ide syn do Dubaja. Inak si to užívam, lebo tiež je škorpión ako my s manželom. Je veľmi zlatá, a uvidíme, čo z nej bude, teraz mala 5 mesiacov...

Aj ste taká babička ktorá vnúča rozmaznáva, keď niečo vidí, ihneď kupuje?

No ježišmária, keby si videla, čo som jej ja už všetko kúpila. Aj hviezdu som jej už kúpila, ktorá sa volá Lily. Rozmaznávam, lebo nikdy nevieš, čo sa v živote stane. Môj syn veľa lieta, moja nevesta tiež veľa lieta, aby mala základ. Čo ona potom s tým spraví, neviem, ale budem ju hýčkať, ale nie takým ťuťuli-muťuli, to nemám rada. Ja mám rada normálne sa baviť s dieťaťom. Ale staré mamy sú na toto. Odkedy je malá, som veľmi citlivá, veľmi.

Keď človek povie, že ste babičkou, tak sa musí pri tom troška zaraziť, lebo vyzeráte skvelo. Váš vek by vám nik netipol... Ako to robíte? Ako sa o seba staráte?

Dosť sa o seba starám, veru dosť. Veľmi zdravo jem, to musím povedať. Ovocie, šaláty. Veľa je toho dané a myslenie je strašne dôležité. Ja sa rada starám o seba. Ja mám dvakrát do týždňa píling i masku si robím. Ďakujem Bohu, že mám dobrú kožu, že to nie je také zničené, lebo tieto masky sú veľmi ťažké. Veľa chémie je tam, si myslím. Aj na vlasy si dávam bacha, už v mojom veku ich nenarastie veľa, ale tak si ich kúpime, to nevadí. Ja si myslím, že to už každá žena robí, že sa o seba stará, ale aj muži.

Aj ste podstúpili už nejaké zákroky? Čo vy a plastika? Išli by ste si dať niečo vylepšiť?

Áno, očné viečka, to som si dala, to je v rodine. To je jediné, nič viac som si nedala urobiť.

Aký máte vzťah k móde? Pomáha vám niekto s outfitom, nejaký stylista, či sa rozhodujete sama, čo na seba?

Ja ľúbim elegantnú módu. Presne viem, čo na každý deň, pritom mám tu v hoteli asi 30 topánok, 10 tašiek a všetko možné. Tu sa nejako voľnejšie cítim, tu som ako dieťa. Neviem, čím to je, ale asi aj tým programom. Najviac sa teším na leto, kedy mám iba ručníček na sebe a nič iné.

Na čo si potrpíte najviac? Čo sa týka oblečenia? Topánky, kabelka či niečo iné...

Ja mám len dve slová na to: Na všetko. Však som baba, no čo. Ľúbim všetko, ale všetko s mierou. Mám aj značkové kabelky, ktoré bude ešte Lily dediť, ale mám aj fejky, však ten čierny tam beží po tom nábreží, aj on musí zarobiť, nie? Ale to je skôr, keď idem na pláž. Ale nie, čo je pekné, sa mi páči. Taká straka som.

Čo sa týka vizáže, ste tiež vždy tip-top nalíčená, učesaná... Je pre vás prirodzené sa o seba starať/líčiť? Alebo len kvôli práci a doma chodíte takpovediac „na ostro“.

Teším sa na leto, že budem bez mejkapu, ale v zime ho musím mať. To je aj ochrana. Ale ja potrebujem mať vždy rúž. Ja si bez rúžu neviem ani kávu vypiť, a možnože ešte riasy. Teraz som namaľovaná kvôli programu, ale ináč nie. Ale musím byť upravená, lebo som známa a ľudia ma vidia, tak nech majú dobrý dojem. Ja nosím aj náušnice, keď som doma v záhrade, lebo aj sama pred sebou chcem byť upravená. Najskôr sa musíš páčiť sama sebe, a potom sa páčiš aj druhým.

