Tóthova športová akadémia pomáha pripravovať novú generáciu športovcov

Anton Lednický dáva O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha ako príklad slovenskému školstvu, pretože prináša do škôl všeobecnú športovú prípravu hravou formou. Ročne pritiahne k pohybu tisícky detí, ktoré sú ešte malé na to, aby sa o ne zaujímali športové kluby. Ak by tu taká organizácia nebola, pravidelne by na Slovensku športovalo niekoľko tisíc detí menej aktívne. Na telesný a športový rozvoj detí v súčasnosti má Doc. PaedDr. Anton Lednický, PhD., jasný názor.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha nerozvíja konkrétny šport, aj keď Matej Tóth, jej zakladateľ, je olympijský víťaz v chôdzi na 50 kilometrov. Jeho akadémia pripravuje deti všeobecne na všetky športy. Prečo by sa mali deti pohybovo všestranne rozvíjať?

Pohyb je život, zvyknú hovoriť lekári. Veľa ľudí sa s tým stotožní až vtedy, keď začne mať zdravotné problémy. Preto je dôležité tento poznatok vštepovať už deťom, aby pohyb považovali za samozrejmú súčasť svojho životného štýlu. Nezastupiteľné miesto tu majú rodičia. Je na nich, aby podchytili prirodzenú aktivitu detí a boli im vzorom napríklad v tom, že cez víkend s nimi pôjdu na bicykel, korčule, túru, kde sa dajú robiť rôzne pohybové aktivity – hod kameňom na cieľ, slalom medzi stromami, zhyby na konári, výdrž vo vise, šplhanie sa na strom, občas stavanie snehuliakov či sánkovačka. Netreba podceňovať ani účasť na masových bežeckých podujatiach, pretože stretnutie s populárnymi športovcami často pôsobí motivačne. Na tento základ môže nadviazať škola odborným vedením učiteľa, aby dieťa naučil techniku rôznych športov. Lebo novú disciplínu sa dieťa s pohybovým návykom učiť chce a ide mu to ľahšie.

Čoraz častejšie zaznievajú názory, že dnešné deti sú na tom pohybovo horšie. V čom je problém, že zaostáva ich pohybová zdatnosť, v rodine, alebo v škole?

To je rébus, ktorý je ťažko rozhodnúť. Ako som už spomenul, základ vidím v rodine. Som však presvedčený, že aj dobrý učiteľ dokáže deti získať pre aktívnejšiu pohybovú činnosť, hoci sa s tým doma nestretli. Výskum kolegov z fakulty ukázal, že okolo 35 percent opýtaných začalo športovať vplyvom hodín telesnej a športovej výchovy. Rodina a škola sú ale spojené nádoby, ktoré, ak sa dopĺňajú, efekt je znásobený. Pritom podľa zistení, takmer dvadsať percent rodičov považuje telesnú zdatnosť svojich detí za výbornú a takmer polovica za dobrú. Samozrejme, otázka je, z akých kritérií vychádzali. Lebo platí poznatok, že rodič s obezitou nevidí obézne ani svoje deti.

Ako vnímate pohybovú úroveň detí súčasných a predchádzajúcich generácií?

Ťažko porovnať neporovnateľné. Tak ako je ťažko odpovedať na otázku, kto je lepší futbalista – Pelé alebo Messi? Každý z nich hrával, respektíve hrá futbal v iných podmienkach. Tak isto je ťažké porovnávať pohybovú úroveň detí. Spôsob života je iný, rodičia sú často vyťažení aj v dvanásťhodinovom pracovnom čase a technika je pre deti dostupnejšia. Zmenili sa tiež podmienky v okolí domov – z bývalých zelených plôch sú stavebné pozemky a parkoviská. Veľa rodičov sa v súčasnosti o deti bojí a nepustí ich von. Zatiaľ čo v minulosti deti veľa času trávili vonku s kamarátmi pri rôznych hrách, naháňačkách, so švihadlom či loptou, dnes, aj keď sú vonku, pozerajú si videá a fotografie na mobilných telefónoch. Vytratila sa spontánna pohybová činnosť. Deti si zvykli na to, že takmer všetko im organizujú a dospelí sú radi, keď sú vôbec pri tom. Je nereálne, aby sami urobili nejaký turnaj či súťaž. Viac súperia v počte lajkov, ktoré získajú v súťažiach na sociálnych sieťach. Ako povedal tréner a mentálny kouč Marián Jelínek v rozhovore pre ČT24, jeho mladí zverenci mali väčšiu hrôzu z toho, že na sociálnu sieť nebudú dávať víťazné fotky než z prehry samotnej.

Znižujú sa nároky na celonárodné testy pohybovej zdatnosti?

