GABČÍKOVO - Slovensko sa kvôli utečencom stáva čoraz "slávnejšie". Prestížny časopis National Geographic sa bol pozrieť v dočasnej utečeneckej ubytovni v Gabčíkove. Reportáž zo Slovenska zaujala, pretože naša krajina sa ocitá vo svetových médiách len vo výnimočných prípadoch. No v tomto prípade by sme boli radšej, keby sa o nás vôbec nepísalo.
„Prišli sme o všetko v našej krajine,“ povedal pre National Geographic Mahmood Alokla (24), ktorý pochádza z Damašku. „Stratili sme bratov a sestry. Zaplatili sme všetky peniaze za toto. Toto nechceme.“
Podľa vlastných slov k nám utečenci nechceli ísť, chceli radšej zostať v Rakúsku. Reportérovi hrdo ukázali svoje rakúske identifikačné karty. Niektorý u našich západných susedov majú príbuzných. Kvôli príchodu do Gabčíkova ich museli opustiť.
Abdelkarim Alorfi (26) tvrdí, že chce byť v Rakúsku. „Chcem byť vo Viedni,“ povedal novinárke z National Geographic s tým, že musel opustiť bratovu rodinu. „Nechcem tu byť. Polícia nás sleduje.“
V článku ďalej magazín opisujú situáciu v gabčíkovskej ubytovni. Pripomínajú, že sa tu konalo referendum, kde 97% ľudí odmietlo ubytovanie utečencov. Nachádzajú sa tam policajti, ktorí tam hliadkujú a dozerajú na poriadok. „Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenská vláda nechce prijímať utečencov z Blízkeho východu,“ píše Meghan Collins Sullivan.
Výpovede utečencov o tom, koľko budú na Slovensku, sa líšia. Alorfi si myslí, že tu strávi 60 dní. Ostatní hovoria o piatich dňoch. Megan pri návšteve Gabčíkova zachytí aj telefonát jedného z utečencov, ktorý sa zhovára s náprotivkom z druhej strany po arabsky, keď sa zrazu obráti na svojich kamarátov a zakričí: „Kde sme to?“. Ostatní odpovedajú: „Slovensko!“
Utečenci z Gabčíkova sú zmätení, nevedia, prečo sú u nás na Slovensku. Vôbec o tom nevedeli. „Sme ako zvieratá,“ povedal jej Dewan Mohammad (33). „Dnes sme tu. Nevieme, kde budeme zajtra. Toto je situácia Sýrčanov.“
„Niekedy cítime ako nás nikto nerešpektuje,“ povedal Alokla. „Máme to ťažké v Rakúsku, no máme tam rodinu a priateľov. Prišli sme len kvôli vojne. Chcel by som byť pri mojej sestre. Tak ako vy, aj my máme rodinu. Tak ako cítite vy, rovnako cítime aj my. Keby ste s nami strávili nejaký čas, rešpektovali by ste nás,“ zakončil Alokla.
