BRATISLAVA - Ostrý Grúň, Nemecká, Slovenská Ľupča, Turček, Tokajík - to všetko sú názvy obcí, v ktorých pri potláčaní SNP došlo k represáliám zo strany nacistov a fašistov. Pred 70 rokmi vypálili množstvo dedín do tla, ich obyvateľov uväznili, zavraždili a pochovali v masových hroboch, alebo odvliekli do koncentračných táborov. V sobotu si však aj v nich zvolili do parlamentu Mariana Kotlebu s jeho extrémistickou a nacionalistickou stranou ĽSNS. Človeka, ktorý okrem iného vidí hrdinu vo vtedajšom prezidentovi Jozefovi Tisovi a prezentuje sa v čiernej rovnošate pripomínajúcej uniformu Hlinkovej gardy. Právnička Katarína Zavacká sa ale domnieva, že zužovanie problému iba na jeho osobu, je pomýlené.
Nové fakty o najväčšej masakre v histórii Slovenska: FOTO vraždiacich beští, dožili v pokoji v zahraničí
Paradox, strata pamäte alebo chyba štátu?
Pravidelne sa 21. januára koná v Ostrom Grúni pietna spomienka na tragické udalosti, ktoré sa odohrali pred 71 rokmi. Počas Krvavnej nedele dedina na strednom Slovensku (spolu s obcou Kľak)zaplatila krutú daň za pomoc partizánom. V tento deň elitné nacistické ozbrojené oddiely Waffen-SS prepadli jej obyvateľov a 64 z nich (mužov, žien aj detí) zavraždili. Na dôvažok vypálili všetkých 128 domov. Dodnes ide o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na území Slovenska. Trest pre vinníkov zo slovenského oddielu Edelweiss prišiel až v roku 1962. Počas procesu bolo odsúdených 13 jeho členov, ktorí dostali trest odňatia slobody v trvaní od päť do 15 rokov. Ich veliteľ Ladislav Nižňanský stihol ujsť do zahraničia. V neprítomnosti ho odsúdili na trest smrti, k vykonaniu rozsudku nikdy neprišlo.
V tejto dedine získala Ľudová strana Naše Slovensko v parlamentných voľbách 16,92 percent hlasov. Napriek tomu, že Marian Kotleba je sympatizantom Slovenského štátu, ktorý SNP dlhodobo dehonestuje.
Vraždenie v bývalej vápenke v Nemeckej sa uskutočnilo od 5. do 11. januára 1945. Popravy vykonávali príslušníci Einsatzkommanda 14 na čele s banskobystrickým veliteľom SS-Obersturmführerom Kurtom Deffnerom a členovia POHG z Považskej Bystrice pod velením nadzbrojníka Vojtecha Horu so svojimi zástupcami Leom Buntom a Mikulášom Spišiakom. Rozkaz na postupnú celkovú likvidáciu väzňov z Banskej Bystrice prišiel však nielen od Deffnera, ale bol schválený aj zástupcom vlády Slovenského štátu Jánom Ďurčanským a poverencom Hlinkovej gardy pre pohronskú župu Vojtechom Košovským. Odhaduje sa, že po strele do tyla skončilo v plameňoch vápennej pece okolo 900 osôb, medzi ktorými boli priami účastníci SNP, ich rodinní príslušníci (ženy aj malé deti), sympatizanti povstania či rasovo prenasledované osoby.
Ľudová strana Naše Slovensko však bodovala v parlamentných voľbách aj v tejto dedine. Mariana Kotlebu podporilo 10,86 percent voličov. Podobné čísla boli zaznamenané aj v ďalších obciach, kde došlo počas druhej svetovej vojny k fašistickým represáliám. V Turčeku, kde fašisti za pomoc obyvateľov povstalcom do základov vypálili pílu a 29 domov a pri ktorom sa našiel masový hrob 182 osôb dovezených z kremnickej väznice, získala ĽSNS 10,7-percentnú podporu. V Tokajíku, kde fašisti zastrelili 32 mužov, ženy a deti vyhnali, dedinu vydrancovali a zapálili, 12,06-percentnú. V Slovenskej Ľupči, kde obesili partizánov na stromoch a takmer 600 mužov odvliekli, až 14,91-percentnú. Takto by sa dalo pokračovať oveľa dlhšie, otázkou však teraz skôr je, prečo vôbec takáto situácia nastala.
