BRUSEL – Turecký premiér Ahmet Davutoglu dnes po príchode na summit EÚ-Turecko v Bruseli uviedol, že jeho krajina očakáva solidaritu pri riešení súčasnej migračnej krízy. Zároveň varoval, že v stávke je budúcnosť spoločného európskeho kontinentu.
"Summit sám o sebe ukazuje, aké nenahraditeľné je Turecko pre EÚ a Európa pre Turecko," uviedol Davutoglu pred novinármi. Dodal, že obe strany musia pracovať bok po boku pre budúcnosť "nášho kontinentu". Turecký premiér zdôraznil, že pred lídrami stojí veľa výziev a že jediný spôsob, ako na ne reagovať, je solidarita.
"Musíme vnímať celý obraz, nielen nelegálnu migráciu, ale rokovania sa týkajú celkovej budúcnosti nášho kontinentu," povedal Davutoglu. Vyjadril tiež nádej, že dnešný summit bude úspešný a prinesie potrebný pozitívny "zlom" vo vzťahoch EÚ a Turecka, ktoré sa už niekoľko desaťročí snaží stať sa členom únie.
Na druhej strane sa v Európe množia názory, že EÚ nesmie za každú cenu ustupovať požiadavkám Turecka pri riešení migračnej krízy. Šéf liberálov v Európskom parlamente (ALDE) a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt v tejto súvislosti vyhlásil, že EÚ nesmie "zapredať svoju dušu" Turecku len preto, že sa sama nedokáže vyrovnať s nelegálnou migráciou.
EÚ je pripravená zdvojnásobiť pomoc Turecku pre utečencov na šesť miliárd eur
Európska únia je pripravená zdvojnásobiť už dohodnutú trojmiliardovú finančnú pomoc pre Turecko v prospech sýrskych utečencov na území tejto krajiny. Uvádza sa to v návrhu záverov, o ktorých rokujú lídri EÚ v Bruseli.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu prišiel na summit EÚ-Turecko s požiadavkou na pridanie ďalších troch miliárd eur určených na zlepšenie životných a sociálnych podmienok sýrskych utečencov. V priebehu summitu agentúra Reuters priniesla správu, že Turecko chce od Európanov dokopy až 20 miliárd eur, na čo niektoré médiá zareagovali označením summitu za "turecký bazár", na ktorom sa tradične ujednávajú ceny za tovar.
Návrh dokumentu, o ktorom rokujú premiéri a prezidenti členských krajín EÚ a ktorý bol upravený v priebehu dnešných rokovaní medzi EÚ a Tureckom, zahŕňa obojstranné opatrenia zamerané na ukončenie migračnej krízy.
Schulz potvrdil, že Turecko chce od EÚ dodatočné tri miliardy eur pre utečencov
Turecko požaduje od Európskej únie, aby mu poskytla do roku 2018 dodatočných 3,3 miliardy eur ako pomoc pri riešení prítomnosti vysokého počtu migrantov na území tejto krajiny. Predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz túto informáciu potvrdil na tlačovej konferencii, ktorá nasledovala po skončení prvej časti dnešného mimoriadneho summitu EÚ-Turecko.
Prvá časť summitu sa týkala vzťahov medzi EÚ a Tureckom a bola okrem iného aj zhodnotením vývoja situácie od novembra minulého roku, keď obe strany podpísali Akčný plán pre Turecko obsahujúci finančnú pomoc v hodnote troch miliárd eur pre zlepšenie situácie a životných podmienok sýrskych utečencov dlhodobo žijúcich v Turecku.
"Turecko žiada ďalšie tri miliardy eur od Európskej únie do roku 2018, aby mohlo riešiť migračné toky do Európy," opísal Schulz dianie na summite v Bruseli. Spresnil, že europarlament je pripravený s tureckou stranou o tomto návrhu rokovať, upozornil však, že turecký návrh o dodatočné miliardy môže naraziť na "slabú vôľu" členských štátov EÚ.
