B17 patrí medzi najzaujímavejšie objavy súčasnej doby. Je záujmom mnohých vedeckých tímov, ktoré sa zaoberajú mechanizmom nádorového bujnenia pričom sa táto látka javí ako potenciálna liečba nádorových ochorení.
Čo je to amygdalín a na čo slúži?
Názov amygdalín je odvodený z gréckeho slova „amygdalis“, čo znamená mandľové jadro. Ako prírodnú látku ho teda nájdeme hojne zastúpený v niektorých semienkach ovocia, ako sú mandle, marhule, broskyne, slivky či čerešne. Ďalším alternatívnym názvom je vitamín B17, ktorý táto látka dostala práve pre svoje pozitívne účinky na ľudský organizmus, no aby sme uviedli veci na pravú mieru, v skutočnosti nejde o reálny vitamín.
Prečo sa B17 spája s liečbou nádorových ochorení?
Mnohí odborníci si pri štúdiu nádorových buniek sústredili najmä na objektívne rozdiely v biochemických procesoch, ktoré sa uskutočňujú v zdravých a nádorových bunkách. Zdravá a nádorová bunka sa od seba líšia v mnohých podstatných veciach, na základe čoho možno účinne pôsobiť práve na nebezpečné bunky. Ukázalo sa, že základný rozdiel medzi zdravými a nádorovými bunkami je to, že zdravé bunky obsahujú enzým rhodenázu. Na druhej strane, nádorové bunky obsahujú vysoké množstvo iného enzýmu, a to beta-glukozidázy.
Enzým beta-glukozidáza sa označuje aj ako tzv. „odomykací“ enzým, ktorý aktivuje amygdalín v tenkom čreve za vzniku kyanidu, ktorý je toxický pre nádorovú bunku. Naopak, zdravé bunky vzhľadom na svoju štruktúru a zloženie sú pre týmto nežiadúcim účinkom chránené.
Tento mechanizmus naznačuje, že amygdalín dokáže efektívne pôsobiť pri ničení nádorových buniek, no zároveň nie je nebezpečný pre zdravé bunky.
Ako vzniká rakovina?
Základným kameňom každého živého organizmu je bunka, v ktorej je uložená naša DNA. Tak, ako všetko na svete, aj bunka má svoju obmedzenú životnosť, a tak nežije večne. Bunky v tele vznikajú, žijú a po splnení svojej funkcie zanikajú. Každá zdravá bunka je vybavená vlastnosťou, ktorá zabezpečuje tzv. apoptózu alebo naprogramovanú smrť bunky. Pri rakovine tento mechanizmus zlyháva, pretože rakovinová bunka nie je vybavená procesom, ktorý sa nazýva apoptóza. V tele sa tak hromadia poškodené bunky, rýchlo sa množia a vytvárajú zhluky, ktoré poznáme pod názvom nádor.
Čo je apoptóza?
Apoptóza je bežný a pre zdravie organizmu veľmi potrebný jav. Každá zdravá bunka je vybavená vlastnosťou, ktorá zabezpečuje tzv. apoptózu alebo naprogramovanú smrť bunky. Funguje to tak, že ochranné systémy tela vyšlú signál, že niektorá bunka v tele je nefunkčná alebo, dokonca, že predstavuje pre telo zdravotné riziko. Daná bunka vtedy dostane signál zničiť samú seba. Tento proces sa nazýva apoptóza.
Priemerný dospelý človek stráca každý deň 50 až 70 miliárd buniek v dôsledku apoptózy. Pre priemerné ľudské dieťa vo veku od osem do štrnásť rokov je približná strata každý deň 20 až 30 miliárd buniek. To znamená, že poškodené a potenciálne nebezpečné bunky sa v našom tele tvoria každý deň, no ak ochranné mechanizmy fungujú na plné obrátky, škodlivé bunky sa zničia.
V rakovinovej bunke proces apoptózy nefunguje - nedokáže zničiť samú seba, je schopná žiť „naveky,“ až kým nezničí svojho hostiteľa. Preto dochádza k extrémnemu nárastu počtu poškodených buniek v určitom mieste v organizme, ktoré zabraňujú normálnej funkcii ostatných buniek, alebo, dokonca, môžu negatívne ovplyvniť funkciu životne dôležitých orgánov.
