ATÉNY - Grécko adresovalo dnes Rakúsku protest proti výraznému obmedzeniu prechodu migrantov cez krajinu. Rakúsku veľvyslankyňu v Aténach si predvolali na grécke ministerstvo zahraničných vecí, aby jej odovzdali sťažnosť - oficiálne po tom, ako Viedeň pozvala na rozhovory o migrácii zástupcov krajín západného Balkánu, nie však Grécka.
Grécke ministerstvo označilo stretnutie zvolané do rakúskej metropoly na stredu za "jednostranný krok, ktorý nie je vôbec priateľský voči našej krajine", informovala agentúra AP.
Atény už kritizovali minulotýždňové rozhodnutie Rakúska zaviesť denný limit prijatých žiadostí o azyl i počtu migrantov, ktorí môžu prejsť cez krajinu, čo viedlo k uviaznutiu tisícov ľudí v Grécku.
Rakúska iniciatíva viedla Macedónsko k tomu, že cez víkend uzavrelo hranicu s Gréckom pre afganských migrantov a spomalilo prechod sýrskych a irackých azylantov.
Vlani dorazil do Európy viac než milión migrantov a utečencov, vyše 80 percent z nich trasou cez Turecko a neďaleké grécke ostrovy. Tento rok ich prílev pokračuje príchodom v priemere 4000 ľudí denne.
Vysťahovanie migrantov z tábora v Calais odložili
Vysťahovanie migrantov z utečeneckého tábora pri meste Calais v severnom Francúzsku dočasne odložili až do definitívneho rozhodnutia súdu v tejto veci. S odvolaním sa na miestne médiá o tom informuje agentúra DPA.
Odvolanie voči vysťahovaniu tábora nazývaného tiež "džungľa" podali na administratívny súd v Lille humanitárne organizácie, ktorým sa podarilo zozbierať sťažnosti 238 migrantov. Súd v Lille mal na odvolanie odpovedať dnes popoludní, uviedla britská stanica BBC. Tribunál však po dnešnej návšteve tamojšej sudkyne v tábore rozhodol, že verdikt zverejní vo štvrtok alebo v piatok.
Rozhodnutie o vyhostení zverejnila v piatok 19. februára miestna prokuratúra. Migrantom sídliacim v južnej časti provizórneho tábora nariadila, aby do dnes do 20.00 h vypratali svoje provizórne prístrešky, zobrali si osobné veci a vysťahovali sa. Úrady totiž plánujú tábor zrovnať so zemou.
Úrady odhadujú, že v príslušnej časti tábora žije 800-1000 migrantov, pričom humanitárne organizácie hovoria o výrazne vyššom počte. Migranti tam majú vybudované množstvo provizórnych obchodov, kaviarní, mešít a kostolov. Žijú však v extrémne nehygienických podmienkach.
Väčšina spomedzi celkovo približne 4000 migrantov momentálne žijúcich v tábore pri Calais dúfa, že sa jej cez Lamanšský prieliv podarí dostať do Británie.
Úrady by migrantov chceli presunúť do neďalekých vyhrievaných obytných kontajnerov či prípadne iných prijímacích centier vo Francúzsku. Dúfajú tiež, že utečenci svoje plány na cestu do Británie ešte prehodnotia.
Belgicko zintenzívni kontroly na hranici s Francúzskom, obáva sa migrantov
Belgicko opäť dočasne obnovilo a zintenzívnilo kontroly na svojej hranici s Francúzskom. Vláda v Bruseli chce nasadením 250-290 policajtov zabrániť zhromažďovaniu utečencov v súvislosti s vyprázdňovaním časti ich tábora v severofrancúzskom Calais.
Informovali o tom belgické médiá, ako aj tlačová agentúra DPA a rakúsky verejnoprávny rozhlas ORF s odvolaním sa na slová belgického ministra vnútra Jana Jambona.
"Chceme za každú cenu zabrániť, aby v Belgicku vyrastali stanové tábory," citoval člena belgickej vlády ORF.
Iba v pondelok došlo na francúzsko-belgickej hranici v okolí Dunkerque k zadržaniu 32 migrantov.
Kým v Calais musia francúzske úrady s vyprázdnením južnej časti utečeneckého tábora známeho ako "Džungľa" pre migrantov, ktorí by sa radi dostali do Británie, a to na palube trajektov alebo v železničných vagónoch, vyčkať na rozhodnutie správneho súdu v Lille, zodpovední v Belgicku majú už dlhší čas obavy, že by podobné tábory mohli vzniknúť v okolí belgického prístavu Zeebrugge.
Námietky utečencov, ktorí chcú dosiahnuť dočasné súdne pozastavenie plánovaného vyprázdňovania, znemožnili prefektúre postupovať v súlade s ultimátom, predpokladajúcim opustenie priestoru do dnešného večera.
Potenciálne ide o tisíce migrantov, ktorí nechcú v Belgicku získať azyl, ale dúfajú iba v pokračovanie do Veľkej Británie, tvrdia kompetentní v Bruseli.
