BRATISLAVA – Po prevalení kauzy znásilňovania v resocializačnom zariadení sa zdvihol obrovský vietor a búrlivé reakcie. Ozvali sa viacerí ľudia, ktorí začali otvorene hovoriť o kontroverzných praktikách a incidentoch v galantskom centre. Bývalý klient podobného zariadenia pre Topky anonymne prehovoril o zákulisí terapií závislostí na Slovensku.
S problémami v resocializačnom zariadení sa počas liečby závislosti od alkoholu stretol aj 37-ročný Slovák, ktorého identitu nebudeme zverejňovať. V roku 2014 sa dostal do resocializačného zariadenia na Slovensku. Odtiaľ o pár mesiacov na vlastnú žiadosť nastúpil na terapiu do iného centra, no ukázalo sa, že sa len dostal z blata do kaluže.
FOTO Riaditeľ škandalózneho centra v Galante žije ako kráľ: Rozprávková dotácia zo štátneho
„V prvom zariadení sa bývalo pekne, mali sme dvojposteľové izby so samostatnou kúpeľňou. Ubytovanie bolo na úrovni, ale komunita nefungovala tak, ako mala. Chýbali komunitné stretnutia,“ myslí si bývalý klient, ktorému prekážalo, že ľudia odkázaní na terapiu museli „od rána do večera pre nich a na nich makať.“ Aj náš čitateľ musel robiť každú manuálnu prácu, ktorú mu pridelili. Od murárčiny až po zveľaďovanie záhrady.
Po odchode dúfal, že v novom zariadení budú podmienky iné. Mýlil sa. Už na začiatku ho veľmi prekvapilo, že komunita závislých ľudí nemohla komunikovať s nikým cudzím, keď mali dovolené ísť na vychádzku. Za porušenia disciplíny dostávali tzv. platby. „Znamenalo to, že človek musel vo svojom voľnom čase od štvrtej do šiestej odrobiť hodinu pre komunitu ešte navyše,“ opísal klient. A keď niekto dostal až „týždennú platbu“, musel týždeň každý deň hodinu vynášať vo vedrách obsah žumpy.
Osemnásť dní som chodil na zlomenej nohe
Napriek tomu, že vedenie ani terapeuti hierarchiu v zariadení oficiálne nepriznávali, klienti ju občas pociťovali. Niektorí mali dovolené občas pravidlá porušiť bez následkov. Aj tu úradovala sympatia. „Poriadok v zariadení mi pripomínal sektu. Každý z nás musel počúvať podmienky dané zhora a podriaďovať sa im. Ja som mal svoj rozum, ale mnohí mladí sa im podriadili a nevideli, čo je za tým. Išlo zväčša o klientov z rozvrátených rodín alebo z detského domova,“ spomína.
V druhom centre mal náš čitateľ aj zdravotný problém, ktorý však vedenie a okolie bagatelizovalo. Pri volejbale si zlomil nohu, ale upokojovali ho, že ide len o vyvrtnutý členok, napriek jeho snahe o podrobnejšie lekárske vyšetrenie. „Osemnásť dní som chodil na zlomenej nohe, až potom mi ju dali do sadry,“ opisuje pomery.
Bývalý klient spomína aj na dve kontroly v zariadení. Pred ich príchodom muselo byť všetko tip-top. Počas jej priebehu nesmelo byť evidentné nič, čo by nezodpovedalo bezproblémovému chodu zariadení. Aby bolo správanie klientov pod kontrolou, zvykli pri nich počas kontroly stáť terapeuti.
Klienti mali sex s dievčatami
V tichej diktatúre si podľa bývalého klienta niektorí z chovancov našli priestor aj na sex. V jednom zo zariadení sa náš svedok stretol s mladíkom, ktorý bol v minulosti na odvykacej liečbe v inkriminovanom galantskom zariadení Čistý deň. „Mladík sa otvorene chválil tým, že keď mal potrebu, v Galante bolo s kým,“ ozrejmil s dodatkom, že si klienti našli spôsob, ako mať sex s dievčatami.
Podobné veci sa diali aj v nemenovanej psychiatrickej liečebni, podotkol bývalý klient. Takisto v zariadení, kde pobudol náš čitateľ, si občas svoje „priepustky“ muži spríjemnili kontaktom s prostitútkami, dodal. O tom, že by však s dievčatami spávali terapeuti, nevie. Spresnil ale, že v jednotlivých zariadeniach, s ktorými mal náš čitateľ priamu alebo nepriamu skúsenosť, pracovali aj tzv. laickí terapeuti, ktorí boli v minulosti sami závislí.
„Zo zariadenia som neskôr odišiel na vlastnú žiadosť. Pri odchode mi povedali, že ja budem piť ďalej, ale už vyše roka abstinujem a alkohol mi smrdí,“ dodáva bývalý klient s trpkým priznaním: „Už v živote nechcem zažiť to, čo tam.“