Prečo vzniká rakovina?
V úlohe rozvoja rakoviny takisto zohráva nezastupiteľnú funkciu imunitný systém. Imunitné bunky sú prvou obrannou líniou organizmu nie len pred patogénmi, akými sú baktérie či vírusy, ale chránia telo aj pred rozvojom rakoviny. Imunitná bunka sa správa v tomto procese ako policajt, ktorý kontroluje ostatné bunky v našom tele. Ak imunitný systém funguje správne, imunitná bunka rozpozná poškodenú a nebezpečnú bunku a zničí ju. Ak je však funkcia imunity porušená alebo na telo pôsobí viacero negatívnych faktorov, imunita si poškodenú bunku nemusí všimnúť, pričom tento stav predstavuje bránu k rozvoju rakoviny v tele.
Ďalšou významnou zložkou ochraňujúcou organizmus pred rakovinou sú enzýmy. V dnešnej dobe sa práve tieto látky široko využívajú aj v medicíne pri onkologických pacientoch. Konkrétne pankreatické enzýmy sa aktivujú napríklad v tenkom čreve, ktorého rakovina je v súčasnej dobe len veľmi zriedkavá.
Aké má amygdalín účinky?
Amygdalín, ktorý je tiež známy ako vitamín B17, je neustále predmetom diskusií v súvislosti so svojimi možnými účinkami na zdravie. Niektoré z týchto účinkov boli navrhnuté na základe tradičného využitia alebo laboratórnych štúdií.
Tu je prehľad niektorých účinkov, ktoré sa s amygdalínom spájajú:
Potenciálne antioxidačné účinky
Amygdalín obsahuje fenolické zložky, ktoré môžu pôsobiť ako antioxidačné látky, čo znamená, že môžu pomáhať bojovať proti voľným radikálom a ochraňovať bunky pred poškodením. Voľné radikály sú škodlivony, ktoré môžu v tele vznikať alebo sa dostať do organizmu a spôsobiť poškodenie zdravých buniek.
Protizápalové účinky
Niektoré laboratórne štúdie naznačujú, že amygdalín môže mať protizápalové vlastnosti, čo by mohlo byť prospešné pri ochoreniach spôsobených zápalom.
Potenciálne antinádorové účinky
Jedna z najkontroverznejších oblastí týkajúcich sa amygdalínu sú jeho potenciálne antinádorové účinky. Existuje niekoľko štúdií, ktoré naznačujú, že amygdalín môže mať niektoré antinádorové účinky.
Účinky na imunitný systém
Niektoré zdroje tvrdia, že amygdalín môže stimulovať imunitný systém, čo by mohlo pomôcť mnohým ľuďom pri obrane organizmu pred infekciami a inými ochoreniami.
Kde sa amygdalín nachádza v prírodných zdrojoch?
Amygdalín sa nachádza v semienkach a kôstkach niektorých ovocných druhov. Pozrime sa teraz trochu detailnejšie na niektoré z druhov ovocia, v ktorých sa amygdalín nachádza:
- Marhule – jadrá marhúľ obsahujú amygdalín, rovnako ako aj kôstky iných ovocných druhov patriacich do rodu Prunus (slivky, broskyne, čerešne). Amygdalín je prítomný v kôstkach, nie v samotnom ovocí.
- Slivky, broskyne a čerešne - rovnako ako marhule i ich kôstky môžu obsahovať amygdalín
Rozmanité zistenia a protirakovinové štúdie amygdalínu
Amygdalín bol široko študovaný pre svoje účinky v rakovinových bunkách. V štúdiách s ľudskými bunkami prostaty sa preukázala schopnosť amygdalínu podnietiť apoptózu, zvýšiť produkciu proapoptotických proteínov.
Ďalšie štúdie preukázali potenciál amygdalínu pri znížení rýchleho rastu bunkového nádoru hepatocelulárneho karcinómu (nádoru pečene).
V ďalších výskumoch bola zistená schopnosť amygdalínu spomaliť rast rakoviny prostaty a ovplyvniť bunkový cyklus.
Amygdalín tiež spomalil tvorbu kolónií v rôznych bunkových líniách a bol spojený so zvýšenou imunitnou odpoveďou organizmu na rakovinové bunky.
