BRATISLAVA - Prvý povojnový zjazd KSČ a zároveň ôsmy v celkovom poradí sa uskutočnil v dňoch 28. až 31. marca roku 1946 v pražskej Lucerne. Prítomnosť delegátov bola naozaj hojná. Ich celkový počet činil 1166 ôsob, pričom Slovensko zastupovalo iba 50 ľudí z KSS. Pri príležitosti 40. výročia tohto zjazdu sa v denníku Práca objavil článok oslavujúci nastolené ciele a zatracujúci buržoázneho nepriateľa. Pohľad na formovanie našej spoločnosti po druhej svetovej vojne urobený o desaťročia neskôr v dobe ťažkého budovania socializmu a komunizmu je nanajvýš zaujímavý. A samozrejme aj tendenčný.
"VIII. zjazd KSČ plnil svoje poslanie v situácii prerastania národnej a demokratickej revolúcie do revolúcie socialistickej. Bolo to obdobie zložitého, dosť protirečivého politicko-spoločenského vývoja, triedneho napätia i politických bojov komunistov i pokrokových zložiek s buržoáznymi politickými stranami a ich prívržencami," informuje autor o vtedajších spoločensko-politických pomeroch, pri ktorých sa komunisti sústreďovali na očistu od "fašistických a iných nepriateľských živlov", kolaborantov a na plnenie bodov Košického vládneho programu.
Obnovovanie normálneho života na území Československa spustošeného vojnou a drancovaním okupantov sa údajne dialo zásluhou pôsobenia KSČ a KSS v radoch robotníctva a širšieho obyvateľstva. KSČ, ktorá sa v dejinách stala prvýkrát vládnou stranou, "uvádzala do života základné ekonomické revolučné zmeny, predovšetkým znárodnenie a revíziu pozemkovej reformy". Nemala to však vôbec ľahké, pretože jej pod nohy hádzali polená "reakční buržoázni činitelia, ktorí sa usilovali o zamedzenie orientácie zahraničnej politiky krajiny na Sovietsky zväz".
V článku sa ďalej píše o vzniku národných výborov tvorených zástupcami ľudu, ktoré boli oporou budovania ľudovodemokratického štátu a o riešení otázky národnostných menšín. "Problém nemeckej menšiny sa vyriešil odsunom v zmysle rozhodnutia Postupimskej konferencie. Problém maďarskej menšiny sa riešil inak, t.j. dohodou o obojstrannej výmene menšinového obyvateľstva a čiastočne i presídlením neveľkého počtu rodín z jednej i druhej krajiny.(...) Pokiaľ ide o otázku Zakarpatskej Ukrajiny, tá sa vyriešila štátnou zmluvou medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík 29. júna 1945 tým, že sa Zakarpatská Ukrajina spojila s Ukrajinsko sovietskou socialistickou republikou."
Najväčší rozruch však spôsobilo znárodnenie kľúčového priemyslu a peňažníctva 28. októbra 1945. "Zasiahlo hospodárske pozície veľkoburžoázie priamo v koreňoch. Jej politický vplyv sa vážne zoslabil, a to i napriek tomu, že hospodárska moc veľkoburžoázie ešte i potom (avšak len dočasne) zostala dosť veľká, pretože na začiatku roku 1946 vlastnila takmer polovicu veľkých podnikov. Zároveň znárodnenie, o ktoré sa pričinila najmä KSČ, upevnilo pozície robotníckej triedy. Je historickou skutočnosťou, že znárodnenie položilo základ pre socialistické výrobné vzťahy," znejú autorove oslavné riadky.
Mottom samotného VIII. zjazdu bolo: "Budujeme silnú a šťastnú republiku". Očakávaný referát predniesol aj predseda KSČ Klement Gottwald, ktorý rečnil o udržaní dovtedajšej domácej a zahraničnej politiky a rozvíjaní všetkého, čo začala národná a demokratická revolúcia. Nesmeli však chýbať ani slová o boji proti činnosti nepriateľských síl, ktorý je povinnosťou komunistov.
Zjazd sa uzniesol na upevňovaní moci robotníckej triedy a dosiahnutí diktatúry proletariátu pokojnou cestou. KSČ si mala pre svoje ciele získať aj dedinské obyvateľstvo a odstrániť hospodárske pozície agrárnej buržoázie. Ďalej sa mala zvýšiť právomoc národných výborov a uzákoniť národné poistenie. Veľký úspech dosiahla aj požiadavka novej ústavy a nesmela chýbať ani klasická túžba po premene myslenia ľudu v duchu marxisisticko-leninskej ideológie.
Autor článok zakončil ódou na významnosť zjazdu pre históriu strany a národa, keďže ide o nezabudnuteľný čin. Záver ešte spestruje výrok Klementa Gottwalda: "Konečným zmyslom celého nášho snaženia, celého života nás komunistov ako jednotlivcov je uskutočniť veľké a sväté ideály socializmu. Sme na dobrej ceste. Veľa prekážok je ešte pred nami. Spojení s národom ako jedno telo a jedna duša, spolu s národom prekonávame a zdolávame všetky prekážky..."
