BERLÍN - Prístavba bývalého koncentračného tábora Dachau na juhovýchode Nemecka bola premenená na útulok pre ľudí bez domova, vrátane utečencov. Napísala to agentúra AFP s odvolaním sa na starostu Dachau a jedného z obyvateľov ubytovne.
Nemci mali riešenie utečeneckej krízy vo svojich rukách: Nápad, ktorý mohol zmeniť celý svet
Podobný nápad využiť jednu z budov takzvaného vonkajšieho tábora v Dachau k ubytovaniu necelej stovky žiadateľov o azyl mala už predtým radnica v Augsburgu, ale vo februári ho odmietla bavorská krajinská vláda. Zámer kritizovali nemecké židovské organizácie.
"Tieto budovy plné histórie môžu byť premenené, aby slúžili na sociálne účely," vysvetlil vo vyhlásení Florian Hartmann, starosta Dachau, ktoré leží asi dvadsať kilometrov severne od Mníchova. V súčasnej dobe tam podľa neho žije päť desiatok ľudí bez domova. Na otázku, či sú medzi týmito osobami aj utečenci, starosta odpovedal, že ide o nemeckých občanov i o cudzích štátnych príslušníkov.
"Sme tu odvšadiaľ: bývalí utečenci, ale iní zase nie. Každopádne všetci sme bez domova," povedal podľa AFP jeden z obyvateľov útulku, ktorý žije v Nemecku už niekoľko rokov a prišiel o byt.
Nedávno izraelský portál Ynet upozornil na to, že v meste Schwerte na západe Nemecka sú utečenci ubytovávaní v opustenom objekte, ktorý slúžil ako strážna budova v pridruženom tábore niekdajšieho koncentračného tábora Buchenwald. Mesto o tom údajne rozhodlo uz v januári, teda ešte pred vyhrotením súčasnej utečeneckej krízy. Starosta Heinrich Böckelühr vraj rozhodnutie označil ako primerané.
Koncentračný tábor v Dachau sa stal v roku 1933 prvým podobným zariadením vybudovaným nacistami. Bolo tam postupne odvezených viac než 206.000 väzňov, z ktorých vyše 41.000 zahynulo. Američania oslobodili tábor v Dachau 29. apríla 1945. Vtedy tam bolo väznených ešte okolo 30.000 ľudí.
Z niekdajšieho Československa deportovali nacisti do Dachau asi 3600 osôb, z ktorých asi 1400 v tábore zahynulo. Táborom prešli okrem iného kardináli Jozef Baran a Štěpán Trochta, maliar a spisovateľ Josef Čapek, novinár Ferdinand Peroutka či priemyselník Jindřich Waldes.
