BERLÍN - Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel dnes znovu kritizoval krajiny Európskej únie, ktoré odmietajú utečenecké kvóty. Spor o spravodlivé rozdelenie nákladov na prijatie migrantov sa však nevedie len medzi jednotlivými štátmi EÚ, ale aj priamo vnútri Nemecka. Spolkové krajiny požadujú, aby ústredná vláda poskytla obciam viac finančných prostriedkov na zvládnutie krízy, informovala agentúra DPA.
"To nejde, aby Nemecko, Rakúsko a Švédsko prijali väčšinu týchto ľudí," uviedol vicekancelár a minister hospodárstva Gabriel v rozhovore poskytnutom liste Westdeutsche Allgemeine Zeitung (WAZ). Podľa svojich možností sa podľa neho musia viac zapojiť aj ostatné krajiny dvadsaťosmičky.
"Otvorené hranice budeme môcť trvalo udržať len v prípade, že Európa nájde spoločnú politiku voči utečencom," dodal Gabriel. Práve obyvatelia východnej Európy pritom podľa neho z otvorených hraníc profitujú najviac. "Kto považuje Európu len za spoločenstvo, v ktorom si možno niečo privyrobiť, v ktorom bude spolupracovať, len keď dostane peniaze, a nebude spolupracovať, keď nastanú problémy, ten Európu ohrozuje," povedal Gabriel.
Kritiky za nedostatok solidarity v súčasnej utečeneckej kríze sa krajiny východnej časti Európskej únie vrátane Česka Slovenska nedávno dočkali napríklad od rakúskeho kancelára Wernera Faymanna. "Počas gréckej krízy hrozilo, že Európa stratí peniaze," povedal denníku WAZ Gabriel. V utečenecké kríze ale podľa neho hrozí, "že Európa stratí svoju tvár".
Spravodlivé rozdelenie nákladov na prijatie migrantov ale požadujú aj jednotlivé nemecké spolkové krajiny od Berlína. Podľa predsedu konferencie ministerských predsedov krajinských vlád Dietmara Woidkeho by mali obce peniaze na starostlivosť o migrantov dostávať práve priamo zo spolkového rozpočtu. "Na príjme nám v Brandenbursku mesačne vznikajú náklady na jedného utečenca vo výške asi 1200 eur," uviedol Woidke. "Z toho by mal vzísť hrubý výpočet toho, koľko by mala spolková vláda paušálne prispievať obciam na utečenca," dodal.
Nemecko predpokladá, že by tento rok mohlo na jeho územie doraziť zhruba 800 000 žiadateľov o azyl, čo by oproti minulému roku predstavovalo viac ako štvornásobný nárast. Predseda výboru Spolkového snemu pre vnútorné záležitosti Wolfgang Bosbach dnes po rokovaní výboru uviedol, že pre Nemecko je súčasná situácia výzvou, ktorou ale nie je zaťažené nad svoje sily.
Najviac migrantov dorazilo zatiaľ do Nemecka po takzvanej balkánskej ceste cez Maďarsko a Rakúsko. Len počas utorok dorazilo vlakom z Budapešti do Bavorska asi 2700 ľudí, od začiatku tohto týždňa už je to vraj viac ako 4300 utečencov. Dnes ich kvôli uzavretiu Východnej stanice (Keleti) v maďarskej metropole do Mníchova dorazilo podľa polície len asi 50, do hornobavorského Rosenheimu pri rakúskych hraniciach asi 70. Zhruba 60 ľudí už od Bavorska prevzala spolková krajina Durínsko. Príjazd asi 140 migrantov, väčšinou zo Sýrie, Iraku a z Afganistanu, zaregistrovala v utorok aj polícia vo Frankfurte nad Mohanom.
Nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) minulý týždeň uviedol, že nebude utečencov zo Sýrie vracať do krajiny, kde prekročili hranice EÚ, a že bude priamo posudzovať ich žiadosti o azyl. To dnes kritizoval bavorský minister vnútra Joachim Hermann. Vyhlásenie podľa neho síce bolo dobre myslené, viedlo ale vraj k tomu, "že to veľa utečencov v Maďarsku považuje za pozvánku".
O migrácii budú v pondelok v Bratislave diskutovať traja premiéri
V Bratislave budú v pondelok 7. septembra o napätej situácii v súvislosti s pokračujúcou migračnou krízou hovoriť slovenský premiér Robert Fico, český Bohuslav Sobotka a rakúsky Werner Faymann. Informuje o tom oficiálna stránka českého úradu vlády.
Schôdzka sa uskutoční po historicky prvom spoločnom rokovaní českej a slovenskej tripartity. "Jej konanie sa premiéri českej a slovenskej vlády rozhodli využiť na pozvanie rakúskeho spolkového kancelára, aby osobne diskutovali o dosahoch migračnej krízy na región a namiesto odkazov cez médiá našli spoločné riešenie súčasnej napätej situácie," uvádza sa na stránke. Toto rokovanie nadviaže na piatkový (4.9.) mimoriadny summit Vyšehradskej štvorky, ktorý do Prahy zvolal Sobotka.