Líder tureckej opozičnej strany obvinil Merkelovú zo zrady európskych hodnôt
Zo zrady európskych hodnôt obvinil dnes nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú v Bruseli v súvislosti s rokovaniami s tureckou vládou jeden z lídrov opozičnej prokurdskej tureckej strany HDP Selahattin Demirtaš.
Podľa jeho slov ide evidentne o to, nenahnevať vládu v Ankare, v dôsledku čoho Berlín od začiatku spolupráce v otázkach migračnej krízy mlčí o porušovaní ľudských práv i nátlaku na médiá v Turecku. "Nemyslíme si, že kancelárka Angela Merkelová koná v otázkach utečencov v súlade s európskymi hodnotami," cituje dnes tlačová agentúra APA slová tohto tureckého opozičného predáka.
Demirtaš pripomenul, že dohoda medzi Bruselom a Ankarou zaväzuje tureckú stranu k lepšej ochrane štátnej hranice a k rozšíreniu boja proti prevádzačským gangom. Brusel naopak zaplatí Ankare najmenej tri miliardy eur v záujme zlepšenia zásobovania utečencov zo Sýrie v Turecku. Navyše by sa mali zrýchliť rokovania o možnom vstupe Turecka do únie a zavedení bezvízového styku s krajinou.
Predstaviteľ prokurdskej tureckej opozície sa vyslovil za to, aby sa do Turecka principiálne nevracali utečenci. Európska únia by podľa jeho názoru mala radšej pracovať na ukončení vojnových konfliktov, ktoré sú príčinou exodu, aby by sa mohli migranti vrátiť do rodných krajín.
Fico zrejme ostane do konca
Napriek tomu, že slovenský premiér Robert Fico plánoval odísť z dnešného summitu v Bruseli skôr, pravdepodobne absolvuje celú agendu. Dôvodom je zmena programu, ktorú ohlásil predseda Európskej rady Donald Tusk. Súvisí to s novými požiadavkami, s ktorými na rokovanie prišiel turecký premiér Ahmet Davutoglu. K pracovnému obedu s predstaviteľmi Turecka a pracovnému zasadnutiu Európskej rady tak ešte pribudne večera lídrov európskej dvadsaťosmičky s Davutogluom.
Cameron oznámil, že Británia nebude súčasťou spoločného azylového systému EÚ
Britský premiér spresnil, že jeho krajina bude ovplyvnená migračnou krízou, aj keby voliči v júnovom referende rozhodli o vystúpení Británie z EÚ. "Máme solídnu možnosť nezúčastňovať sa na tejto veci. Neexistuje žiadna perspektíva pripojenia sa Británie k spoločnému procesu udeľovania azylu v Európe. Budeme mať svoj vlastný prístup pre udeľovanie azylu, náš vlastný spôsob, ako riešiť veci a chrániť hranice," upozornil Cameron.
Podľa súčasného systému EÚ, známeho ako Dublinský protokol, ktorý sa vzťahuje aj na Spojené kráľovstvo, členské krajiny únie musia zaregistrovať žiadateľov o azyl a rozbehnúť príslušné azylové konanie pre každého z nich. Zodpovednosť za tento proces leží na pleciach prvého štátu EÚ, do ktorého utečenci vstúpili. Táto povinnosť prestala platiť vlani, keď štáty "prvej línie", čiže tie najviac vystavené náporu migrantov, nestíhali plniť záväzky z Dublinského protokolu.
Britský denník Financial Times v nedeľu upozornil, že Európska komisia pracuje na príprave centralizácie žiadostí o azyl v EÚ. Komisia by mala predstaviť nový návrh na radikálne prehodnotenie svojej azylovej politiky už o necelé dva týždne, na summite EÚ v dňoch 17. a 18. marca. Návrh exekutívy EÚ ráta s tým, že všetky žiadosti o azyl budú prenesené na Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), čo je jedna z výkonných agentúr EÚ, so sídlom na Malte.
