BRATISLAVA - Národná rada SR prijatím uznesenia o zrušením Mečiarových amnestií postupovala protiústavne a poverený právny zástupca Ivana Lexu bude svojmu klientovi odporúčať zvážiť proti tomu možnosť použitia právnych prostriedkov. Uvádza sa to stanovisku Ľubomíra Hlbočana, ktoré poskytol.
Parlament prijal uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií a milosti pre Michala Kováča ml.na základe novely ústavy z 5. apríla. Uznesenie prijali v stredu a následne vo štvrtok vyšlo v Zbierke zákonov a stalo sa účinné. Predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner, na ktorý v roku 2000 podali na Lexu a spol. obžalobu v prípade únosu exprezidentovho syna uviedol, že v tejto veci počkajú ako sa k parlamentnému uzneseniu postaví Ústavný súd SR.
Ten novelou ústavy získal kompetenciu posúdiť uznesenie o zrušení amnestií. V prípade ďalších amnestovaných skutkov môže konať polícia, generálna prokuratúra avizovala, že bude vo všetkých dotknutých trestných veciach vykonávať aktívnu dohľadovú právomoc.
Schválené ústavné zmeny sú protiústavnou svojvôľou, lebo právne neprípustne zasahujú do kompetencií iných orgánov, čím došlo k porušeniu princípu deľby moci, dodal v stanovisku svoj postoj Lexov advokát. „Zákonodarca má výlučnú právomoc tvorby práva, nemá oprávnenie aplikovať právo t.j. rušiť individuálne právne akty prezidenta republiky a súdov, prostredníctvom ústavných zákonov. Rozhodnutie prezidenta o amnestii alebo milosti je individuálny právny akt, nejde o klasický zákon a Národná rada SR nemôže niečo zrušovať o čom rozhodol niekto iný,“ tvrdí Hlbočan.
Pripomína, že domáca i zahraničná stabilná judikatúra súdov, právna prax krajín EÚ, zreteľne definuje, že amnestiálne rozhodnutie nie je odstrániteľné, vylúčená je možnosť jeho retroaktívneho zrušenia, dôvod neprístupnosti trestného stíhania nemôže odpadnúť, a nemožno obnoviť odložené trestné stíhanie.
Politici roky hovorili o zrušení Mečiarových amnestií, v parlamente sa však až do tohto roka nenašla dostatočná vôľa takýto krok urobiť. Téma začala opäť rezonovať minulý rok po pohrebe prezidenta Michala Kováča. Spolupracovník exprezidenta Kováča Pavol Demeš vtedy vyhlásil, že zrušiť nemorálne amnestie Vladimíra Mečiara by sa malo stať štátnou prioritou. Koncom januára vyzvalo 26 renomovaných odborníkov z justície na zrušenie amnestií.
Keďže časť politickej reprezentácie bola presvedčená, že zrušeniu amnestií ústavným zákonom bránia všeobecné princípy práva, chceli ich pochybnosti vyvrátiť. Podľa ich právneho názoru bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar svojimi rozhodnutiami o amnestiách nezohľadňoval záujmy občanov, ani zachovanie a obhajobu ústavy.
"Svojimi rozhodnutiami o amnestiách výrazne negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo. Uvedené zneužitie práva nemá v novodobej histórii Slovenska obdobu a je škvrnou každého štátu, ktorý je demokratický a právny," zdôraznili renomovaní odborníci na právo vo vyhlásení.
Pripomenuli, že je vážne podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Využitím prezidentského oprávnenia udeliť amnestiu sa zabránilo preskúmať toto závažné podozrenie a došlo k potlačeniu princípov materiálneho právneho štátu a k zneužitiu práva, dodali. Za zrušenie Mečiarových amnestií prijatím ústavného zákona sa vyslovilo vo februárovom prieskume agentúry Focus 63 percent respondentov.
