Historický deň pre Európsku úniu: Rada ministrov prehlasovala kvóty, SR to nebude rešpektovať

Luxemburské predsedníctvo európskej dvadsaťosmičky to dnes oznámilo v správe zverejnenej na sociálnej sieti Twitter. Český minister vnútra Milan Chovanec na Twitteri oznámil, že plán prerozdelenia azylantov bol schválený, proti však hlasovali Česká republika, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko, pričom Fínsko sa zdržalo hlasovania, píše agentúra Reuters.

My, Slováci, Rumuni, Maďaři proti a Finsko se zdrželo. Usnesení bylo přijato.

— Milan Chovanec (@Milan_Chovanec) September 22, 2015

"Veľkou väčšinou členských štátov bolo dnes prijaté rozhodnutie o premiestnení 120.000 ľudí," uvádza sa v odkaze luxemburského predsedníctva.

Slovensko podľa Fica nebude rešpektovať rozhodnutie únie

Premiér Robert Fico (Smer-SD) pôjde radšej do impeachmentu proti Slovensku, ako by súhlasil s diktátom Bruselu. Reagoval tak na dnešné hlasovanie ministrov vnútra Európskej únie, ktorí odsúhlasili v Bruseli návrh na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ.

Fico vyhlásil, že pokiaľ bude predsedom vlády, povinné kvóty nebudú realizované na území Slovenska. SR v riešení migračnej krízy podľa neho ponúka peniaze, personál a v prípade nevyhnutnosti aj vojenskú prítomnosť, ako i pomoc pri ochrane vonkajších hraníc.

Ako dnes vyhlásil na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti, toto rozhodnutie ministrov vnútra významne ovplyvní konanie stredajšieho summitu EÚ. "Bude prudká výmena názorov na to, čo sa udialo," podčiarkol s tým, že povinné rozdelenie sa skončí blamážou.

Fico očakáva, že v stredu sa premiéri na Rade Európskej únie budú venovať formám konkrétnej pomoci. Podľa Fica je Slovensko pripravené poskytnúť 300-tisíc eur na svetový potravinový program a 20 miliónov eur na podporu programov na ochranu hraníc, napríklad do agentúry Frontex. „Je to vážna suma peňazí, ktorú ponúkame,“ uviedol premiér. Fico takisto zopakoval, že sme pripravení poskytnúť personál, technické vybavenie či vojenskú pomoc na výstavbu bezpečných miest, tzv. hot-spots. Zopakoval, že Slovensko chce trvalo udržateľné riešenie, čo kvóty nie sú. 

Na stredajšom summite chce Fico dať za príklad aj to, ako Slovensko chráni svoju schengenskú hranicu s Ukrajinou, ktorá je podľa neho „technicky dokonalá“. Je si však vedomý, že je rozdiel chrániť 98-kilometrový úsek ako tisícky kilometrov pobrežia ako Grécko a Taliansko. Avšak myslí si, že ak by aj tieto krajiny chránili svoje schengenské hranice, migrančná kríza by nebola taká vypuklá. 

Predseda vlády priznal, že je dnešným rozhodnutí ministrov vnútra prekvapený. Ako dodal, z rozhovorov s európskymi lídrami mal pocit, že nechcú riešiť situáciu prehlasovaním. „Pravdepodobne ich vnútropolitická situácia donútila do takéhoto diktátu,“ povedal Fico poslancom na výbore. Zdôraznil však, že pokiaľ bude on premiérom, kvóty na Slovensku nedovolí. „Pôjdem radšej do infringementu (konanie Európskej komisie proti členskej krajine, ak poruší dohodu – pozn. red), akoby som akceptoval výsledky,“ vyhlásil premiér. Zároveň ide podľa Fica o precedens. Podľa jeho slov sa ešte nikdy nestalo, aby krajiny, ktoré majú racionálne argumenty, boli „prevalcované“ kvalifikovanou väčšinou len preto, že lídri neboli schopní či ochotní nájsť konsenzus. 

