BRUSEL - Na rokovania o obchodnej dohode medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, s ktorou sa má začať po predpokladanom januárovom brexite, bude zrejme potrebné viac času, než doteraz plánovaných jedenásť mesiacov. V rozhovore pre dnešné vydanie francúzskeho denníka Les Echos to povedala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Obe strany by preto podľa nej mali poctivo zvážiť, či by nebolo lepšie dobu vyhradenú pre rokovania predĺžiť. Veľká Británia zatiaľ taký odklad rezolútne odmieta.
Máme málo času
„Som veľmi znepokojená tým, ako málo máme času. Zdá sa mi, že by sme mali na oboch stranách vážne uvažovať o tom, či môžeme rokovania úspešne dokončiť v tak krátkom termíne,“ povedala šéfka EK francúzskemu lmédiu. „Bolo by rozumné situáciu opätovne posúdiť v polovici roka a potom, ak to bude treba, prechodné obdobie predĺžiť,“ dodala.
Prechodné obdobie, určené pre uzatvorenie nového partnerstva Londýna s Bruselom, je aktuálne naplánované do konca budúceho roka. Ak teda skutočne Briti z únie 31. januára vystúpia, bude na vyjednávanie vytúženej dohody o voľnom obchode vyhradený iba zvyšok roka 2020. Prechodné obdobie môže byť však do konca júna predĺžiť o dva roky, britský premiér Boris Johnson ale dal jasne najavo, že si taký vývoj nepraje.
Odsunutie termínu zakazuje dodatok
Odsunutie termínu výslovne zakazuje aj dodatok vykonávacieho zákona k brexitovej dohode, ktorý britskí poslanci schválili pred Vianocami. Európska komisia pritom opakovane varovala, že teraz stanovený harmonogram rokovaní je "extrémne náročný". Ak by sa dohodu o vzájomných vzťahoch nepodarilo do konca roku 2020 uzavrieť a zároveň by nebolo predĺžené prechodné obdobie, potom by začiatkom roka 2021 hrozil podobný scenár ako v prípade odchodu Británie z EÚ bez dohody, uviedla agentúra AP.
Upozornenie, že uzavrieť náročné rokovania Londýna a EÚ o obchode, bezpečnostných otázkach či doprave, možno nepôjde za iba 11 mesiacov, von der Leyenová to vyslovila aj v rozhovore pre nemecký magazín Spiegel, ktorého nové vydanie vychádza v sobotu. „Robí mi to veľké starosti, pretože na to, koľko tém musíme riešiť, je ten čas extrémne krátky,“ povedala.
Timmermans napísal Británii v súvislosti s brexitom "milostný list"
Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans napísal Británii "milostný list", v ktorom vyjadril svoj zármutok nad jej rozhodnutím opustiť Európsku úniu a zdôraznil, že v EÚ ju vždy radi opäť privítajú. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP. „Teraz ťa už poznám. A milujem ťa. Pre to čo si a čo si mi dala. Som ako starý milenec. Poznám tvoje silné stránky i slabosti,“ napísal Timmermans na adresu Británie vo štvrtkovom vydaní denníka The Guardian, z ktorého citovala agentúra AFP.
„Rozhodli ste sa odísť. Láme mi to srdce, ale rešpektujem toto rozhodnutie,“ dodal v článku nazvanom „Môj milostný list Británii: rodinné väzby, ktoré sa nemôžu nikdy pretrhnúť“. Dodal, že návrat Británie do EÚ bude vždy "vítaný". V Británii v decembrových predčasných voľbách posilnila Konzervatívna strana premiéra Borisa Johnsona, ktorého vláda tak so silnejším mandátom pokračuje v pláne vyviesť krajinu z Európskej únie. Termínom tzv. brexitu je po viacerých odkladoch 31. január 2020. Ak Spojené kráľovstvo opustí v tomto plánovanom termíne, nastane tzv. prechodné obdobie, ktoré bude trvať do konca roka 2020.
Írsko tento rok vydalo cez 900-tisíc pasov, brexit zdvihol záujem
Írsko tento rok vydalo rekordných viac ako 900-tisíc nových pasov, desatinu z nich pre žiadateľov z Veľkej Británie. O írske cestovné doklady novo požiadalo 94-tisíc Britov, ktorí tak aj po plánovanom januárovom brexite budú môcť využívať výhody spojené s členstvom Írska v EÚ, napísal server The Independent. Počet vydaných pasov tento rok oproti roku 2018 stúpol o sedem percent a podieľali sa na tom najmä žiadosti občanov Spojeného kráľovstva, ktorí môžu írske doklady získať v prípade, že niektorý z ich rodičov či starých rodičov bol Ir. Na írsky pas majú nárok tiež všetci obyvatelia Severného Írska.
Podľa írskeho ministra zahraničia Simona Coveneyho zažili pasové oddelenia náročný rok. V niektorých obdobiach sa totiž museli vysporiadať až s 5800 žiadosťami o pas denne. Najväčší nápor írski úradníci zažili v marci a v októbri, keď mala Británia pred vyjednaním niekoľkých odkladov EÚ opustiť. Celkovo však záujem o írske pasy kontinuálne stúpa od roku 2016, kedy si Briti odchod krajiny z únie odsúhlasili v referende.
Brexitový uzol sa konečne rozťal
Voľby vo Veľkej Británii dali podľa publicistu Juraja Hrabka definitívnu odpoveď na otázku, či a ako sa uskutoční brexit. „Situáciu to zmenilo radikálne, s takým výsledkom nepočítal ani Boris Johnson. Nasledovať bude odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Dá sa očakávať, že to Veľká Británia oficiálne oznámi koncom januára,“ povedal Hrabko v Tablet.TV.
Konzervatívci Borisa Johnsona získali v predčasných parlamentných voľbách v Dolnej snemovni britského parlamentu 365 z celkove 650 kresiel, teda jednoznačnú väčšinu. „Celý budúci rok nás čaká tzv. prechodné obdobie, keď sa budú veci dolaďovať. Je to nepríjemné, Európsku úniu po prvý raz opúšťa jeden z jej členov. Na druhej strane, konečne sa rozťal ten uzol,“ dodal Hrabko s tým, že Spojené kráľovstvo čakajú aj vnútorné problémy súvisiace so Škótskom a Írskom. „Je to malé plus, že príde k odchodu s dohodou. Ale všetko sa ukáže až v priebehu budúceho roka. Treba oceniť, že Európska únia ostala v rokovaniach jednotná,“ zhrnul Hrabko.