Orbán: Vonkajšie hranice EÚ treba zatvoriť
Vonkajšie hranice Európskej únie je potrebné uzatvoriť, o priamom dovoze migrantov - aspoň v prípade Maďarska - nemôže byť ani reč, vyhlásil dnes v Bruseli predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pred summitom EÚ-Turecko. "Je potrebné navrátiť právny stav a doslovne aplikovať Schengenskú dohodu, aby do Európy nikto nemohol vstupovať bez povolenia a registrácie," citovala agentúra MTI maďarského premiéra.
Orbán dôrazne odmietol priamy dovoz migrantov z Turecka do Európy a obzvlášť do Maďarska. "Nie je žiadna šanca, že by Maďarsko v tomto akokoľvek ustúpilo," podčiarkol premiér. "Ak dovezieme priamo z Grécka, prípadne z Turecka, migrantov, bude to pre nich povzbudením a príde ich ešte viac. Bez uzatvorenia hraníc nie je možné nič urobiť," povedal maďarský ministerský predseda.
Erdogan dúfa, že sa premiér vráti do Turecka s 3 miliardami eur
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril dnes nádej, že sa premiér Ahmet Davutoglu vráti zo summitu Európskej únie v Bruseli s tromi miliardami eur sľúbenej pomoci. "Dúfam, že sa premiér vráti s tými peniazmi," citovala jeho vyjadrenie na stretnutí v Ankare tlačová agentúra DPA. Peniaze boli Turecku prisľúbené pred štyrmi mesiacmi a prezident povedal, že ich "ešte nedostalo".
Erdogan súčasne uviedol, že Turecko už utratilo "10 miliárd" eur na približne 2,7 milióna sýrskych utečencov v krajine. Európska únia sa zaviazala poskytnúť Turecku finančnú pomoc, aby mu pomohla s prílevom imigrantov.
Únia chce, aby Turecko povolilo hliadkovacie lode v jeho vodách
Dnešný summit EÚ-Turecko je jedným z najdôležitejších summitov. S odkazom na dôležitosť riešenia migračnej krízy to uviedla po príchode do Bruselu nemecká kancelárka Angela Merkelová. Francúzsky prezident Francois Hollande upozornil na potrebu väčšej ústretovosti Turecka pri hliadkovaní v Egejskom mori.
Hollande pred novinármi v budove Európskej rady zdôraznil, že musia existovať jasné záväzky zo strany Turecka v boji proti prevádzačom. "Európa sa musí zaviazať k plneniu programu presídľovania, čo znamená, že sýrski utečenci sú vítaní v Európe," dodal Hollande na adresu návrhov niektorých členských krajín o potrebe dobrovoľného presídľovania utečencov z Turecka.
Podľa francúzskeho prezidenta je nevyhnutné, aby sa EÚ a turecká strana dohodli na spoločnom prístupe k hliadkovaniu lodí v Egejskom mori. "More, ktoré oddeľuje Turecko a Grécko, je v súčasnosti strážené intervenčnými silami NATO. Turecko by si malo plniť svoju povinnosť zastavovať utečencov ešte pred ich nastúpením na lode a pokusom o prechod cez more," zdôraznil Hollande.
Rutte uviedol, že rokovania sú určené na to, aby sa podarilo nájsť pokrok
Holandský premiér Mark Rutte ako predstaviteľ predsedníckej krajiny EÚ na otázky, či Turecko je ochotné prijať konkrétne záväzky voči Európe, uviedol, že dnešné rokovania sú určené práve na to, aby sa podarilo nájsť pokrok.
"Som pomerne optimistický, že sa nám dnes podarí dosiahnuť ďalšie dohody s Tureckom," uviedol Rutte. Priznal, že jedným z ťažiskových bodov diskusií bude to, že EÚ chce od Turecka záväzok, že prijme naspäť nesýrskych utečencov, ktorým sa už podarilo dostať sa do Európy.
Merkelová pred začatím summitu vyjadrila nádej, že to budú úspešné, hoci neľahké rokovania, a že sa podarí v tejto otázke urobiť "krok vpred". "Značná časť summitu bude venovaná Turecku. Agenda vzťahov EÚ-Turecko má kľúčovú úlohu v otázke migrácie. Chrániť naše vonkajšie hranice a obmedziť nelegálnu migráciu je uskutočniteľné len v spolupráci s Tureckom," upozornila kancelárka.
