BRATISLAVA - Obidve iniciatívy na zmenu vyšších územných celkov (VÚC), vládna zameraná na zmenu systému volieb, ako aj snaha nezávislého poslanca Miroslava Beblavého regionálnu samosprávu úplne zrušiť, sú podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavla Freša do istej miery motivované snahou eliminovať Ľudovú stranu - Naše Slovensko Mariana Kotlebu.
„Myslím si, že keď chce niekto v demokracii poraziť extrémistov, mal by to urobiť demokraticky, postaviť svojich kandidátov a poraziť ich vo voľbách. Nie zrušiť úrad samotný,“ povedal v TABLET.TV Frešo. „Obidva návrhy, ktoré sú dnes na stole, ak nie v prvom slede, ale niekde v treťom alebo štvrtom odkazujú na to, že chcú zastaviť extrémizmus,“ povedal Frešo. „Videl som vyjadrenie pána Beblavého, ktorý odkazoval na to, že to vyrieši problém Banskej Bystrice. A aj debata, či majú byť dve kolá alebo jedno kolo, sa viedla o tom, či to pomáha, alebo škodí extrémistom,“ dodal.
Takéto úvahy však nepovažuje za racionálne. „Ak niekto navrhne zrušiť župy, lebo sa tým vyrieši problém Banskej Bystrice, tak ja hovorím, že sa nevyrieši, len sa posunie o kúsok ďalej. V Banskej Bystrici chýba schopný kandidát, ktorý by to tam prevalcoval, extrémista – neextrémista. A toto nenahradíte ani zmenou volebného systému,“ poznamenal Frešo.
S vládnym návrhom zlúčiť od roku 2022 termín regionálnych a komunálnych volieb sa však stotožňuje. „Na toto sa dá povedať, že samozrejme áno. Nie je to nejaký náš vynález. Je to bežné v USA, Nemecku a dokonca aj v Českej republike sa jednotlivé typy volieb spájajú, aby ľudia nemuseli dokola chodiť k urnám. V ČR sú vždy senátne voľby a voľby do krajov v jeden termín. Tam netreba vynachádzať teplú vodu a nemá to nič spoločné s koalíciou či opozíciou, je to dobrý nápad,“ povedal.
O užitočnosti návrhu novely zákona, ktorá by zmenila dvojkolovú voľbu predsedu VÚC na jednokolovú, má Frešo pochybnosti. Dodáva však, že je to otázka rozhodnutia poslancov Národnej rady a on je ako aktuálny predseda VÚC pri hodnotení tohto návrhu do istej miery v konflikte záujmov.
„Mne dvojkolový systém vyhovoval viacej. Všetky moje voľby boli rovnaké. Vyhral som v prvom aj v druhom kole. Ale bolo to akoby mohutné finále a je to väčšia podpora a väčší mandát, keď vyhráte,“ poznamenal Frešo, ktorý bol za predsedu bratislavského VÚC zvolený zatiaľ dvakrát.
S návrhom Miroslava Beblavého zrušiť regionálnu samosprávu sa Frešo nestotožňuje vôbec. „Miro Beblavý je v zásade pracovitý a schopný, inteligentný človek. Ale čo považujem za najdôležitejšie, je, že všetky demokratické, bohaté krajiny – napríklad Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, ale aj Česká republika – všetky majú regionálnu reprezentáciu. V žiadnej z nich sa nenašiel ani len krajný extrémista, ktorý by ju navrhol zrušiť,“ uviedol Frešo.
„Ale netreba chodiť ďaleko – výrazne sa obmedzili právomoci regiónov v Rusku a ukrajinský exprezident Viktor Janukovyč dokonca zobral právo, aby boli gubernátori volení a menoval ich priamo z centrály,“ zdôraznil Frešo.
„Existuje aj bližší príklad, a to je Viktor Orbán. Odobral veľkú časť právomocí župám. Povedal, že to rozdelí medzi mestá a vládu. Mám kontakty s Maďarskom pri cezhraničnej spolupráci a veľmi dobre viem, ako to dopadlo. Dopadlo to tak, že takmer všetko išlo na vládu a je to podstatne horšie,“ tvrdí. „Na rokovania chodia namiesto županov vládni zmocnenci, majú toho na starosti oveľa viac a majú oveľa menej informácií z regiónov,“ dodáva.
Ak by sa aj spätný prenos kompetencií na Slovensku realizoval vyváženejšie, teda napríklad polovica vláde a polovica mestám, stále by podľa Freša región ako taký o 50 percent kompetencií prišiel.
„Akonáhle zoberiete právomoc z regiónov, v našom prípade z Košíc, Prešova, Banskej Bystrice, a budú o nej rozhodovať úradníci v Bratislave, myslíte, že vám takýto presun právomocí veľa ľudí podpíše?“ opýtal sa Frešo. „Eugen Jurzyca naopak vypočítal, že Slovensko by malo oveľa vyššie HDP, ak by sa mu podarilo dokončiť decentralizáciu. Teda preniesť na regióny viac právomocí, ako to má napríklad Rakúsko, Belgicko či Francúzsko,“ konštatoval predseda Bratislavského samosprávneho kraja.
Na otázku, či bude znovu kandidovať na funkciu, ktorú zastáva dnes, Frešo odpovedal: "Verejne som priznal, že o tom uvažujem. Ja som urobil aj veľa chýb a uvedomujem si, že som nebol dobrý centrálny politik, s SDKÚ som zlyhal. Ale ako župan, trúfam si povedať, že by som odpočet vedel zvládnuť,“ vyhlásil.
„Dlhodobo sme znižovali zadlženie župy,“ pripomenul. „V decembri sme schválili posledný župný rozpočet. Všetci prítomní poslanci tento rozpočet schválili. To beriem ako veľký výkon celej pravicovej koalície,“ dodal Frešo.
„Pripravujeme víziu, s ktorou by sme chceli predstúpiť pred ľudí. A v tejto vízii pripravujeme aj odporúčania pre lepšie fungovanie žúp. Ak by to mal byť tretí mandát, malo by to byť niečo ešte o triedu lepšie ako to, čo sme robili doteraz,“ vyhlásil.
Ak by sa definitívne rozhodol, išiel by do volieb ako občiansky kandidát. „To znamená poctivo si pozbierať podpisy, či ľudia majú záujem, aby som znovu kandidoval. To bude to prvé. A myslím si, že podpora bude musieť ísť zdola, či už podpismi alebo podporou osobností,“ povedal.
Aj vzhľadom na dobré výsledky spolupráce s kolegami z pravicovej koalície v regionálnom parlamente Frešo tvrdí, že a priori neodmieta podporu strán, veľmi s ňou však nepočíta. „Do týchto straníckych vecí možno ani nepôjdem. Ja ich nechcem odmietnuť, s poslancami mám normálny pracovný vzťah. Ale neviem, ako rozhodnú ich stranícke centrály, ktoré sú vyššie ako oni,“ dodal.