Keď sme pri tom slove na ostro, pamätám si, že ste mi raz povedali, že sa rada opaľujete hore bez, stále to platí, alebo už nie?

Aj dole bez. (smiech) Ale pozor, to je len na našej lodi. Tam ma vidí len manžel  a keby som sa mu nepáčila, aj tak nemôže odbehnúť, lebo to neodpláva. Ja som nudistka. Chodíme všetci v Mníchove na také miesta. Moja mama ale bola z toho šokovaná, úplne, chudinka, jediná tam bola oblečená. Ale keď ideme na kávičku, tak už si dám ručník, to už nemám rada, nemusím sa predvádzať. Mám rada, keď ležkám, opaľujem sa. Ja ľúbim to hnedé telo a veľmi ľúbim, keď nahá plávam, to je taký dobrý pocit, to si nevieš predstaviť. Ale ukazovať sa, to nie som ja.

Rada dovolenkujete... Kde najčastejšie trávite dovolenky?

Stále, stále... My chodíme na 5 dovoleniek cez leto a v októbri, keď máme s mužom narodeniny, chodíme loďou okolo sveta. To je všetko.

Vy často pendlujete medzi Nemeckom a Slovenskom. Keď ste tu, kde bývate? V hoteli ako aj teraz, či máte nejaký byt?

Mám hotel, kde sa cítim ako doma. Kde sú všetci strašne zlatí. Aj mi uvaria to, čo chcem. Mám pocit, že som doma. Včera som s nimi kecala asi hodinu. Ja rada spím a keď oni už behajú, tak sú ohľaduplní a snažia sa ma nezobudiť... Za to im ďakujem.

Ste typická gazdinka, či skôr ste také mestské dievča, že radšej vybehnete do reštaurácie sa najesť ako niečo uvariť?

Som žienka domáca, ja strašne rada varím a veľmi dobre varím. A my s manželom to robíme spolu. On rád varí tiež. Ja to milujem, keď spolu varíme. Ale nákupy robí manžel, perie manžel, žehlí manžel, vysáva manžel.

Okrem manžela sa staráte ešte aj svoju mamičku. Ako sa má? Počula som, že mala nejaké zdravotné problémy... Už je lepšie?

Už je dobre.

Je tu Veľká noc. Máte rada tento sviatok? Ako mladá ste vítali šibačov a dávali im vajíčka? Dodržiavate ešte nejaké zvyky? Alebo v Nemecku neoslavujú tieto sviatky?

Šibi-ryby budú tu na Slovensku, potom dám manažérovi po vajciach, aj manželovi a je... (smiech) Žiaľbohu, teraz som tu, ako som hovorila, preto aj deti letia preč na dovolenku. Aspoň budem s maminou a v štúdiu. Ako mladá som ich maľovala, aj mám na skle maľované. Nemám rada tie vyfukované. V Nemecku kúpanie a šibanie nie je. Ja to inak nenávidím. Nenávidela som to aj v mladosti, lebo potom ožratí prišli k nám a vyliali na mňa aj 4 kýble, ale patrí to k tradícii. U nás je taký zvyk, ktorý ľúbim, že máme košíček, tam je šunka, vajcia, chlebíček, ktorý si necháš posvätiť v kostole, a potom to môžeš zjesť. Pre mňa je najväčší sviatok Vianoce, Veľkú noc neberiem tak sviatočne...

Čo vás čaká najbližšie? Čomu sa okrem šou venujete? Chodíte ešte spievať na koncerty?

Áno, veľa koncertov mám. Som dosť volaná, čo sa mi páči.  A sú tam mladí ľudia, žiadna moja veková kategória, čo som prekvapená, ale páči sa mi to tiež. Teraz mám aj veľa nových pesničiek, robíme nové CD.

Posledná otázka: Pôjde niekedy Eva Máziková naozaj na dôchodok, alebo to u vás nehrozí?

Však som už... Ešte nemám chuť voňať fialky spod zeme... (smiech)

Ďakujeme za rozhovor.