BRUSEL - Prehľad hlavných udalostí okolo brexitu. Vyjednávacie tímy EÚ a Británie sa v utorok zhodli na návrhu brexitovej dohody. Na nočných rokovaniach sa však stále nezhodli na finálnej verzii. Rokovania pokračovali v stredu. Dohodu by chceli dosiahnuť pred kľúčovým summitom v Bruseli.
2016
24. júna 2016 - V Británii v referende o brexite zvíťazili odporcovia členstva v EÚ pomerom 51,9 percent k 48,1 percenta pri volebnej účasti 72,2 percenta. Premiér David Cameron oznámil rezignáciu.
13. júla 2016 - Do čela vlády nastúpila Theresa Mayová.
2017
29. marca 2017 - Londýn oficiálne oznámil EÚ zámer z únie odísť na základe predchádzajúcej aktivácie článku 50 (o vystúpení z EÚ) Lisabonskej zmluvy.
8. júna 2017 - Konali sa predčasné voľby kvôli posilneniu mandátu konzervatívcov. Konzervatívci síce vyhrali, prišli však o väčšinu.
2018
20. júna 2018 - Britský parlament schválil konečnú verziu zákona o odchode Británie z EÚ, tzv. brexitový zákon.
9. júla 2018 - Kvôli sporu ohľadom tzv. plánu z Chequers premiérky Mayovej, ktorý chcel zachovať viac obchodných väzieb na EÚ, odstúpili minister zahraničia Boris Johnson, minister pre odchod z EÚ David Davis a jeho prvý námestník Steve Baker.
14. novembra 2018 - Vyjednávači oboch strán sa zhodli na texte dohody upravujúcej podmienky britského odchodu z únie (vrátane takzvanej írskej poistky) a na znení sprievodnej politickej deklarácie.
12. decembra 2018 - Mayová ustála hlasovanie v Konzervatívnej strane o vyslovenie nedôvery, pomerom 200 ku 117. Predtým uviedla, že konzervatívcov už do riadnych volieb v roku 2022 nepovedie.
13. decembra 2018 - Summit EÚ potvrdil znenie dohody o britskom vystúpení i politickej deklarácie a upozornil na to, že zmluvu nie je možné meniť.
2019
15. januára 2019 - Britskí poslanci prvýkrát odmietli dohodu o brexite. Predseda labouristov Jeremy Corbyn podal návrh na vyslovenie nedôvery vláde, hlasovanie vláda ustála.
12. marca 2019 - Dolná snemovňa aj pri druhom hlasovaní odmietla dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ.
13. marca 2019 - Britskí poslanci schválili návrh vylučujúci za všetkých okolností brexit bez dohody.
20. marca 2019 - Premiérka Mayová listom požiadala šéfa Európskej rady Donalda Tuska o odklad brexitu do 30. júna.
21. marca 2019 - Lídri 27 krajín EÚ ponúkli odklad do 22. mája, ak britský parlament schváli dohodu o vystúpení, inak len do 12. apríla.
29. marca 2019 - Britskí poslanci aj tretíkrát odmietli brexitovú dohodu.
5. apríla 2019 - Mayová znovu požiadala EÚ o odklad brexitu do 30. júna.
10. apríla 2019 - EÚ sa s Britániou dohodla na ďalšom odklade brexitu, a to až do 31. októbra.
17. mája 2019 - Vodca opozície Corbyn oznámil, že brexitové rozhovory opozície s vládou stroskotali.
21. mája 2019 - Mayová predstavila kompromisný plán, ktorý mal pomôcť štvrtýkrát presadiť v parlamente brexitovú dohodu. Kvôli plánu rezignovala 22. mája Andrea Leadsomová, ktorá za vládu vytvárala agendu dolnej komory parlamentu.
24. mája 2019 - Mayová oznámila, že 7. júna skončí ako vodkyňa konzervatívcov i ako premiérka.
27. mája 2019 - Voľby do Európskeho parlamentu sa skončili zdrvujúcou porážkou konzervativcov. Získali iba desať percent, zatiaľ čo víťazná Strana pre brexit skoro tretinu hlasov.
23. júla 2019 - Novým lídrom britských konzervatívcov sa stal Boris Johnson. O deň neskôr sa stal premiérom a menoval nových ministrov.
19. augusta 2019 - Johnson v liste zaslanom Tuskovi označil za najvyššiu prioritu svojej vlády dosiahnutie brexitovej dohody. Írsku poistku označil za nedemokratickú a vyzval, aby bola v dohode nahradená záväzkom, že pred koncom pobrexitového prechodného obdobia začnú platiť „alternatívne úpravy“. Tusk i EK odmietli.
27. augusta 2019 - Lídri opozičných zoskupení v parlamente sa zhodli na spolupráci v snahe zabrániť brexitu bez dohody.
28. augusta 2019 - Johnson potvrdil špekulácie médií, že do 14. októbra bude zasadnutie britského parlamentu prerušené.
3. septembra 2019 - Johnsonova vláda stratila väčšinu v Dolnej snemovni potom, čo Konzervatívnu stranu kvôli nesúhlasu s vládnou brexitovou politikou opustil poslanec Philip Lee.
4. septembra 2019 - Poslanci Dolnej snemovne schválili návrh zákona, ktorého cieľom je zabrániť brexitu bez dohody. Johnson zároveň v parlamente vyzval na usporiadanie predčasných volieb 15. októbra, čo poslanci odmietli.
6. septembra 2019 - Návrh zákona schválila aj Horná snemovňa, súhlas s ním vyjadrila 9. septembra aj britská kráľovná Alžbeta II. a norma tak nadobudla platnosť.
Dolná snemovňa schválila uznesenie požadujúce zverejnenie vládneho scenára pre brexit bez dohody a tiež zverejnenie korešpondencie vládnych poradcov týkajúcich sa rozhodnutí prerušiť na niekoľko týždňov zasadnutie parlamentu.
10. septembra 2019 - V noci na 10. septembra bolo prerušené zasadnutie parlamentu.
11. septembra 2019 - Škótsky odvolací súd rozhodol, že vynútená prestávka v zasadnutí britského parlamentu je nezákonná. Britská vláda sa proti rozhodnutiu odvolala na najvyšší súd.
24. septembra 2019 - Britský najvyšší súd dospel k záveru, že vynútená päťtýždňová prestávka v zasadaní parlamentu je nezákonná. Parlament môže teraz podniknúť kroky na to, aby sa opäť zišiel.
2. októbra 2019 - Británia odovzdala Európskej komisii očakávaný písomný návrh na zmeny v brexitovej dohode ohľadom takzvanej írskej poistky, ktorá je súčasťou textu.
15. októbra 2019 - Rokovacie tímy EÚ a Británie sa zhodli na návrhu brexitovej dohody, oznámil britský denník The Guardian s odvolaním sa na zdroje z oboch strán. Podľa denníka sa pohľad na zásadný problém podarilo zladiť a hranice pre colné kontroly budú mimo pevninu.
16. októbra 2019 - Napriek predloženého návrhu finálna verzia dohody stále neexistuje. Lídrov EÚ čaká kľúčový summit, viacerí by chceli finálnu dohodu prijať počas stredajších rokovaní, aby sa mohla na summite prejsť a prípadne schváliť. Ak sa tak nestane, do 19. októbra má Boris Johnson čas podať žiadosť o ďalší odklad brexitu. Nie je však isté, že im to EÚ schváli. Jean-Claude Juncker nepredpokladá, že tak Briti spravia. Ak teda neschávlia dohodu a nepožiadajú o odklad, začne tzv. tvrdý brexit.