Premiér skráti svoj program v Bruseli a vráti sa skôr na Slovensko
Premiér Robert Fico skráti svoj dnešný program v Bruseli a vráti sa na Slovensko o niekoľko hodín skôr. Potvrdila to jeho hovorkyňa Beatrice Szabóová. Dôvody premiér nechcel konkretizovať, bližšie sa k nim má vyjadriť až na tlačovej konferencii po pracovnom obede Európskej rady s Tureckom, na ktorom bude aj turecký premiér Ahmet Davutoglu.
Nasledovné pracovné zasadnutie rady tak Fico neabsolvuje. Na ňom sa lídri EÚ zamerajú na diskusie o uplatňovaní Schengenského kódexu, ktorý stanovuje pravidlá správy vonkajších hraníc schengenskej zóny, a na detaily humanitárnej pomoci pre utečencov, ktorí uviazli na území Grécka. Dnešný mimoriadny summit EÚ a Turecka v Bruseli má za cieľ finalizovať dohodu o masovom návrate migrantov z krajín EÚ do Turecka a potvrdiť uzavretie balkánskej migračnej trasy.
Summit EÚ-Turecko presadzuje to, čo už dávnejšie žiada V4
Dnešný summit EÚ-Turecko by mal potvrdiť plán uzavretia balkánskej trasy pre migrantov. Uviedol to český premiér Bohuslav Sobotka po príchode do Bruselu. Sobotka skonštatoval, že pripravené závery pre lídrov EÚ a tureckého premiéra Ahmeta Davutogla odrážajú stanovisko, ktoré už niekoľko mesiacov presadzujú krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Pripomenul, že nedávny summit krajín V4 s Bulharskom a Macedónskom v Prahe hovoril o "pláne B", čiže o uzavretí balkánskej trasy pre nelegálnych migrantov.
"Uplynulo niekoľko týždňov a som veľmi rád, že priamo v návrhoch dnešnej Európskej rady je veta, ktorá hovorí o uzavretí balkánskej trasy pre nelegálnu migráciu. To je dôležitý signál podpory všetkým krajinám, ktoré sa snažia obmedziť migráciu na balkánskej trase," vyhlásil šéf českej vlády.
Ďalším dôležitým bodom summitu bude otázka pomoci EÚ pre Grécko, keďže je zrejmé, že ak sa uzavrie balkánska trasa a časť utečencov zostane na území Grécka, títo ľudia by mali byť vrátení späť do Turecka. Toto podľa Sobotku musia lídri EÚ jasne prerokovať s tureckým premiérom.
"Jednoznačne by EÚ mala podporiť navracanie ekonomických utečencov z Grécka do Turecka," uviedol Sobotka. Podľa jeho slov treba skoordinovať postup krajín západného Balkánu, najmä vzhľadom na macedónsko-grécku hranicu, zaistiť návrat nelegálnych utečencov do Turecka a presvedčiť Grécko, že únia mu poskytne maximálnu možnú pomoc. Na druhej strane však Grécko musí plniť to, čo mu vyplýva z členstva v schengenskej zóne.
Predseda vlády ČR zároveň dodal, že jeho krajina sa zatiaľ nebude zúčastňovať na schéme dobrovoľného presídľovania utečencov z Turecka, čo pred summitom presadzovali viaceré členské krajiny EÚ.
Od summitu EÚ-Turecko sa očakáva uzavretie balkánskej migračnej trasy
Dnešný mimoriadny summit EÚ a Turecka v Bruseli má za cieľ finalizovať dohodu o masovom návrate migrantov z krajín EÚ do Turecka a potvrdiť uzavretie balkánskej migračnej trasy. Turecký premiér Ahmet Davutoglu sa ešte pred rokovaním s lídrami 28 členských štátov EÚ stretol s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom. V nedeľu sa Davutoglu stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a holandským premiérom Markom Ruttem, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ.