V súčasnosti nič také ako celonárodné testy pohybovej zdatnosti neexistuje. Snaha zaviesť určitý systém testovania školskej mládeže existuje, ale je v tom veľká roztrieštenosť. O niečo sa pokúsil Slovenský olympijský a športový výbor Olympijským odznakom všestrannosti, ale výsledok išiel do stratena. Kroky podniká aj ministerstvo školstva v spolupráci s pedagogickými fakultami, o niečo sa postarajú jednotlivé školy, ale masový charakter táto akcia nenabrala. Preto je aj ťažko povedať, či sa znižujú nároky. Ale pomôžem si údajmi z Moskovského pedagogického inštitútu. Kolegyňa uviedla výsledky merania výkonnosti žiakov po obnovení odznaku zdatnosti v Rusku. Tie ukázali, že len 9 percent z nich splnilo výkonnosť, ktorú dosahovala viac ako polovica žiakov v 70. rokoch minulého storočia. Aby ich plnenie podmienok odznaku motivovalo, požiadavky výrazne znížili. Predpokladám, že k podobným výsledkom by sme sa dopracovali aj u nás, ak by sme odznak zdatnosti obnovili. Už len fakt, že sme z troch hodín telesnej výchovy týždenne klesli na dve, svedčí o tom, že úroveň pohybových schopností detí, ktoré nechodia do športového krúžku, musela klesnúť.

Ako vnímate myšlienku založenia O2 Športovej akadémie Mateja Tótha?

O2 Športová akadémia Mateja Tótha plní funkciu, ktorú by som očakával, aby plnili štátne inštitúcie, že budú na školách vytvárať podmienky pre deti aj učiteľov telesnej a športovej výchovy, nech sa môžu pod odborným dohľadom venovať rôznym pohybovým aktivitám. Len tak môžeme v dostatočnom predstihu podchytiť športovo-talentované deti a prípadne z nich vychovať budúcich reprezentantov. Takýto systém u nás už bol, ale ako máme vo zvyku, z vaničky so špinavou vodou vylejeme aj dieťa. Na plné ústa to povedal bývalý tenista a súčasný poslanec Krošlák, keď pripomenul, že najväčšie úspechy dosiahli slovenskí športovci, ktorí v minulosti prešli týmto systémom výberu talentov. Vďaka akadémii môžu učitelia po vyučovaní robiť činnosť, v ktorej majú vedomosti a skúsenosti. Majú možnosť lepšie spoznať svojich žiakov po pohybovej stránke, a odporučiť im tak špecializáciu, v ktorej by sa mohli uplatniť.

“O2 Športová akadémia Mateja Tótha plní funkciu, ktorú by som očakával, aby plnili štátne inštitúcie. Vďaka dobre rozbehnutému systému akadémie dokážeme včas podchytiť športovo talentované deti a prípadne z nich vychovať budúcich reprezentantov.”

Aký by mal byť dobrý učiteľ telesnej a športovej výchovy alebo tréner?

Zjednodušene povedané – normálny, do svojej profesie „zažratý.“ Človek, ktorý vie pracovať s deťmi, pochopiť ich nálady, nápady, a vedieť ich nasmerovať tak, aby pochopili, že pohyb nerobia ani pre učiteľa či rodičov, ale v prvom rade pre seba. Z výskumu kolegov na fakulte vyplynulo, že až 60 percent žiakov začalo robiť pohybové aktivity na základe vlastného podnetu. Tieto na prvý pohľad pozitívne čísla sa budú javiť inak, keď si uvedomíme, že v tomto výskume okolo 40 percent žiačok uviedlo, že necvičia, lebo sa im nechce, respektíve je podľa nich obsah vyučovania nezaujímavý. Výskum zároveň potvrdil pozitívnejší vzťah k telesnej a športovej výchove žiačok 9. ročníka vidieckych škôl - 60 percent, v porovnaní s mestom - 40 percent.

Čo môže dať akadémia olympijského víťaza Mateja Tótha deťom do budúcnosti?

V prvom rade je to príklad úspešného športovca, že aj v skromných podmienkach, ktoré má na Slovensku každý začínajúci športovec, vie dosiahnuť najvyššie méty. Ďalej im môže dať učiteľov a trénerov, ktorí s deťmi chcú pracovať, vzdelávajú sa, odborne rastú, lebo akadémia rieši aj túto časť prípravy.

Aké chyby robia rodičia detí prvého stupňa základných škôl pri výbere športového krúžku?

Najväčšou chybou je asi to známe plnenie si svojich snov cez deti. Otec mal ambície byť prvoligový futbalista, ale nepodarilo sa mu to, a tak robí všetko preto, aby sa ním stal jeho syn. Bez ohľadu na to, či syn chce, alebo nie. Ďalším problémom je často obmedzený výber športových klubov v mestečku, či na dedine. A tak rodičia prihlásia dieťa tam, kde to u nich funguje. Lebo lepšie niečo ako nič. Pre deti prvého stupňa ZŠ by mali byť krúžky všestrannej pohybovej prípravy, nemajú ich tlačiť už v tomto období do špecializácie. Výnimkou sú tie, v ktorých sa vrcholové výkony dosahujú vo veľmi nízkom veku.

Z akých cvičení by sa mal skladať všeobecný športový tréning detí prvého stupňa ZŠ?

