ŠTRASBURG - Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vo svojom dnešnom prejave o stave únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) predstavil novú sériu konkrétnych opatrení, ktoré by mali pomôcť riešiť súčasnú utečeneckú krízu. Z nového návrhu národných kvót pre Slovensko vyplýva dodatočných 1502 žiadateľov o azyl.
Juncker vo svojom prejave uviedol, že dozrel čas na to, aby Európania postavili stavebné kamene skutočnej európskej migračnej politiky, na vytvorenie ktorej jeho kabinet vyzval už v máji.
"Opatrenia, ktoré navrhujeme, zabezpečia, aby ľudia, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli byť premiestnení rýchlo po svojom príchode. A to nielen teraz, ale aj pri akejkoľvek kríze v budúcnosti," povedal Juncker na okraj navrhnutého stáleho mechanizmu. Spresnil, že ak sa má európska solidarita prejaviť, malo by to byť práve v súvislosti s utečeneckou krízou.
Balík opatrení z dielne EK znamená núdzovú relokáciu 120.000 utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska do ostatných členských štátov na dobu dvoch rokov. Spolu s májovým návrhom na prerozdelenie 40.000 azylantov, o ktorom ešte členské štáty EÚ (Rada) stále nerozhodli, EK navrhuje premiestniť spolu 160.000 utečencov.
Slovensko by z počtu dodatočných 120.000 migrantov malo prijať 1502 utečencov. Z toho 195 z Talianska, 631 z Grécka a 676 z územia Maďarska. Ak sa k tomuto číslu priráta 785 migrantov z pôvodného májového návrhu, Slovensko by z celkového počtu 160.000 utečencov malo prijať celkovo 2287 osôb.
Návrh komisie predvída zriadenie trvalého relokačného mechanizmu, ktorý sa spustí vždy vtedy, keď budú členské štáty EÚ čeliť podobnej krízovej situácii. Komisia, ako uviedol aj Juncker vo svojom prejave, vytvorí spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu migrantov. Tento dokument umožní zefektívnenie a zrýchlenie posudzovania žiadostí o azyl. V súčasnosti každý štát EÚ rozhoduje samostatne o tom, ktorá krajina pôvody je bezpečná a ktorá nie. Európska komisia plánuje na zoznam bezpečných krajín zaradiť aj Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Kosovo, Macedónsko, Srbsko a Turecko.
V prospech riešenia utečeneckej krízy má byť aj Akčný plán návratov. Týka sa tých migrantov, ktorí nezískajú azyl a mali by byť vrátení do krajiny svojho pôvodu, ak im tam nehrozí smrť, perzekúcia alebo iná vážna hrozba. Krokom vpred je aj posilnenie zahraničnopolitickej dimenzie utečeneckej krízy, čiže spolupráca s krajinami z regiónov susediacich s EÚ.
Európska únia chce rovnako zriadiť špeciálny Fond pre Afriku v objeme 1,8 miliardy eur, ktorý bude určený na posilnenie stability krajín "produkujúcich" utečencov a riešenie príčin ilegálnej migrácie.
Tabuľka prerozdelenia dodatočných 120.000 azylantov medzi krajiny EÚ (názov krajiny, z územia Talianska, z Grécka, z Maďarska, celkový počet):
Belgicko 593 1917 2054 4564
Bulharsko 208 672 720 1600
Cyprus 36 115 123 274
Česká republika 387 1251 1340 2978
Estónsko 48 157 168 373
Fínsko 312 1007 1079 2398
Francúzsko 3124 10093 10814 24031
Holandsko 938 3030 3246 7214
Chorvátsko 138 447 479 1064
Litva 101 328 351 780
Lotyšsko 68 221 237 526
Luxembursko 57 185 198 440
Malta 17 56 60 133
Nemecko 4088 13206 14149 31443
Poľsko 1207 3901 4179 9287
Portugalsko 400 1291 1383 3074
Rakúsko 473 1529 1638 3640
Rumunsko 604 1951 2091 4646
SLOVENSKO 195 631 676 1502
Slovinsko 82 265 284 631
Španielsko 1941 6271 6719 14931
Švédsko 581 1877 2011 4469
CELKOM 15600 50400 54000 120