Tieto zistenia podporujú využitie amygdalínu ako potenciálneho prostriedku na liečbu rakoviny a zdôrazňujú jeho rôznorodé účinky na bunkovú úroveň.
Klinické štúdie a výsledky pri posúdení amygdalínu ako protirakovinového lieku
Výsledky klinických štúdií amygdalínu vyvolávajú stále značný záujem a kontroverzie medzi odborníkmi. Pozrime sa aké štúdie boli vykonané a čo priniesli:
J Morrone v roku 1962 vykonal štúdiu na 10 pacientoch s neoperovateľnou rakovinou, ktorí boli liečení amygdalínom. Výsledky ukázali dramatickú úľavu od bolesti, zlepšenie chuti do jedla a zníženie adenopatie u všetkých pacientov, pričom 8 z 10 pacientov preukázalo ústup malígnych lézií.
Následne, v roku 1975, bola vykonaná ďalšia klinická štúdia v Nemecku, kde 25 pacientom s rôznymi typmi rakoviny bola podávaná perorálna dávka amygdalínu. Výsledky tejto štúdie však neboli uspokojivé, pretože iba u niekoľkých pacientov sa pozorovalo zlepšenie, zatiaľ čo väčšina pacientov nevykazovala žiadne zlepšenie.
NCI neskôr sponzorovala klinickú štúdiu fázy I/II, aby vyhodnotila účinnosť amygdalínu. V prvých štúdiách bolo zistené, že intravenózna terapia amygdalínom neprejavila žiadnu toxicitu, ale perorálna terapia mohla spôsobiť zvýšenú hladinu kyanidu v krvi.
Neskoršie štúdie Moertela a Binzela však nepriniesli jednoznačné výsledky. Moertelova štúdia nepreukázala stabilizáciu rakoviny alebo zlepšenie symptómov, zatiaľ čo Binzel uviedol, že 138 z 180 pacientov s rakovinou prežilo po liečbe amygdalínom.
Vzhľadom na to, že každý organizmus a aj priebeh onkologického ochorenia je jedinečný a veľmi zložitý, amygdalín ako výživový doplnok sa neodporúča užívať pacientom, ktorý aktuálne poberajú onkologickú liečbu. Je vhodný pre ľudí, u ktorých sa v rodine vyskytla rakovina, pre ľudí s nezhubnými nálezmi ako ochrana pred nebezpečným bujnením buniek, pre ľudí v remisii alebo pre tých, ktorých životný štýl môže negatívne ovplyvňovať ich zdravie.
B17 Protect Plus – účinný výživový doplnok s obsahom amygdalínu
Produkt B17 Protect Plus od slovenského výrobcu výživových doplnkov Kompava bol vyvinutý ako vyššia ochrana buniek pred poškodením na viacerých úrovniach, ktoré zabraňujú rozvoju poškodených buniek v tele.
B17 Protect Plus - komplexná formula pre ochranu buniek, obsahuje:
- Amygdalín (B17)
- Vitamín B15 (kyselina pangamová), ktorý okrem svojich antioxidačných vlastností zlepšuje prenos kyslíka v organizme. Ďalším rozdielom medzi zdravou a rakovinovou bunkou je, že rakovinová bunka nemá rada kyslík a je pre ňu doslova toxický. Vitamín B15 pomáha prenosu kyslíka v tele, a už samotná kyslíková terapia sa využíva pri niektorých formách rakoviny.
- Pankreatické enzýmy tvoria jednu z prvých obranných línií tela proti škodlivým látkam. Výskumy tvrdia, že amygdalín zosilňuje aktivitu pankreatických enzýmov, čo môže znížiť transformáciu pôvodných rakovinových buniek na rakovinové bunky.
- Zinok, základný minerál, ktorý prispieva k správnej syntéze DNA, ochrane buniek pred oxidačným stresom a zohráva úlohu v procese delenia buniek. Čo sa považuje za základné faktory pre udržanie zdravia na úrovni buniek.
Výživový doplnok B17 Protect Plus môžete teraz navyše získať s výnimočnou zľavou pre čitateľov. Stačí použiť kód 4AF21A pri objednávke na www.kompava.sk, a automaticky získate zľavu.
- reklamná správa -