To, že kvóty sa skončia blamážou, podľa Fica dokazuje aj to, že ani žiadatelia o rakúsky azyl nechcú ísť na Slovensko. „Ten počet u nás je smiešne číslo,“ povedal premiér. Slovensko s Rakúskom podpísalo memorandum, že na dva roky sme ochotní dočasne ubytovať na Slovensku 500 žiadateľov o rakúsky azyl. Zatiaľ ich je v Gabčíkove 24. Fico tiež potvrdil, že žiadatelia o rakúsky azyl sem jednoducho nechcú ísť. „Je to veľmi silný argument, že tu nechcú ostať,“ skonštatoval Fico. 

Slovensko si nedá nanútiť žiadne pevné kvóty, tvrdí Kaliňák

Slovensko by malo prijať 1 500 utečencov, no ako povedal po zasadnutí rady šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák, „Slovensko nebude konfrontované a nedáme si nanútiť žiadne pevné kvóty na základe tohto rozhodnutia“.

„Neboli vypočuté racionálne argumenty a som veľmi prekvapený z tohto rozhodnutia,“ poznamenal Kaliňák. Zdržanie sa Fínska v hlasovaní podľa neho svedčí o tom, že návrh nie je dobrý a nebude fungovať. „Ide o rozhodnutie, ktoré nepomohlo znížiť krízu, ale môže naopak zvýšiť atraktivitu Európskej únie pre nelegálnych migrantov a prevádzačov. Toto je zelená pre prevádzačov, aby sa čo najviac snažili ďalej dodávať utečencov do únie,“ povedal novinárom Kaliňák. Na rade sa ministri podľa neho bavili o 120-tisíc ľuďoch, no denne do únie prichádza 10-tisíc ľudí, preto to bolo veľmi zlé a chybné rozhodnutie. 

Ako Kaliňák ďalej upozornil, na dnešnom stretnutí sa riešili len kvóty, no proces, ako by mal byť tento systém zrealizovaný, nie. „Európska komisia mala od slov k činom vždy ďaleko, čo potvrdzuje, že tento systém fungovať nebude, pretože žiadne pravidlá, ako chce zamedziť pohybu, nepadol,“ poznamenal s tým, že toto rozhodnutie je odsúdené na neúspech. Slovensko pomáha Rakúsku, rodinám s kresťanským zázemím či zvýšilo presídľovací program, pripomenul minister vnútra. „Nič iné ďalej robiť nebudeme, tým sa to pre nás končí. Rozhodnutie situáciu nepomôže vyriešiť, preto zotrváme na tomto a budeme naše programy naďalej dôsledne realizovať,“ povedal s tým, že žiadny ďalší tlak na nás nemôže byť vyvíjaný a ani ho nemôžeme akceptovať.

Poľsko nehlasovalo proti návrhu

S ostatnými členmi takzvanej višegrádskej skupiny (V4 - Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) teda nakoniec proti návrhu na rozdelenie utečencov nehlasovalo Poľsko. Varšava pritom v minulých dňoch zdieľala názor ostatných krajín, že povinné kvóty nie sú riešením terajšej migračnej krízy.

Pre Poľsko, ktoré dnes na rozdiel od ostatných krajín višegrádskej štvorky (V4 - Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) pri rokovaní únijných ministrov vnútra hlasovalo pre zavedenie kvót pre rozdelenie utečencov v rámci Európskej únie, bola dôležitejšia solidarita s migrantmi a s Európou. Povedala to poľská ministerka vnútra Teresa Piotrowski. Poľsko dnes kvóty pre rozdelenie utečencov podporilo ako jediná krajina V4, hoci je dlhodobo odmietalo.

