BRATISLAVA – Grécko sa dostalo pod tlak a muselo pristúpiť na pravidlá hry, ktoré stanovili lídri krajín eurozóny. Takto vnímajú dnešnú dohodu Grécka s eurozónou v Bruseli analytici.
"Servítky šli konečne stranou a Grécko dostalo na výber. Buď okamžite prijme to, čo tak statočne odmietlo v referende, alebo ho čaká v eurozóne trestná lavica, podľa Nemcov akýsi dočasný Grexit," skonštatoval analytik ČSOB Jan Čermák.
Grécka vláda tak bude musieť splniť niekoľko úloh, aby získala finančnú pomoc. Opatrenia sa týkajú zefektívnenia dane z pridanej hodnoty, rozšírenia daňového základu, udržateľnosti dôchodkového systému, prijatia Občianskeho súdneho poriadku, zachovania právnej nezávislosti štatistického úradu Elstat, vláda bude musieť uskutočniť škrty vo verejných výdavkoch a taktiež prijať opatrenia na zotavenie bankového sektora. "Cesta k naplneniu dohody ešte nebude ľahká. Teraz je pre trhy kľúčovou informáciou to, že sa Grécko s veľkou pravdepodobnosťou vyhne krachu a odchodu z eurozóny," skonštatoval analytik Patria Finance Tomáš Vlk.
Aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej krajina ešte nemá výhru vo vrecku, hoci sa možnosť odchodu Grécka z eurozóny odsunula nabok. "Helénska republika, zamorená dlhmi, potrebuje obnoviť dôveru finančných trhov, zabezpečiť udržateľnosť riadenia dlhu a pozdvihnúť konkurencieschopnosť krajiny. Dôležitá v prípade úspešného programu pre Grécko je nielen samotná dohoda, ale najmä jej prenesenie do praxe," podotkla Muchová. Grécko podľa jej slov aj napriek referendu, v ktorom povedali občania "nie" reformám, aktuálne pristúpilo ešte na tvrdšie podmienky záchrany. "Úsporné opatrenia nového návrhu sú podľa dostupných informácií v rozsahu 12 až 13 miliárd eur, namiesto pôvodných 8 až 9 miliárd eur. Na výmenu Grécko čaká trojročný program a rokovania o reštrukturalizácii gréckeho dlhu," doplnila Muchová.
Grécku sa však míňal čas. V krajine hrozia sociálne nepokoje, bankám dochádzajú peniaze a grécka vláda musí 20. júla tohto roka zaplatiť splátku Európskej centrálnej banke. Grécka vláda sa preto musela s eurozónou dohodnúť. "Čas začínal byť pre Grékov extrémne vzácny. Keď Syriza preberala pred šiestimi mesiacmi grécku ekonomiku, potrebovala možno 7 miliárd eur, ale v súčasnosti sa bavíme o záchrannom balíku vo výške približne 85 miliárd eur. Táto čiastka pritom každý deň narastá, pretože ekonomika ide do kolien a predovšetkým grécke banky bude nutné kompletne rekapitalizovať," doplnil Čermák.
Podľa analytikov sa tak v Grécku môže udiať v nasledujúcich dňoch niekoľko scenárov. Všetky opatrenia, ktoré musí Grécko zrealizovať, budú totiž závisieť od vôle politikov. "Pri cieľoch ohľadom výsledkov deficitu budú podľa mňa veritelia benevolentní, pokiaľ vývoj hrubého domáceho produktu podstrelí plán. Čo sa bude týkať konkrétnych opatrení, tak to bude na politikoch. Vyzerá to tak, že v súčasnosti sa politická vôľa nájde, v budúcnosti to však už také isté byť nemusí," myslí si analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Podľa jeho slov sa môže stať aj to, že súčasný premiér Alexis Tsipras príde o svoju funkciu.
Hoci konkrétne detaily opatrení ešte nie sú známe, problematické bude v krajine podľa Borosa napríklad presadiť znižovanie výdavkov na dôchodky, či zrušenie niektorých výnimiek pre DPH a zvýšenie flexibility trhu práce. Môže sa však aj stať to, že prijaté opatrenia spôsobia ďalšie problémy gréckej ekonomike. "Druhý scenár je taký, že nové opatrenia spôsobia v krajine ďalšiu recesiu a rast nezamestnanosti a grécka vláda sa veriteľom opäť postaví," dodal Boros.
