BRATISLAVA - Obed zadarmo neexistuje. Ani z eurofondov. Slovensko zaplavili reklamy, ktoré hlásia, že vďaka eurofondom naša krajina rastie. Peniaze z Bruselu však nerastú na stromoch. Aj keď si možno veľa ľudí myslí, že tieto peniaze k nám prichádzajú zadarmo, opak je pravdou.
"Prvou lekciou ekonómie je, že neexistuje niečo ako obed zadarmo. Prvou lekciou politiky je ignorovať prvú lekciu ekonómie," píše ekonomický analytik Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS. Diváci, ktorí sa potešili, že od Európskej únie dostávame niečo zadarmo, by mali spozornieť. Faktom je, že na každé euro, ktoré príde z Bruselu, musia Slováci niečo prispieť.
Za rok 2015 sme dostali z eurofondov 17,4 miliardy eur. Slovensko na oplátku odviedlo do EÚ 7,5 miliardy eur. Ďalšími 4,3 miliardami prispelí tí, ktorí o dotáciu žiadali. Celkovo sme sa tak na 1 euro, ktoré prišlo na Slovensko, zložili 68 centami. "Od roku 2004 do roku 2015 sme tak na každé vyčerpané 1 euro z eurofondov museli vynaložiť 68 centov, pričom 43 centov odišlo do bruselského rozpočtu (a potom sa nám v EU fondoch vrátilo), a 25 centov ostalo v cene projektov na Slovensku," tvrdí ekonóm.
Eurofondy tak nie sú ani zďaleka obedom zdarma. K tomu treba pripočítať plýtvanie a korupciu, ktoré z toho plynú. Na toto treba myslieť hlavne počas reklám s názvom "dobré správy", ktoré bežia v televíziách.
Dobré správy za peniaze daňových poplatníkov
Na spotoch sa zo začiatku objaví malý chlapec alebo dievča, ktoré oznámi radostnú správu, že vďaka eurofondom Slovensko rástlo. Postupne ho vystrieda o niekoľko rokov staršia osoba až nakoniec výborné správy zahlási dospelák. Spoty končia slovami: "Vďaka eurofondom sme vyrástli. Až 80 percent verejných investícií tvoria prostriedky z EÚ. Vďaka nim sa Slovensko mení na vyspelú a modernú krajinu."
Štvrtého decembra minulého roku podpísal Úrad vlády za 2,1 milióna eur reklamné zmluvy s viacerými médiami. Do Markízy išlo najviac, až takmer 600 tisíc eur. Do televízie JOJ putovalo 540 tisíc eur, do TA3 takmer 411 tisíc. Na eurofondovej reklame so štátom zarobili aj rádiá Fun (300 tisíc), Expres (takmer 121 tisíc) a Vlna, Anténa Rock či Jemné melódie (spolu 168 tisíc).
Zadarmo nie sú, ale investície sa hodia
Odborník na eurofondy Ján Rudolf, ktorý kandiduje ako nestranník na kandidátke SaS, sa s názorom ekonóma nie celkom stotožňuje. „Je pravdou, že eurofondy nie sú zadarmo. Avšak pozerať na eurofondy len prepočtami koľko sme dali a koľko dostaneme je nesprávne. Ich skutočný prínos je v tom, čo prinesú do budúcnosti. Ak postavíme z eurofondov diaľnicu, je nesporné že prídu k nám investície, zvýši sa zamestnanosť, ľudia môzu komfortnejšie cestovať a tým sa zvyšuje naša životná úroveň. Ich prínosy sa nedajú vyjadriť len číslom.“
Dobré správy, ktoré nás všetkých otravujú, priniesli podľa Rudolfa úplne opačný efekt, aký mali v občanoch Slovenska vyvolať. Oslavujú eurofondy, hoci každý vie, že vláda v nich dopustila nehorázne rozkrádanie a stranícky klientelizmus.
