BRATISLAVA - Jedenásť dní putoval muž zo Sýrie naprieč Európou. To, čo zažil, exkluzívne opísal médiám. Oproti Grécku a Macedónsku bol zážitky v Maďarsku a Srbsku doslova peklom. Jeho spoveď vám možno otvorí oči alebo vás zaskočí.
Muž vyrazil z Grécka, prešiel Macedónskom, Srbskom, Maďarskom, Rakúskom a nakoniec zakotvil v Nemecku. Svoju spoveď prezradil pre britský portál Independent s tým, že jeho meno zostalo v utajení. Kvôli azylovému konaniu ho nechcel prezradiť.
Gréci sú príjemní
„Mali sme šťastie, pretože v meste Mytiliny na Lesbose sme zostali iba jeden deň. Dostali sme sa totiž hneď na prvý trajekt mieriaci do Atén,“ povedal o svojich začiatkoch Sýrčan, ktorý putoval spolu so svojimi ôsmimi príbuznými. „Bývali sme tam s veľa ďalšími utečencami, kde sme sa dozvedeli, že sa máme dostaviť na policajnú stanicu, kde dostaneme dokumenty, vďaka ktorým by sme mohli vycestovať na sever.“ Na Grékov spomína ako na príjemných ľudí.
Na cestu sme si kúpili nože
Nakoniec sa rozhodli nečakať. Bez dokumentov vyrazili na vlak, ktorý ich doviezol až na poslednú zastávku. Tam ich čakala už iba grécka hranica s Macedónskom. Vysadli, vzali nohy na plecia a prešli cez hranicu. „Cez hranice sme sa vydali uprostred noci. Štyri hodiny cez husté lesy. Aby sme mali aspoň aký taký pocit bezpečia, kúpili sme si niekoľko dlhých a ostrých nožov. Naši známi nás totiž varovali pred ozbrojenými gangami, ktoré by nás mohli prepadnúť a okradnúť,“ nechal sa počuť Sýrčan, ktorému pomáhali v navigácii mobily s GPS-kom.
Máte právo sa brániť
Prvý incident ich čakal s macedónskymi vojakmi. Vystrašení a dezorientovaní utečenci čakali, ako vojaci zareagujú. Tých však ich doklady vôbec nezaujímali a ukázali im, kde je najbližšia vlaková stanica. Vojaci vedeli, že chcú len prejsť do Srbska. Utečenci si však radšej vybrali taxi. K srbským hraniciam sa dostali za 25 eur. V Macedónsku tak pobudli iba tri hodiny. Vojaci ich vyprevádzali so slovami, „keď vás bude chcieť niekto okradnúť, máte právo sa brániť, môžete ho aj zabiť.“
V Srbsku sa cesta začala komplikovať. „Po príchode do prvého mesta nás čakal šok. Všade tam bolo veľa našich krajanov, veľa z nich ležalo na zemi, niektorí z nich tam čakali viac ako tri dni bez toho, aby vedeli, čo s nimi bude ďalej. Väčšina z nich mala hlad a smäd, žiadne jedlo im ale nikto nedoniesol,“ povedal Sýrčan médiám. Tento muž spolu so skupinou zaplatil 50 euro na hlavu za 20 minút jazdy jednému z miestnych obyvateľov, aby ich previezol do Belehradu. „Povedali nám neskôr, že to bola naša chyba. Srbskí taxikári v noci sú ozbrojení a sú ako mafia.“
Srbi na nás chceli zarobiť
Navyše, Srbi chceli na nich zarábať. Vedeli, že sú vyčerpaní, preto vyrubili ceny potravín vysoko. Napríklad malú fľašu vody predávali po 3 eurá. Vďaka kamarátovi, ktorý býval v Nemecku sa dozvedel, v ktorom hoteli ich môžu ubytovať bez dokladov.
Tak si zohnali taxi. Vodič si však vypýtal 50 eur na hlavu, to sa im zdalo veľa. Chceli vyjednávať, ale nepomohlo to. Taxikár na nich vytiahol dokonca zbraň – pištoľ. „Čo sme mali robiť, báli sme sa, že nás zabije. A tak sme mu dali to, čo chcel,“ vraví britskému portálu utečenec s tým, že Srbsko mu pripomínalo džungľu. „Kde bola polícia? Kde bola vláda? Nikto nás neochraňoval.“
Sr*ť na vás, utečenci
Ďalším krokom boli maďarské hranice. Vydali sa tam autobusom. „Počuli sme, že maďarská polícia ľudí, ktorí nelegálne prekračujú hranice, zatýka. Mali sme ale šťastie a po sedemohodinovom nočnom pochode sme bez zranenia dorazili do prvej obce v Maďarsku,“ dodal. Následne poodhadzovali tašky a batohy, aby nevzbudzovali zbytočnú pozornosť medzi všadeprítomnými hliadkami. Nepomohlo. Polícia ich zatkla a previezla do Gyoru, do väzenia. „Nebola to žiadna ubytovňa ani tábor. Bolo to obyčajné väzenie. Ešte k tomu sa k nám správali hrozne, kričali na nás, sprosto nás urážali,“ povedal s tým, že policajti chceli od nich najmä odtlačky prstov. Jeden kričal „sr*ť na vás, posr*tí utečenci.“
Maďari sú zlí
Utečenci sa báli odobratia odtlačkov, pretože si mysleli, že ich pošlú naspäť do Srbska. „Potom sa nám ale začali vyhrážať, že nás zbijú, ja som nakoniec schytal dve rany. Až potom som pochopil, že musím ustúpiť. Zobrali nám odtlačky a potom nás nechali ísť,“ pokračoval v rozprávaní Sýrčan. „Sr*ť na Maďarsko a sr*ť na všetkých ľudí v Maďarsku. Sú tak zlí.“
Po prepustení z väzenia sa deväť členná skupinka mohla vydať smer Rakúsko. „Stálo nás to 450 euro na osobu. Najali sme si človeka, ktorý nás odviezol z Gyoru až k rakúsko-nemeckej hranici. Opäť sme mali šťastie, nikto nás nekontroloval. Po ďalších piatich hodinách sme sa zase ocitli pri Mníchove. Keď som tam vystúpil na stanici a započul nemeckú hymnu, bol som neopísateľne šťastný,“ opisuje jedenásťdňovú cestu muž. Teraz býva v Hamburgu a z nového okolia je neskonale šťastný.
Nemecko je neuveriteľné
„Je to tu neuveriteľné. Ľudia sú tu milí, nič vám nehrozí. Keď niekto povie, že príde o ôsmej, tak naozaj príde o ôsmej. Ba čo viac, mám stále prístup k internetu, takže k manželke a deťom môžem napísať prakticky kedykoľvek. Moja mama plakala, keď som s ňou hovoril, nemohla tomu uveriť. Keď mám byť úprimný, cítim sa ako hrdina,“ zakončil Sýrčan, ktorý dúfa, že dostane v Nemecku azyl.