"Dnes bola dôležitejšia solidarita s utečencami as Európou. S Vyšehradskou skupinou to bývalo rôzne," vyhlásila Piotrowski v Poľskej televízii. Minister pre európske záležitosti Rafal Trzaskowski uviedol, že "jasný odpor by viedol k tomu, že by sme nemali vplyv na rozhodnutie". "Docielili sme uznanie našich podmienok," dodal. Poľsku podľa neho záležalo napríklad na tom, aby mohlo mať kontrolu nad tým, akých utečencov sa ujme.

Pôvodný návrh Európskej komisie počítal s prerozdelením 120.000 Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov z troch migráciou najviac postihnutých krajín EÚ, teda z Grécka, Talianska a Maďarska. Budapešť ale oznámila, že s migrantmi teraz nemá problém. Podľa diplomatických zdrojov preto luxemburské predsedníctvo EÚ prišlo s kompromisným variantom predpokladajúcim rozdelenie 66.000 utečencov, ktorí sa nachádzajú v Grécku a v Taliansku; ďalších 54.000 miest rezervovaných pôvodne pre osoby z Maďarska malo byť akousi rezervou pre ďalší rok. Presná podoba schválených kvót zatiaľ nie je známa.

"Veľmi skoro zistíme, že cisár je nahý. Dnes prehral zdravý rozum!" komentoval dnešné hlasovanie únijných ministrov na twitteri Chovanec.

Kaliňák a Chovanec: SR a ČR zvažujú podnet na Všeobecný súd EÚ kvôli migrantom

Ministri vnútra Slovenskej republiky a Českej republiky, Robert Kaliňák a Milan Chovanec uviedli, že obe krajiny sú pripravené podať žalobu na Všeobecný súd EÚ v Luxemburgu v súvislosti s dnešným rozhodnutím Rady EÚ o prijatí návrhu na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ.

Český minister vnútra pripustil, že kvôli postoju Poľska pri dnešnom hlasovaní sa dá hovoriť o "dočasnom prerušení" fungovania Vyšehradskej štvorky (V4).

Cazeneuve: Dnešné hlasovanie je dôležitým krokom

Francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve označil dnešné schválenie plánu prerozdelenia žiadateľov o azyl v EÚ za "dôležitý krok", ktorý bol prijatý "zdrvujúcou väčšinou" z prítomných ministrov z 28 členských krajín. "Toto rozhodnutie je dôkazom schopnosti Európy prevziať zodpovednosť a napredovať," povedal novinárom po hlasovaní v Bruseli.

Jeden z diplomatov z prostredia štátov odmietajúcich tento plán však podľa agentúry Reuters opísal atmosféru za rokovacím stolom ako "hroznú" a dodal: "Toto je zlý deň pre Európu."
Dnešné hlasovanie ministrov vnútra Európskej únie je prejavom hlbokých rozdielov medzi členskými štátmi. Ministri sa totiž v prípade plánu na prerozdelenie 120.000 migrantov namiesto obvyklého rozhodovania konsenzom uchýlili k hlasovaniu, napísala po rokovaní agentúra Reuters.

Nemecký minister vnútra Thomas de Maiziere uviedol, že jeho krajina prijme vyše 30.000 ľudí. "Toto robíme zo solidarity a zodpovednosti, ale tiež v našom vlastnom záujme," povedal. Cieľom prijatého plánu je podľa neho zabrániť "sekundárnej migrácii", v rámci ktorej sa ľudia pohybujú z jednej krajiny do druhej v rámci Európy.

Pokiaľ budú ľudia prerozdelení v rámci Európy, nebudú si môcť vybrať, do ktorej krajiny pôjdu. Budú musieť ostať v tej krajine, do ktorej budú umiestnení, dodal de Maiziere. Ministri vnútra EÚ podľa Reuters predpokladali, že sa im na dnešnom stretnutí podarí dospieť ku konsenzu skôr, ako prijímať plán o prerozdelení migrantov v hlasovaní, v ktorom budú východoeurópske krajiny v menšine, z čoho hrozí ďalšie naštrbenie vzťahov.