BERLÍN - Nemecká kancelárka Angela Merkelová bagatelizovala dnes očakávania, podľa ktorých rokovania o odchode Británie z EÚ prebehnú rýchlo a hladko.
"Najprv musíme počkať, kým Británia iniciuje príslušný článok (Lisabonskej zmluvy)," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii v Berlíne nemecká kancelárka. "Budeme pozorne počúvať. A reagovať podľa toho, čo plánujú urobiť. Počkáme a uvidíme, s akými návrhmi prídu," povedala Merkelová s odkazom na zásadný prejav britskej premiérky Theresy Mayovej, v ktorom by mala v utorok predstaviť svoje plány na tzv. tvrdý brexit.
Británia a EÚ sa pripravujú na Mayovej plán, od ktorého sa podľa agentúry DPA očakáva, že Británia opustí jednotný trh aj colnú úniu Európskej únie. Mayová pred časom oznámila, že do konca marca plánuje aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý stanovuje pravidlá pre následný dvojročný rokovací proces pri odchode krajiny z EÚ.
Britský najvyšší súd má podľa očakávania vydať tento mesiac verdikt v prípade odvolania vlády proti rozhodnutiu iného súdu, ktorý vyhlásil, že Mayová musí najprv konzultovať uplatnenie článku 50 s parlamentom.
Rokovania povedie nový predseda
V utorok si europoslanci zvolia nového predsedu Európskeho parlamentu (EP). Pod jeho vedením bude EP zrejme schvaľovať vyrokovanú dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Ak zvíťazí kandidát ľudovcov, môže to vyvolať personálne zmeny vo vedení ostatných európskych inštitúcií.
Európsky parlament a jeho predseda zohrajú dôležitú úlohu pri brexite. EP síce nebude prítomný priamo na rokovaniach medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ale len na prípravných stretnutiach prostredníctvom Guya Verhofstadta, lídra skupiny Aliancie liberálov a demokratov v EP. Ten sa tiež uchádza o post predsedu EP, ale zrejme sa mu medzi europoslancami nepodarí získať dostatočnú podporu.
Faktom zostáva, že dohodu medzi EÚ a Londýnom o brexite bude musieť odobriť europarlament. Britská premiérka Theresa Mayová plánuje aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, čím spustí brexit, do konca marca. Potom budú nasledovať približne dvojročné rokovania. V tom prípade by europarlament o dohode o brexite rozhodoval ešte pod vedením novozvoleného predsedu s dvaapolročným mandátom, ktorý vzíde z utorňajšej voľby.
S krátkou prestávkou od roku 1979 v europarlamente platila dohoda medzi dvoma najväčšími skupinami – ľudovcami a socialistami. To umožňovalo hladké schvaľovanie legislatívy. Dohoda sa stala minulosťou, keď sa obe skupiny nedokázali dohodnúť na tom, kto by mal vo funkcii nahradiť odstupujúceho predsedu EP Martina Schulza, ktorý bol z radov socialistov.
Podľa lídra najpočetnejšej Európskej ľudovej strany (EĽS) v EP Manfreda Webera má jeho strana na post nárok, čo zdôvodňuje zverejnenou písomnou dohodou so socialistami. Nesúhlasí s ním predseda druhej najsilnejšej skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP a jeho hlavný rival Gianni Pittella, ktorý na riadiaci post sám kandiduje.
Pittella odmieta rešpektovať tradičné striedanie predstaviteľov oboch politických celkov na čele EP argumentujúc tým, že členovia EĽS už vedú dve kľúčové európske inštitúcie a je neprijateľné, aby ovládali aj europarlament. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker aj predseda Európskej Rady Donald Tusk sú totiž členmi EĽS.
Ľavicoví europoslanci varovali, že ak bude do čela EP zvolený kandidát ľudovcov Antonio Tajani, budú si nárokovať na vedúci post v EK alebo v Európskej rade. V tejto súvislosti portál Euractiv pripomenul, že Donaldovi Tuskovi uplynie mandát v máji tohto roka. V zmysle európskych zmlúv sa môže uchádzať ešte o jedno funkčné obdobie.
Líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski ale vlani avizoval, že Poľsko ďalší dvaapolročný Tuskov mandát nepodporí. Dodajme, že predsedu Európskej rady volia hlavy vlád a štátov EÚ. Hoci kandidátovi stačí na víťazstvo kvalifikovaná väčšina hlasov, doteraz bol vždy predseda Európskej rady odhlasovaný konsenzuálne.