Hlavným cieľom summitu je snaha zastaviť pokračujúci prílev migrantov smerujúcich z Turecka cez Grécko a balkánske štáty do západnej Európy. Očakáva sa, že lídri EÚ a turecký premiér potvrdia, že balkánska migračná trasa bude v najbližších dňoch uzavretá, že už neplatí politika otvorených dverí EÚ a že všetci ekonomickí migranti budú posielaní späť do Turecka, odkiaľ sa väčšina z nich dostala do Európy. Týka sa to najmä Grécka, kde sa nachádza najväčší počet migrantov prúdiacich z Turecka.
Vyhlásenie o uzavretí balkánskej migračnej trasy, ktoré majú schváliť účastníci dnešného summitu, už v nedeľu prediskutovali veľvyslanci členských krajín EÚ. "S davmi migrantov cez západobalkánsku trasu je koniec; táto cesta je teraz uzavretá," píše sa v texte vyhlásenia, ktoré získal server Politico.
Summit má rovnako potvrdiť poskytnutie finančnej pomoci EÚ pre Grécko s ohľadom na humanitárnu krízu, ktorej táto krajina čelí v podobe rastúceho počtu migrantov. Grécko sa tak stane vôbec prvou členskou krajinou únie, ktorá bude čerpať uvedenú pomoc EÚ.
Po prvej časti summitu, po rokovaniach s Davutoglom, sa lídri EÚ zamerajú na diskusie o uplatňovaní Schengenského kódexu, ktorý stanovuje pravidlá správy vonkajších hraníc schengenskej zóny, a na detaily humanitárnej pomoci pre utečencov, ktorí uviazli na území Grécka.
Návrh dokumentu pripraveného pre premiérov a prezidentov, s odkazom na kolektívnu zodpovednosť, uvádza, že EÚ je pripravená stáť bok po boku s Gréckom v tejto ťažkej chvíli a že urobí všetko čo je v jej silách, aby pomohla riešiť situáciu okolo migračnej krízy.
Len od začiatku tohto roka prišlo do Európy už takmer 140.000 migrantov. Vlani ich počet presiahol jeden milión.
Lídri európskej dvadsaťosmičky zhodnotia realizáciu akčného plánu s Tureckom
Na mimoriadnom summite v Bruseli budú dnes lídri členských štátov Európskej únie hovoriť s tureckým premiérom Ahmetom Davutogluom o realizácii Akčného plánu medzi EÚ a Ankarou. Slovensko na zasadnutí zastupuje premiér Robert Fico.
Plán sa zrodil ešte vlani v novembri, pričom úlohou Turecka je zastavenie migračných tokov do Európy a účinnejší boj proti pašerákom ľudí. Únia mu za to okrem iného prisľúbila 3 miliardy eur, ktoré má použiť na zlepšenie životných podmienok 2,5 milióna sýrskych utečencov na svojom území.
Predseda Európskej rady Donald Tusk ešte pred zvolaním summitu poukázal na stále vysoký počet utečencov, ktorí sa dostávajú z Turecka do Grécka. Medializované informácie o požadovanom zredukovaní ich počtu na 1000 denne ale nepotvrdil.
Tusk aj Davutoglu sa minulý týždeň zhodli na možnosti zníženia migračného toku, ale aj na rýchlom návrate z Grécka všetkých tých, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu. Ankara tiež potvrdila svoju pripravenosť vziať späť migrantov zadržaných v tureckých výsostných vodách.
Okrem toho chce šéf Európskej rady hovoriť o zvýšení humanitárnej pomoci Grécku. Sem patrí napríklad nový nástroj pomoci pri mimoriadnych udalostiach vo výške 700 miliónov eur. Ide o návrh Európskej komisie, ktorý má podporiť členské štáty únie v ich úsilí vyrovnať sa s veľkým počtom utečencov.
Grécky premiér Alexis Tsipras bude dnes požadovať dodržiavanie už prijatých rozhodnutí o vracaní migrantov bez nároku na azyl do krajín ich pôvodu, ale aj prerozdeľovanie utečencov medzi všetky členské štáty únie.
