BRUSEL - Rasizmus, ktorý je v EÚ neraz sprevádzaný protiimigračnou politikou, často núti migrantov pracovať v tieňovej ekonomike, kde sú ľahkým terčom vykorisťovania. Uvádza sa to v dnes zverejnenej štúdii Európskej siete proti rasizmu (ENAR).
Organizácia, ktorá spája lokálne občianske združenia bojujúce proti rasizmu a ktorá má podporu Európskej komisie, vo svojej správe upozornila, že rasizmus a zaostávanie v integračných prístupoch národných vlád vytvárajú veľké rozdiely v zamestnanosti medzi migrantmi a štátnymi príslušníkmi členských krajín EÚ.
Podľa správy ENAR zarábajú ľudia s určitým pôvodom - najmä z afrických alebo východoeurópskych štátov - v mnohých krajinách Únie menej ako štátni príslušníci týchto krajín zastávajúci rovnaké pracovné pozície.
V Belgicku napríklad niektorí zamestnávatelia vyšli v ústrety "diskriminačným" požiadavkám svojich zákazníkov. Z celkového počtu 176 agentúr zameraných na upratovacie služby reagovalo vyše 60 percent ústretovo, ak ich klienti chceli len belgickú upratovačku.
ENAR upozornila, že migranti s právom na zamestnanie sú často nútení vykonávať prácu, ktorá je nižšia ako ich odborná kvalifikácia, a končia v odvetviach, ako sú domáce práce, opatrovanie ľudí, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, ale aj prostitúcia a sexuálny priemysel. Ide o ťažko regulovateľné pracovné miesta, najmä ak pracujúci cudzinci bývajú v domácnosti osôb, ktoré ich zamestnávajú, a preto môžu byť oveľa ľahšie vykorisťovaní a bez znalosti úradov.
Správa, ktorá skúmala situáciu v členských štátoch EÚ s výnimkou Slovenska a Holandska, upozornila, že rasizmus bol v poslednom období poháňaný rastúcou protiimigračnou rétorikou v národnej politike, okrem iného nárastom vplyvu extrémne pravicových politických strán. Podľa štúdie ENAR sú v popredí negatívneho zmýšľania väčšinovej spoločnosti najmä moslimskí migranti, často spájaní s terorizmom, potom cudzinci rómskeho pôvodu a migranti z Afriky.
