LONDÝN - Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok vyhlásil, že Británia bude 31. októbra pripravená na brexit bez dohody. Ubezpečil o tom aj napriek vypracovanému hodnoteniu jeho vlády, ktoré obsahuje varovanie, že pripravenosť je stále "na nízkej úrovni".
Johnson tvrdí, že vláda od interného dokumentu z 2. augusta, zverejneného v stredu, "výrazne zrýchlila" prípravy na odchod z Európskej únie bez dohody. Za zverejnenie internej správy hlasovali poslanci britskej Dolnej snemovne, pripomenula tlačová agentúra AFP. Premiér označil prognózu iba za "najhorší možný scenár". Správa sa nazýva Operácia Strnádka (Operation Yellowhammer) a na jej vypracovaní sa podieľali rôzne ministerstvá a sektory. Správa varuje pred prípadnými občianskymi nepokojmi a nedostatkom potravín či liekov po brexite bez dohody.
"Všetky oblasti priemyslu, ktorých sa to dotkne, budú pripravené na brexit bez dohody," povedal Johnson novinárom. "To, čo teraz vidíte, sú len pragmatické, rozumné prípravy - najhorší možný scenár - ktorý človek od vlády aj očakáva," dodal. Interný vládny dokument načrtáva pochmúrny obraz možného "zmätku vo verejnej sfére a napätia v spoločnosti". Môže sa narušiť preprava tovarov cez Lamanšský prieliv, keďže v dôsledku nových pohraničných kontrol v tamojších prístavoch nastane zdržanie.
Paul Carter, konzervatívny líder v juhovýchodnom anglickom grófstve Kent, kde sú obavy zo vzniku takýchto dopravných zápch, však súhlasil s Johnsonom, že vláda urobila v posledných týždňoch "skutočný pokrok". "Som si úplne istý, že v Kente sa vyhneme rozvratu," povedal Carter pre spravodajskú stanicu BBC. Francúzsky minister pre rozpočet Gérald Darmanin však uviedol, že "má trochu obavy z toho, ako sa Británia pripravuje".
"Hranicu, ktorá niekoľko rokov neexistovala, znovu nevytvoríte... za pár hodín," dodal Darmanin. Johnson nastúpil do úradu premiéra v júli so sľubom, že sa bude držať výsledku referenda a Británia vystúpi z EÚ za každých okolností 31. októbra. Premiér je však čoraz viac zatláčaný do kúta. V Dolnej snemovni už nemá väčšinu a v pondelok 9. septembra dočasne prerušil zasadanie parlamentu, a to až do 14. októbra. Očividne sa tým snaží prekaziť odpor zákonodarcov voči prípadnému odchodu Británie z EÚ bez dohody, napísala agentúra AFP.
Johnson požiadal kráľovnú Alžbetu II. o súhlas s prerušením schôdze parlamentu na päť týždňov a ako dôvod jej uviedol, že tento čas potrebuje na to, aby mohol predložiť svoju novú domácu agendu. Toto pozastavenie činnosti parlamentu je nezvyčajne dlhé a vyprovokovalo pobúrenie v celom politickom spektre a aj niekoľko námietok podaných na súdoch. Premiér znovu vo štvrtok bránil svoje rozhodnutie. Trval na tom, že kráľovnej neklamal o svojich motívoch, prečo žiadal pozastavenie. Na otázku stanice BBC, či klamal, odpovedal: "Určite nie!"
Sassoli: Trvanie na vyňatí írskej poistky z dohody o brexite je mrhanie časom
Spojené kráľovstvo zatiaľ nepredložilo žiadne nové návrhy, ktoré by mohli odblokovať rozhovory o brexite. Uviedol to vo štvrtok predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli na tlačovej konferencii po stretnutí s hlavným vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom a po zasadnutí Konferencie predsedov v EP, do ktorej okrem neho patria aj lídri politických frakcií v europarlamente.
Rozhovory o brexite stagnujú kvôli požiadavke britského premiéra Borisa Johnsona, aby z príslušnej dohody, vyrokovanej jeho predchodkyňou Theresou Mayovou, bola odstránená takzvaná írska poistka. "To je mrhanie časom," povedal šéf EP na margo postoja predsedu britskej vlády. Ďalej konštatoval, že "Spojené kráľovstvo nenavrhlo nijaké alternatívy, nič, čo by bolo právne v poriadku a uskutočniteľné". "Nanešťastie" signály, ktoré EÚ z Londýna dostáva, nenaznačujú, že existuje nejaká iniciatíva, ktorá by mohla rokovania o brexite znovu naštartovať, dodal Sassoli.
"Nemyslím si, že diskusie o írskej poistke skutočne niekam povedú," zdôraznil. V prípade, že by sa Bruselu a Londýnu podarilo dosiahnuť novú dohodu o brexite, zákonodarný zbor EÚ je poslednou inštanciou, ktorá musí takýto dokument schváliť.
