Desať trestov smrti, takmer 50 doživotných trestov a ďalšie tresty v dĺžke viac ako 7800 rokov priniesli monsterprocesy, ktorými sa komunistický režim zbavil ľudí s iným názorom. Najznámejšou obeťou bola Milada Horáková. Jej príbeh v multižánrovom predstavení Ondreja Šotha má v Štátnom divadle Košice svetovú premiéru v piatok 14. februára.
Režisér a choreograf Ondrej Šoth oslávil na konci januára šesťdesiate narodeniny. O spracovaní príbehu Milady Horákovej spred siedmich desiatok rokov uvažoval už dávnejšie. „Odkedy som sa dozvedel o jej osude, mám pocit, že to jeden z najväčších dramatických príbehov 20. storočia. Asi pred piatimi rokmi som začal vážne uvažovať o jeho spracovaní v inscenácii. Napokon som sa skôr dostal k Denníku Anny Frankovej. Ale keď som dostal otázku, akej téme by som sa chcel vo svojej „jubilejnej“ sezóne venovať, moja odpoveď bola jasná,“ hovorí Ondrej Šoth.
Milada Horáková bola nespravodlivo odsúdená a popravená v najväčšom z vykonštruovaných politických procesov. Súčasťou „procesu s vedením záškodníckeho spiknutia proti republike so skupinou Dr. Milady Horákovej“ boli desiatky menších súdnych procesov po celej krajine. Márne boli žiadosti o milosť. Vtedajší komunistický prezident Klement Gottwald, aj napriek naliehaniu svetových osobností ako bol Einstein, Churchill, kardinál Griffin, Russel a mnohí iní, potvrdil 24. júna svojím podpisom aj u Milady Horákovej trest smrti.
Po inscenáciách Charlie Chaplin, Denník Anny Frankovej, M. R. Štefánik prichádza umelecký šéf košického baletu Šoth s ďalšou inscenáciou, v ktorej v multižánrovom pohybovom divadle zobrazuje zdanlivo „netanečné“ témy. „Myslím, že divadlo je len jedno. A ja sa rád nechávam inšpirovať talentovanými ľuďmi. Už v začiatkoch ma spojenie hereckej a tanečnej energie fascinovalo. Divadlo – ako povedal Shakespeare – nastavuje zrkadlo skutočnosti. Ja žijem tu a teraz a vnímam, že tieto témy sú dnes dôležité. Hovoria o veciach, ktoré v nás rezonujú,“ hovorí Šoth. Ako dodáva, rovnako ako spomínané inscenácie, aj Milada Horáková stvárňuje fascinujúci a dramaticky silný osud. „Pre divadlo je v tom obrovský potenciál. Zároveň ale môže byť pascou, že základné míľniky týchto príbehov sú dané a známe. A je s tým spojená – aspoň v mojom prípade – obrovská zodpovednosť. Je pre mňa zásadné, aby diváci chápali kontext, rozumeli konaniu postáv. V dnešnej dobe je tak dôležité hovoriť o ľuďoch, ktorí ctili základné hodnoty. Ktorí nimi riadili svoj život a ktorí ho boli za svoje presvedčenie ochotní obetovať,“ vysvetľuje Šoth.
Šoth, podobne ako pri predchádzajúcich svojich inscenáciách, prizval k spolupráci aj netanečníkov hercov, ale aj opernú speváčku. Postavu Milady Horákovej stvárňuje Alena Ďuránová, pre ktorú je to po Denníku Anny Frankovej druhá skúsenosť s tanečným divadlom. Ako priznáva, bolo to pre ňu ľahšie, lebo už poznala baletný súbor a vedela, že sa na nich môže absolútne spoľahnúť. „Na druhej strane Horáková je pre mňa téma omnoho ťažšia ako Franková, ale nie po pohybovej stránke, lež po stránke tematickej, situačnej a hlavne emočnej,“ hovorí Ďuránová.
Podľa vlastných slov vedela o Milade Horákovej. „Ale veľmi málo, mizerne málo. To priznávam a je to moja hanba. Samozrejme, že som prečítala takmer všetko, čo sa dalo a videla som všetky procesy, niektoré aj niekoľkokrát. A bolo mi zle aj pri čítaní knihy a aj pri sledovaní procesov,“ priznala košická herečka. Samotný príbeh vníma z dvoch strán. „Aká veľká môže byť sila, statočnosť, pokora v jednej žene. V žene, ktorá dokáže opakovane opúšťať svoju dcéru, manžela a rodinu, aby zachraňovala životy iných, aby bojovala za ich slobodu, rovnoprávnosť. V žene, ktorá vydrží mučenie nacistami, mučenie komunistami. Na druhej strane, aká veľká môže byť sila a strach, túžba po moci, ovládnutí v jednom človeku. V človeku, ktorý je schopný presvedčiť masy ľudí o svojom subjektívnom názore ako o smerodajnom pre celý národ a neváha zničiť a zabiť každého "odporcu" s akýmkoľvek iným názorom... . My ľudia sme horší ako zvieratá,“ dodáva Ďuránová.
V postavách žalobcu, dozorcu, tajného, fašistu, príslušníka NKVD a kata uvidia diváci mladého herca Jakuba Kuku, ktorý si myslí, že inscenácia by mala osloviť aj mladú generáciu. „Najviac v tom, ako sa tvrdý komunistický režim, konkrétne v päťdesiatych rokoch prezentoval. A uvidia že veľký rozdiel medzi komunizmom a fašizmom nebol,“ myslí si Kuka. Podľa Ďuránovej by si mladí a tí, ktorí sú presvedčení o správnosti totalitného režimu, mali uvedomiť, že história sa opakuje. „Mladí ľudia nečítajú, nevzdelávajú sa, nezaujímajú sa o dôležité historické udalosti, o dôležité osobnosti, ktoré ovplyvnili, či už pozitívne, alebo negatívne, smerovanie celého sveta a tým pádom aj našich životov. Toto predstavenie im môže ukázať ako môžu dopadnúť oni, ich životy či životy ich najbližších, ako môžu oni sami ovplyvniť negatívne alebo pozitívne smerovanie svoje, svojej krajiny... Alebo ako môžu byť zneužití, oklamaní a ovplyvnení pre blaho a šťastie jednotlivca,“ myslí si Ďuránová.
Spoluautorkou libreta a dramaturgičkou novej inscenácie je Zuzana Mistríková. Zaujímavosťou je, že na začiatku roka prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila Milade Horákovej in memoriam ocenenie Rad bieleho dvojkríža I. triedy a zároveň Radom Ľudovíta Štúra II. triedy vyznamenala aj Zuzanu Mistríkovú, ktorá bola jedným zo študentských lídrov Nežnej revolúcie.
Kostýmy pre novú inscenáciu košického baletu navrhol Andrii Sukhanov, autormi scény sú Jaroslav a Miroslav Daubravovci, hudbou prispel Jonatan Pastirčák a film vytvoril Anton Faraonov. V titulnej postave bude alternovať aj Táňa Pauhofová, ďalšou herečkou v inscenácii je Vanda Tureková. V postave matky Milady Horákovej sa predstaví operná sólistka Aneta Hollá, manžela Bohuslava Horáka alternujú sólisti baletu Andrii Sukhanov a Sergii Iegorov. V ďalších postavách sa predstaví takmer celý košický balet a žiačky Súkromnej základnej umeleckej školy Boby Brelly.
-reklamná správa-
