PRAHA - Počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených šesť miliónov osôb bez rozdielu veku a pohlavia len z jediného dôvodu: boli Židia. Vyvraždili tak dve tretiny európskej židovskej populácie. Hoci história zaznamenala rad ďalších hrozivých genocíd, ktoré si vyžiadali desiatky miliónov obetí, mnoho historikov považuje holokaust za úplne výnimočnú záležitosť.
Holokaust má podľa izraelského historika a pražského rodáka Jehudu Bauera štyri hlavné charakteristiky: týkal sa všetkých Židov vrátane ešte nenarodených, bol zameraný celosvetovo, bol čistou rasisticko-antisemitskou ideológiou a na úplne nový stupeň doviedol koncentračné a vyhladzovanie tábory. Filozofka Hannah Arendtová napísala, že nacistický režim bol v dejinách prvým režimom, ktorý rozhodoval, kto smie a nesmie žiť na tejto planéte.
Nacisti považovali Židov za "škodlivú rasu" a boli presvedčení, že keď zbavia svet Židov, bude to požehnaním pre nemecký národ i ľudstvo. Neskorší vodca Adolf Hitler už v roku 1919 v liste označil Židov za "rasovú tuberkulózu národa" a napísal: "Konečným cieľom musí byť nekompromisné odstránenie Židov vôbec." V druhom diele Main Kampf napísal, že odstránenie Židov je možné iba mečom.
Mračná sa nad európskymi Židmi začali sťahovať takmer hneď po tom, čo sa v januári 1933 Hitler stal ríšskym kancelárom. Najprv vyhlásil celonárodný bojkot židovských obchodov, právnikov a lekárov a zákonom o štátnej službe boli Židia prepustení z miest v štátnej službe. V septembri 1935 nacistická vláda vyhlásila takzvané Norimberské zákony, ktoré fakticky prenasledovanie Židov zlegalizovali. Židia v Nemecku boli zbavení občianskych práv, zakázané boli sobáše medzi Židmi a árijcami. K tomu sa pridali aj organizované pogromy (Krištáľová noc) a od septembra 1941 všetci Židia starší ako šesť rokov na Nemcami okupovanom území museli viditeľne nosiť Dávidovu hviezdu.
O organizačnom prevedení konečnej likvidácie židovskej rasy rozhodli nacistické špičky pod vedením vtedajšieho šéfa ríšskej polície a protektora v Čechách a na Morave Reinharda Heydricha 20. januára 1942 v jednej vile pri berlínskom jazere Wannsee. Uskutočnením "konečného riešenia židovskej otázky", ako znel v nacistickej cynickej terminológii program na vyhladenie Židov, bol poverený ríšsky vodca SS a šéf nemeckej polície Heinrich Himmler.
Vyvražďovanie Židov sa začalo prostredníctvom zabijackých jednotiek Einsatzgruppen už v júni 1941 po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistami. Najväčším jednotlivým masakrom bola poprava viac ako 33.000 kyjevských Židov v rokline Babí Jar koncom septembra 1941, celkovo tieto jednotky s pomocou miestnych milícií vyvraždili asi 1,2 milióna Židov a státisíce ďalších sovietskych občanov.
Najviac Židov (asi tri milióny, takmer všetci v plynových komorách) zahynulo vo vyhladzovacích táboroch, takmer dva milióny zastrelili rôzne jednotky alebo milície a zvyšok bol zabitý v getách a ďalších táboroch. Najväčšie geto bolo vo Varšave (480 000 ľudí), ďalšie veľké v Lodži, Ľvove, Minsku alebo Terezíne.
K vraždám začali v septembri 1941 používať nacisti mobilné plynové komory a na jeseň 1941 sa začalo s výstavbou vyhladzovacích táborov (prvý koncentračný tábor, zatiaľ len pre politicky nepohodlných Nemcov, bol založený už v marci 1933 v Dachau). Do prevádzky bol zo šiestich takýchto zariadení prvý uvedený v decembri 1941 tábor v Chelmne, na jar 1942 sa otvorili vyhladzovacie tábory "akcie Reinhard" Belzec, Sobibor a Treblinka. Ďalšie dva (Osvienčim a Majdanek) na vyhladzovanie tábory prerobili. Všetky sa nachádzali na území dnešného Poľska.
V troch táboroch "akcie Reinhard" do ich uzavretia koncom roka 1943 zavraždili vyše 1,7 milióna Židov. Najviac ľudí (asi 1,5 milióna) zahynulo v plynových komorách v Osvienčime. K vraždeniu sa najprv používal kysličník uhoľnatý, experimenty s cyklónom B (forma kyseliny kyanovodíkovej) začali v Osvienčime v septembri 1941 na stovkách sovietskych zajatcov a ďalších väzňov.
Postupne sa začali deportácie Židov z ďalších krajín. Najviac židovských obetí malo Poľsko (z približne 3,3 milióna predvojnových židov neprežili tri milióny), pri holokauste zahynul vyše milión osôb zo ZSSR, vyše pol milióna z Maďarska a vyše 200 000 z Rumunska, pobaltských krajín a Nemecka. Počas vojny zahynulo 80 000 Židov z Čiech a Moravy; z celého Československa, ktorého predvojnová židovská komunita tvorila 350 000 osôb, zahynulo 250 000 Židov.
Druhá svetová vojna znamenala koniec svojrázneho sveta východných Židov. Nacisti ale vyvraždili tiež státisíce Rómov, mentálne chorých, homosexuálov a ďalších skupín, ktoré považovali za menejcenné. V nacistických koncentračných táboroch a na popraviskách zahynuli tiež milióny Rusov, Poliakov a príslušníkov ďalších národov.
Niektorí Židia používajú pre holokaust termín šoa, hebrejsky "pohroma". Slovo holokaust je gréckeho pôvodu (olokautoma) a znamená "zápalnú obeť". Prvýkrát ho v prenesenom význame "zničenie ohňom" či "úplné zničenie" použil spisovateľ Elie Wiesel, ktorý bol sám obeťou prenasledovania.
