RÍM - Európske a severoafrické štáty chcú spoločnými silami zabrániť nebezpečnej snahe afrických migrantov preplaviť sa za vytúženým blahobytom cez Stredozemné more do Európy. Na stretnutí ministrov vnútra, na ktorom sa dnes v Ríme zúčastnili šéfovia rezortov napríklad z Francúzska, Nemecka, Talianska, ale aj Líbye či Tuniska, sa rozhodlo o zriadení stálej kontaktnej skupiny.
Hostiteľ stretnutia, taliansky minister vnútra Marco Minniti, priznal, že sa nepodarilo vyriešiť všetky problémy a že nikto z účastníkov nemá vo vrecku riešenie. Ide však o to spoločne konať, zdôraznil a dodal, že členovia kontaktnej skupiny by sa mali stretávať pravidelne. Hlavnými otázkami budú okrem iného posilnenie pobrežnej stráže a ochrany hraníc v Líbyi a boj s príčinami exodu Afričanov.
Mohlo by vás zaujať:
Krása je v rozdieloch: Modelkami na týždni módy sa stali imigrantky
Nemecký minister vnútra Thomas de Maiziere ešte pred stretnutím naznačil, že pôjde o pokus vytvoriť z protistojacich strán spojencov v záujme riešenia problematiky. Podľa jeho názoru by sa zainteresované štáty mali pokúsiť ľudí smerujúcich do Európy zadržať s cieľom znemožniť tak komerčné kriminálne záujmy prevádzačov a pašerákov. Samotným migrantom treba jasne odkázať, že cesta cez Líbyu je náročná, a odradiť ich od úmyslov vydať sa do Európy, prípadne ich vracať do vlasti, ak sa na starý kontinent dostanú.
Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos považuje stabilizáciu pomerov v Líbyi za kľúč k riešeniu migračnej krízy. Situácia v tejto severoafrickej krajine je totiž mimoriadne komplikovaná, a to napriek snahe Západu o podporu vlády národnej jednoty. Jej premiér Fájiz Sarrádž nechýbal na dnešnej schôdzke v talianskej metropole. Iba počas uplynulého víkendu zachránili z vôd Stredozemného mora pri viac ako 20 operáciách vyše 3000 migrantov, ktorí sa ocitli v núdzi. Nárast pokusov o prekonanie nebezpečnej trasy súvisí so zlepšením meteorologickej situácie v regióne.
Úsilie politikov a deklarovanú snahu riešiť problém sprevádzajú i kritické hlasy napríklad z organizácie Pro Asyl, ktorá odsúdila snahy o čo možno najskoršie zastavenie utečencov smerujúcich na starý kontinent.
Maďarsko: Otvorené tábory pre migrantov vo vnútrozemí zrušia
Otvorené utečenecké tábory v Maďarsku zrušia. V zmysle nových právnych noriem, podľa ktorých žiadatelia o utečenecký štatút nebudú mať až do posúdenia svojich žiadostí voľný pohyb po krajine, presunú azylantov do tranzitných zón na južných hraniciach, informoval dnes regionálny spravodajský server nyugat.hu. Zatvorenie čaká na tábory v Körmende vo Vašskej župe, kde je v súčasnosti iba jediný občan Konga, a vo Vámosszabadi v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe, kde čaká na rozhodnutie Úradu pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH) vyše 70 cudzincov.
V stráženom centre pre utečencov bolo k 17. marcu umiestnených celkovo 238 ľudí, v otvorených táboroch 126 a v tranzitnej zóne 14 cudzincov. Po premiestnení všetkých žiadateľov do prihraničných tranzitných zón budú podľa BÁH otvorené tábory zlikvidované. Prezident János Áder 16. marca podpísal zákon o právnom sprísnení ochrany štátnych hraníc, ktorý parlament schválil 7. marca. Schválené zmeny sa dotknú zákona o utečeneckom štatúte a procesných pravidiel týkajúcich sa situácie krízového stavu spôsobeného masovou migráciou.
V zmysle sprísnených podmienok budú môcť migranti požiadať o azyl iba osobne, a to v tranzitných zónach umiestnených priamo na hraniciach. V uvedenej zóne sa budú musieť cudzinci zdržiavať až do právoplatného rozhodnutia BÁH. Zónu budú môcť žiadatelia opustiť len smerom von z Maďarska - v súčasnej situácii smerom do Srbska.
Slovinsko je materiálne i personálne pripravené na ďalšiu vlnu migrantov, vyhlásil Cerar
Slovinsko je materiálne i personálne pripravené na eventuálnu ďalšiu migračnú vlnu. Na pôde parlamentu v Ľubľane to dnes vyhlásil predseda tamojšej vlády Miro Cerar. Ako pripomenul v odpovedi na interpelácie poslancov, balkánska krajina dobre zvládla aj nápor utečencov na sklonku roka 2015 a na začiatku roka 2016. Slovinský premiér ďalej informoval, že policajti aktuálne vracajú migrantov, ktorých zadržia na zelenej hranici pri pokuse o jej ilegálne prekročenie, na územie krajiny, z ktorej prichádzajú. Fakticky tak Slovinsko bráni ich pokračovaniu v ceste do cieľových destinácií v západnej Európe, dodal Cerar.
Podľa jeho slov zostali v Slovinsku zachované registračné centrá, navyše vláda zriadila úrad pre migráciu, ktorý má na starosti ubytovanie, zásobovanie a ďalšiu starostlivosť o prisťahovalcov. Krajina postavila na slovinsko-chorvátskej hranici doteraz viac ako 180 kilometrov technických prekážok v podobe 150 kilometrov drôteného plotu a 30-kilometrového úseku plotu z kovových prvkov. Parlament v Ľubľane ešte v januári schválil novelu zákona o cudzincoch, ktorá umožňuje už na štátnej hranici odmietnutie vstupu ilegálnym migrantom.
Slovinsko prijalo podľa oficiálnych údajov od októbra 2015 pol milióna utečencov z krajín Blízkeho východu, iba zlomok z nich však požiadal o azyl v tejto krajine. Po uplatnení obsahu dohody EÚ-Turecko sa počet utečencov prichádzajúcich do Slovinska výrazne znížil, dnes sa na území krajiny zdržiava podľa informácií tamojšej polície 272 žiadateľov o azyl.
