HEIDENAU - Nový život jednej rodiny sýrskych utečencov v Nemecku pripomína horskú dráhu, kedy eufóriu strieda beznádej. Z Berlína ju najprv poslali do bývalých nacistických kasární v blízkosti českej hranice a minulý týždeň prichystal osud rodine Habašíovcov ďalšie nepríjemné prekvapenie. Z mizerných armádnych budov ich presunuli do ešte bezútešnejšieho utečeneckého strediska v meste, ktoré sa v auguste dostalo do centra medzinárodnej pozornosti po nepokojoch, ktoré tam vyvolali neonacisti kvôli prítomnosti imigrantov, píše agentúra AP.
Habašíovci prišli síce až po protestoch, ale od obyvateľov zariadenia sa hneď dozvedeli, akú mali smolu. Heidenau je jedno z najrasistickejších miest v Nemecku. Na konci augusta tam viac než stovka opitých výtržníkov hádzala na utečenecké stredisko kamene a zablokovala cestu, takže autobusy privážajúce ďalších utečencov nemohli prejsť. Delobuchy a rozbité sklo zranili viac ako 20 policajtov.
"Stále hovorím svojej matke, že už čoskoro to tu budeme mať za sebou a zase začneme žiť," hovorí devätnásťročná Rím Habašíová. "Je to tu vážne neznesiteľné," dodáva.
Rím, jej matka Chavla Karimová, mladší bratia Muhammad a Jaman a jedenásťročná sestra Raghad sa aj zo svojej zúfalej situácie snažia vyťažiť čo najviac. Je ale ťažké uchovať si guráž, keď ich úrady presúvajú z miesta na miesto.
Udalosti nabrali zlý smer pred dvoma týždňami, keď Habašíovci dostali inštrukcie, aby nasadli na vlak z Berlína do Saskej Kamenice. Tam zistili, že ich novým domovom je odpudivé zariadenie obohnané vysokým plotom s ostnatými drôtmi. To rozhodne nebol život, o ktorom snívali počas strastiplnej šestnásťdennej cesty z vojnou zmietaného Damasku. Stredozemné more preplavili na gumovom člne a cez Balkán sa konečne dostali do Nemecka.
V Saskej Kamenici ale ich útrapy neskončili. Úrady im oznámili, že azylové stredisko je plné, a museli cez noc čakať na autobus, ktorý ich nakoniec dopravil do Heidenau. Život tam je najhorší pre matku Chavlu Karimovú, ktorá neustále premýšľa, či urobila dobre, keď svoje deti vyviezla zo Sýrie.
Než vypukla sýrska občianska vojna, svoj deň v Damasku začínala počúvaním svojej obľúbenej libanonskej speváčky Fajrúz, urobila si silnú kávu a potom budila svoje štyri deti do školy. Teraz vstáva spolu so 700 ďalšími utečencami po noci na poľnom lôžku do chladného rána a dňa zaplneného nečinnosťou.
Dočasné útočisko Habašíovcov sa nachádza medzi železničnými koľajami, továrňou na nábytok a rušnou cestou vedúcou k českým hraniciam. Zariadenie je obohnané plotom a strážené po celom obvode.
V utorok ráno sa asi 80 mužov radilo do fronty, aby dostali týždenné vreckové vo výške asi 30 eur. Poblíž skolabovala tehotná žena a odviezla ju záchranka. Desiatka detí sedela za stolom pod javorom a hrala sa s bublifukom.
Muhammad potiahol z cigarety a pozeral do prázdna. Jeho mladší brat Jaman zabíjal čas hraním hier na mobile. Malá Raghad bola o niečo veselšia. Deň predtým sa zúčastnila hodiny nemčiny organizovanej dobrovoľníkmi. Potom sa zastavil starší nemecký pár, ktorý doviezol debničky s čerstvo obratými jablkami a dievčatko od neho dostalo malú kabelku s čiernymi trblietavými strapcami. Rím trávi väčšinu času pred budovou na parkovisku čítaním kníh, ktoré si stiahla na svoj smartfón.
Štyridsaťštyriročná Chavla Karimová je napätejšia a skľúčenejšia než jej deti. Kvôli nedostatku spánku má pod očami čierne kruhy. Pevne zviera pery a s vidinou nastávajúceho moslimského sviatku íd al-adha sa snaží zase neplakať. Dokonca aj za vojny v Sýrii a po smrti manžela dokázala doma vytvoriť sviatočnú atmosféru, svojej najmladšej dcérke kupovala nové šaty a vzala ju von za zábavou a maškrtami. V Heidenau žiadnu oslavu usporiadať nemožno.
V centre navyše kolujú zvesti o chorobách a všiach. "Je to nezdravé, uzavreté miesto, žiadne okná," hovorí Rím. "Spoločné kúpeľne sú škaredé a nechutné," dodáva.
Aby mali ľudia aspoň minimum súkromia, v obrovskej hale, kde imigranti prebývajú, visia biele plachty oddeľujúce rodiny a skupiny mladých žien. Po eskalátore, ktorý už dávno nefunguje, si ľudia chodia na druhé poschodie po jedlo. Budova je osvetlená dlhými žiarivkami, ktoré sa zhasínajú od desiatej večer do siedmej do rána.
Riaditeľ strediska Christopher Neidhardt hovorí, že dostal od saskej vlády len dva dni na to, aby niekdajší hobby market premenil na domov pre utečencov. Podobne je tomu kvôli náporu imigrantov aj inde v Nemecku.