Právnička v odbore dejiny štátu a práva, Katarína Zavacká, v rozhovore pre topky.sk uviedla, že "tam, ale to i inde na Slovensku, vzrástol v ľuďoch pocit bezmocnosti. Nefunguje tu základná spravodlivosť, nedá sa domôcť práva. Ľudia sú frustrovaní z nefunkčnosti štátnych inštitúcií, z nehanebného tunelovania. Strata perspektívy je silný spúšťač". Sama pochybuje, že väčšina tých voličov uvažuje v ideologických kategóriách a spája si svoju voľbu s dejinami. "Živých pamätníkov tam už takmer niet. Už po vojne trvala obnova zničených oblastí veľmi dlho a dodnes ide o zanedbané regióny. A to, že sa im tam raz za rok príde ukázať papaláš s vencom, už obyvatelia sotva vnímajú," dodala.
Čím si Marian Kotleba získal podporu Slovákov a kto je zodpovedný za jeho "percentá"?
"Fico u svojich pôvodných voličov úspešne vzbudil pocit ohrozenia, že potrebujú ochrancu pred migrantmi, ale nedokázal ich presvedčiť, že práve on ich dokáže ochrániť. Našli si „silnejšieho“. A tradičné opozičné strany oponovali čajovo. Nedávali vôbec signály, že dokážu a chcú tvrdo pracovať na zmene fungovania štátu. Takže aj opozičný volič často skončil u Kotlebu, ktorý sa jasne vyhranil," priblížila Katarína Zavacká, podľa ktorej sa situácia počas vojny so súčasnosťou porovnať nedá a dúfa, že sa ani nikdy dať nebude.
Podľa nej je celé zužovanie problému na Kotlebu pomýlené. "Pokusy o rehabilitáciu ľudákov prichádzali už od začiatku 90. rokov zo strán ako SNS, HZDS, KDH a od špičiek Rímskokatolíckej cirkvi. Veď na pokuse rehabilitovať predstaviteľov vojnového slovenského štátu padol už prvý ponovembrový generálny prokurátor Böhm," vysvetlila právnička s tým, že napríklad v Bánovciach pamätnú tabuľu Jozefovi Tisovi odhaľoval kardinál (vtedy ešte biskup) Korec. V Rajci na rínku zase stojí z rozhodnutia miestneho zastupiteľstva busta vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského.
"Dlhoročný poslanec Smeru Podmanický, ktorý vydával oslavné básničky o Tisovi, sa aj teraz dostal do parlamentu za Smer, a nie je tam taký sám. Jeho predseda Fico pred piatimi rokmi slávnostne odhalil priamo na bratislavskom Hrade štít so znakom Hlinkovej gardy a vlastnoručne tam vyrobil náckom pútnické miesto. Skúste tu takmer na čokoľvek z toho podať trestné oznámenie a dozviete sa, že „skutok sa nestal“. No tak teraz sa stal," tvrdí Katarína Zavacká.
Americký portál zaradil Jozefa Tisa do zoznamu najbrutálnejších diktátorov: Toto je dôvod!
Je vzostup strany Mariana Kotlebu spoločenským zlyhanim?
Na otázku, či sa dá tento vývoj zvrátiť a či došlo k zlyhaniu pri výchove v rodinách, v školách, alebo je to dôsledok bývalej a súčasnej politiky, historička odpovedala, že všetky tieto faktory spolu súvisia. "Ťažko rodič ukáže dieťaťu, že demokracia je funkčný model, keď okolo neho v malom nefunguje, keď na vlastné oči vidí, že otec a mama sa práva nedomôžu a zlodeji bodujú. Ťažko si k demokracii vytvorí vzťah žiak, keď sa má na občianskej výchove bifľovať trápnu preambulu Ústavy. A ako má vysvetliť občan susedovi, že nejaká strana je z princípu neprijateľná, keď jej ministerstvo vnútra za vlády sociálnej demokracie neodmietne registráciu?" pýta sa Zavacká, podľa ktorej prvým krokom k náprave je teda obnovenie a posilnenie právneho štátu a podpora aktívnej občianskej výchovy.
