BRATISLAVA - Nielen šport a kultúra na Slovensku, ale najmä slovenská ekonomika sa rúti do hlbšej recesie a výrazne vyššej nezamestnanosti s dopadom najmä na zaostalejšie regióny. Namiesto predstavenia konkrétnych projektov na „preinvestovanie Slovenska z krízy“ prezentovalo MF SR len akademický Národný integrovaný reformný plán.
Podľa inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica chýbajú dokumentu kľúčové atribúty, ktoré majú byť garantom vyvedenia Slovenska z krízy, a to uvedenie konkrétnych projektov a ich prioritizácia podľa tzv. „štvorlístka“ kľúčových kritérií, ktoré analytici z inštitútu navrhli už začiatkom septembra:
- prínos projektu k transformácii ekonomiky,
- vyhodnotenie dopadu projektu na zamestnanosť s dôrazom na regionálnu zamestnanosť,
- prínos ku kvalite života,
- vyhodnotenie reálnej realizovateľnosti projektu v nasledujúcich rokoch.
„Okrem chýbajúcich projektov absentuje aj realistický časový plán. Ak do mesiaca nebudeme mať na stole kvalitné návrhy projektov, Slovensko nestihne projekty z Fondu obnovy vysúťažiť a zazmluvniť v určenom termíne do konca 2022 a ani ich realizovať do konca 2026,“ dodáva Peter Helexa, výkonný riaditeľ IstroAnalytica.
Príprava realizácie veľkých projektov, vrátane ich verejného obstarávania, trvá v SR minimálne 2, často však aj 3 a viac rokov. Projekty financované z Fondu obnovy EÚ však majú byť podľa Európskej komisie na Slovensku zazmluvnené do konca 2022 a zrealizované do konca roka 2026. Na začiatku štvrtého kvartálu roka 2020 však nemáme z projektov z Fondu obnovy pripravené prakticky nič:
- Namiesto popisu projektov máme rámcové popisy reforiem. Veľa pekných slov, ale málo kľúčových detailov, ktoré sú predpokladom úspešnej realizácie.
- Veľká časť z navrhnutých reforiem sa zameriava na spoločenský prínos. Na to však máme „štandardné“ eurofondy. Fond obnovy má financovať rýchle ekonomické zotavenie Slovenska, preto potrebujeme také projekty, ktoré prinesú hospodársky rast a zamestnanosť už v krátkodobom horizonte. Sme nútení konať konkrétne a okamžite, avšak v pláne ako konkrétne projekty, tak aj ich dopad na regióny Slovenska absentujú.
- Plán neformuluje spôsob, akým budú podporené podniky zamestnávajúce ľudí na Slovensku a vytvárajúce na Slovensku hodnotu. Napríklad: kúpa „zelených“ technológií zo zahraničia zvýši zamestnanosť a hospodársky rast v zahraničí, kde budú technológie vyrobené, ale nie na Slovensku.
- V pláne absentuje spôsob zabezpečenia kvalitných ľudí na jeho realizáciu a nie je ani jasné, ako bude vyzerať štruktúra riadenia jeho implementácie.
Vzhľadom na krátkosť času a veľké omeškanie považuje IstroAnalytica za absolútne nutné nasledujúce kroky:
- Úplne eliminovať neproduktívnu akademickú diskusiu o aktivitách neprinášajúcich hospodársky rast a zamestnanosť.
- Nastaviť efektívne riadenie prípravy projektov, vrátane podrobnejšieho časového plánu prípravy, a zveriť ju skúseným ľuďom v tejto oblasti, nie teoretikom.
- Definovať plán rizík realizácie, napríklad rizík spojených s verejným obstarávaním, vyčleniť dostatok ľudských a finančných zdrojov a udeliť dostatočné kompetencie schopným osobám na elimináciu týchto rizík.
