GEVGELIJA - Macedónsko vyhlásilo dnes stav núdze v severných aj južných pohraničných oblastiach a na hraniciach zároveň posilnilo bezpečnosť, čím zabránilo tisíckam migrantov vo vstupe na svoje územie. Informovala o tom agentúra AP.
Macedónska vláda do týchto oblastí nasadila vojakov, aby tak zastavila obrovský prílev migrantov. Tisícky utečencov teraz uviazli v "krajine nikoho" - na území medzi Macedónskom a Gréckom, neďaleko macedónskeho mesta Gevgelija, odkiaľ sa plánovali dostať vlakmi k srbskej hranici a následne do Maďarska, členskej krajiny Európskej únie.
"Očakávame, že zapojenie armády bude mať za následok dva želané javy - zvýši sa bezpečnosť našich občanov v dvoch regiónoch a pri zaobchádzaní s osobami žiadajúcimi o azyl bude zároveň možný komplexnejší prístup," uviedol hovorca macedónskeho ministerstva vnútra Ivo Kotevski, ktorého citovala agentúra Reuters.
Macedónsko sa v uplynulom období stalo hlavnou tranzitnou krajinou pre migrantov smerujúcich cez Grécko do bohatších krajín Európskej únie. Len v priebehu júla cez túto pomerne chudobnú balkánsku krajinu prešlo už takmer 39.000 migrantov, pochádzajúcich prevažne zo Sýrie.
Terajší nápor utečencov je z dlohodobého hľadiska pre Nemecko nezvládnuteľný
Nemecko v súčasnosti prijíma 40 percent utečencov prichádzajúcich do EÚ, dlhodobo však takýto nápor nedokáže zvládnuť. Vyhlásil to dnes tamojší minister vnútra Thomas de Maiziére, ktorého citovala agentúra DPA.
"Tento rok to musíme a dokážeme ustáť. Ale dlhodobo je 800.000 (utečencov) ročne pre krajinu s veľkosťou Nemecka priveľa," povedal de Maiziére pre televíziu ZDF deň po zverejnení prognózy, podľa ktorej Nemecko do konca tohto roka ráta s príchodom približne 800.000 žiadateľov o azyl. Rekordný počet zodpovedá jednému percentu súčasnej populácie Nemecka, čo minister vnútra v stredu zhodnotil ako "dramatický" vývoj.
Nemecké úrady posudzujú každú prijatú žiadosť o azyl a neúspešným žiadateľom pred vyhostením umožňujú podať proti rozhodnutiu odvolanie. Podľa DPA teraz De Maiziére zvyšuje nátlak na ostatné členské štáty EÚ, ktoré odmietajú prevziať časť utečencov a vzdorujú zavedeniu príslušných kvót. Presadzuje pritom urýchlenie deportácií migrantov z Balkánu, ktorí na udelenie azylu väčšinou nemajú nárok.
Vláda v Berlíne doteraz predpokladala, že do Nemecka príde v tomto roku 450.000 žiadateľov o azyl. Pritom iba v júli dorazilo do Nemecka 83.000 utečencov, čo je doposiaľ najvyšší počet za jeden mesiac. Nový odhadovaný počet 800.000 žiadateľov o azyl zhruba zodpovedá počtu obyvateľov nemeckého veľkomesta, ako je napríklad Frankfurt nad Mohanom.
Na najbližšie týždne De Maiziére avizoval niekoľko iniciatív na domácej i európskej úrovni. Podrobnosti by mali byť známe najneskôr na summite venovanom utečencom, ktorý sa uskutoční 24. septembra.
Británia a Francúzsko podpísali dohodu o riešení problému migrantov v Calais
Britská vláda sa rozhodla vyčleniť o 10 miliónov eur viac na dvojročný program prijímania utečencov a prisťahovalcov v Calais na severe Francúzska. Rozhodnutie je súčasťou novej francúzsko-britskej dohody o posilnení policajnej spolupráce v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Brusel sa podľa televíznej stanice RTBF obáva, či to nepovedie k zvýšeniu počtu nelegálnych utečencov v Belgicku.
Dohoda medzi Londýnom a Parížom, ktorú dnes v Calais podpísal francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve a jeho britská rezortná kolegyňa Theresa Mayová, stanovuje pridelenie "dodatočných zdrojov" zo strany Británie v snahe zabezpečiť tunel pod Lamanšským kanálom pred nežiaducim tokom migrantov.
Obe krajiny sa dohodli na vytvorení "jednotného velenia", ktoré bude bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a proti sieťam prevádzačov. Rovnako vznikne aj "spoločný zásahový tím", ktorý sa zameria na účinnejšie vyhosťovanie nelegálnych prisťahovalcov.
Z humanitárneho hľadiska dohoda stanovuje zvýšené monitorovanie prisťahovalcov a utečencov s cieľom identifikovať tie najzraniteľnejšie osoby a potenciálne obete obchodovania s ľuďmi, obzvlášť ženy a deti. Takéto osoby by mali byť preložené na iné, bezpečnejšie miesto.
Obe krajiny chcú podporiť dobrovoľný návrat migrantov do krajín ich pôvodu prostredníctvom informačných kampaní a zavedení programov na pomoc tým, ktorí o návrate domov uvažujú.
Čisto z technického hľadiska sa britská strana zaviazala zvýšiť bezpečnosť tunela pod Lamanšským prielivom. Nainštaluje nové monitorovacie kamery a vyšle ďalšie tímy, ktoré sa budú striedať a zaistia celodennú kontrolu krízovej oblasti v snahe znížiť počet nelegálnych utečencov.
Na medzinárodnej úrovni, keďže utečenecká kríza sa stala problémom celej EÚ, chcú oba štáty posilniť dialóg s krajinami pôvodu prisťahovalcov. Za týmto účelom plánujú konferenciu v Paríži, spolu s ostatnými členskými štátmi EÚ, ktorá by sa mala konať ešte do konca tohto roka.
Belgicko, ako upozornila RTBF, sa obáva, že uzavretie Calais môže zvýšiť migračný tlak na iné prístavy, odkiaľ by sa utečenci mohli snažiť dostať do Británie. Migranti sa môžu posunúť o kúsok na sever, čím by sa dostali do belgických a holandských prístavov. Už teraz sú dôkazy o náraste počtu ilegálnych migrantov v okolí francúzskeho Dunkerque, ale aj v belgickom Zeebrugge a v prístave Hoek van Holland pri Rotterdame.
Britské ministerstvo vnútra v tejto súvislosti navrhlo vytvorenie dohody medzi krajinami na pobreží Severného mora, aby sa zabránilo vytvoreniu podobných krízových situácií ako v Calais v iných mestách a prístavoch EÚ.