Myslím si, že deti v tomto veku by nemali mať pocit, že trénujú, ale že sa hrajú a zabávajú. Učitelia a tréneri majú pre deti v tomto veku do maximálnej miery využívať pohybové hry a súťaže na emocionálne prežitie času stráveného v športovom krúžku. Treba im vytvoriť  priestor na voľný priechod emócií, hlasné povzbudzovanie spoluhráča počas súťaže či oslavu víťazstva. Dobrý učiteľ pozná deti vo svojej skupine. Dokáže zostaviť súťažné družstvá tak, aby každé, aj menej pohybovo nadané dieťa v tíme prežilo eufóriu víťazstva, ktorú by v individuálnych súťažiach nezažilo. Zároveň sa aj pohybovo nadané dieťa ocitne v družstve, ktoré prehrá. Lebo napríklad so spoluhráčmi nekomunikovalo, spoliehalo sa len na seba. Učí ho to prijímať prehry ako súčasť športového života, učí sa úcte voči súperovi, tvoriť taktiku pri súťaži či vytvárať vzťahy v kolektíve.

Ak by ste mohli, čo by ste zmenili vo výučbe súčasnej telesnej a športovej výchovy prvého stupňa ZŠ?

V prvom rade by aj s týmito deťmi mali pracovať učitelia, ktorí sú zároveň špecialistami. Uvedomujem si, že v školách to je často neriešiteľný problém. Treba zosúladiť úväzky, priestory na ihrisku či v telocvični, často chýbajú pomôcky a podobne. A predovšetkým by som zaviedol hodiny telesnej a športovej výchovy päťkrát do týždňa. Keď to ide v Maďarsku, neviem, prečo by sme to nezvládli aj my.

“Ak by som mohol niečo na športe v školách zmeniť, zaviedol by som hodiny telesnej a športovej výchovy päťkrát do týždňa. Keď to ide v Maďarsku, neviem, prečo by sme to nezvládli aj my.”

Ako často by mal byť deťom prvého stupňa ZŠ "naordinovaný" aktívny pohyb, ako napríklad telesná a športová výchova, alebo športová aktivita vo voľnom čase?

Pohyb deťom v tomto veku nie je potrebné ordinovať. Je pre ne prirodzené, že sa chcú hýbať a súťažiť. Ale my ich učíme ticho sedieť, počúvať a písať. Aj to samozrejme formuje dieťa – musí sa naučiť, že existuje určitý poriadok, postup a disciplína. Nevyriešeným zostáva, ako to zosúladiť. Obsah vyučovania teoretických predmetov je často naskladaný a nepočíta s tým, že z rôznych dôvodov môže odpadnúť hodina, ktorá potom chýba. Často to dobiehajú aj na úkor telesnej a športovej výchovy a deti zas len sedia. Niekedy si kladiem otázku, ako to vyučovanie, takmer pred šesťdesiatimi rokmi, organizoval môj učiteľ v malotriedke, keď nás v zime po príchode do triedy poslal domov pre sánky a celé doobedie sme sa sánkovali. To bolo radosti – behali sme so sánkami do kopca, urobili sme si „skok,“ postavili snehuliakov. To jedno dopoludnie učiteľovi nechýbalo. Znova musím zopakovať, že chýba spontánna pohybová aktivita detí.

Pre aké športy je najvhodnejšia ako základ do budúcnosti O2 Športová akadémia Mateja Tótha?

Z toho, ako poznám obsahové zameranie akadémie, môžem povedať, že pre všetky. Dôležité je, že okrem všestrannej pohybovej prípravy sa venuje pozornosť aj regenerácii a vplyvu telesných cvičení na pozornosť detí na iných vyučovacích hodinách. Koľko učiteľov pochváli dieťa, ktoré mu na hodine napríklad zíva? Asi žiaden. Pritom je dokázané, že zívanie je prejav, kedy mozog chce  výraznejšie zásobiť organizmus kyslíkom, aby zvýšil  sústredenie na tému, ktorú žiak práve počúva. Stačilo by urobiť v priebehu dvoch-troch minút jednoduché cvičenia, aby sa deti opäť lepšie sústredili.

Čo môže priniesť O2 Športová akadémia telocvikárom?

Priniesla a prináša im možnosť profesionálneho rastu na školeniach, ktoré akadémia organizuje. Na prednáškach, diskusiách a praktických cvičeniach dostanú nové impulzy od lektorov, od svojich kolegov z iných škôl a z literatúry, ktorú majú k dispozícii. Nezanedbateľné sú nové kamarátstva, ktoré tu vznikajú. Často na týchto školeniach stretnú spolužiakov z fakulty,  ktorých od promócií nevideli. Dôležitá je aj materiálna pomoc, ktorú akadémia svojim učiteľom poskytuje. Niektorým učiteľom vrátila aj dôstojnosť – vzhľadom na nízke platy nemusia „predávať pracie prášky,“ ale privyrobia si činnosťou, ktorú ovládajú, a ktorú deti potrebujú.

- reklamná správa -