Ja, Simon je príbeh o 16-ročnom Simonovi Spierovi, ktorý má pár malých tajomstiev. Tie by si najradšej nechal pre seba. Jedno je však jasné: túži po veľkej láske.
Ale preňho je to trochu zložitejšie. Nikto totiž netuší, že je gay. Ani rodina, či priatelia.
On zase nevie, kto je ten neznámy spolužiak, s ktorým si tak skvele rozumie cez e-mail. Už mesiace si intenzívne mejlujú.
Simon vie o Blueovi, že je to fakt zábavný, nenormálne múdry, no aj trochu plachý chalan. Blue zasa netuší, kto je Simon.
Chodia pritom do tej istej školy a už mesiace si píšu tie najintímnejšie tajomstvá.
Potom sa jeden z mailov dostane do nesprávnych rúk a Simonov svet je zrazu hore nohami. Simona zrazu vydiera jeho trochu čudný, ale inak neuveriteľne sebaistý spolužiak Martin. Ten po ňom chce, aby mu Simon zariadil rande s jeho krásnou kamarátkou Abby. A pokiaľ mu to nevybaví tak sa jeho sexuálna orientácia stane verejnou záležitosťou. A čo je najhoršie, zverejní aj to, kto sa ukrýva pod nickom Blue. Simona tak zatlačí do kúta a ten musí nájsť spôsob ako sa z toho dostať von.
Hrozí totiž, že nesmelý Blue navždy zmizne zo Simonovho života.
V júni 2018 sa môžete tešiť aj na filmové spracovanie knihy Ja, Simon.
Režisér Greg Berlanti do hlavnej úlohy Simona obsadil mladú vychádzajúcu hviezdu Nicka Robinsona (hral vo filmoch ako Jurský svet, Everything, Everything). „Film Ja, Simon má potenciál osloviť veľa ľudí a pomôcť im spôsobom, o ktorý sa ešte nikto nepokúšal,“ verí Nick Robinson.
Simonovu najlepšiu kamarátku Leah, ktorá ho tajne, a ako sa ukáže i márne, miluje, hrá hviezda seriálu 13 Reasons Why Katherine Langford. Svoju postavu charakterizuje: „Leah je dievča, ktorá si sebou nie je veľmi istá, je veľmi krehká a zároveň musí neustále bojovať so svojimi spolužiakmi.“
Začítajte sa do novinky Ja, Simon:
Takmer si nevšimnem, že ma vydiera.
Sedíme na skladacích kovových stoličkách v zákulisí a Martin Addison vyhlási: „Čítal som tvoje mejly.“
„Čože?“ zdvihnem zrak.
„Dnes. V knižnici. Nie naschvál, naozaj.“
„Čítal si moje mejly?“
„Bol som na počítači hneď po tebe,“ vraví, „a keď som naťukal Gmail, naskočil mi tvoj účet. Asi si sa zabudol odhlásiť.“
Vyjavene naňho zízam. Poklepe chodidlom o nohu stoličky.
„Prečo si sa prihlásil pod falošným menom?“ spýta sa.
No asi preto, aby ľudia ako Martin Addison neobjavili moju tajnú identitu. Čiže toto sa mi fakt podarilo. Asi ma videl sedieť za počítačom. A asi som kolosálny debil.
Dokonca sa usmeje. „Vlastne som si myslel, že by ťa mohlo zaujímať, že môj brat je gej.“
„Uhm. Ani nie.“
Pozrie na mňa.
„Čo sa mi snažíš naznačiť?“ spýtam sa.
„Nič. Spier, pozri, nemám s tým problém. Veď sa nič strašné nedeje.“
Až na to, že je to v skutočnosti malá katastrofa. Alebo skôr ultimátny prúser epických rozmerov, v závislosti od toho, či dokáže Martin držať hubu.
„Toto je fakt trápne,“ dodá Martin.
Vážne neviem, čo na to povedať.
„Vlastne,“ pokračuje, „je celkom jasné, že nechceš, aby o tom ľudia vedeli.“
No. Asi nie. Lenže povedať o tom ľudom nie je to, čo ma v skutočnosti desí. Nemyslím, že ma to desí. Bude to trápne ako hrom a nebudem sa tváriť, že sa na to teším. No zrejme to nebude koniec sveta. Nie pre mňa.
Problém je, že neviem, aký by to malo dopad na Bluea. Ak to Martin niekomu povie. Ide o to, že Blue si stráži svoje súkromie. On by sa nezabudol odhlásiť z mejlu. A možno mi takú strašnú neopatrnosť nikdy neodpustí.
Takže asi sa snažím povedať, že neviem, aký by to malo dopad na nás. Na Bluea a mňa. Ale fakt nemôžem uveriť, že sa o tom bavím s Martinom Addisonom. Spomedzi všetkých ľudí, čo sa mohli na Gmail prihlásiť po mne. Veci sa majú tak, že...
