LONDÝN - Dean Carl Evans veril, že terorizmus je možné poraziť. Preto odišiel na vlastnú päsť bojovať do Sýrie. Nie však ako fanatik, ale ako muž, ktorému nie je osud sveta ľahostajný. Správa o jeho smrti zasiahla nielen mladíkovu rodinu. Predtým, ako ho zastrelili, zanechal odkaz celému svetu.
Dvadsaťdvaročný farmár z Readingu sa nedokázal nečinne prizerať na to, ako sa vo svete rozmáha terorizmus. Urobil najťažšie rozhodnutie vo svojom živote – rozhodol sa pre anonymný odchod do Sýrie, kde chcel pomôcť poraziť nebezpečný kalifát.
Líbyjské úrady varujú Taliansko: Hrozivé zistenie, riziko existencie bunky Daeš pri Miláne!
Minulý mesiac však Deanova rodina a kamaráti dostali smutné oznámenie. Mladík v boji padol a príbuzným v hlave vírilo množstvo nezodpovedaných otázok. Nedeľníku The Observer sa však podarilo získať doteraz nezverejnený rozhovor, zhotovený ešte pred jeho smrťou v Sýrii. O riziku úmrtia na ňom hovoril úplne otvorene a uviedol, prečo sa rozhodol obetovať svoj život za slobodu v inej krajine.
„Doma máte veľa starostí, o auto, peniaze, sociálne zabezpečenie, ale tu je to jedno. Tu stačí mať jediný cieľ, ktorý zdieľa každý z nás – poraziť Daeš,“ uviedol odvážny mladík, ktorý veril, že sa z misie môže vrátiť domov, ak sa zmení názor. Bol však odhodlaný ostať tak dlho, ako to bude potrebné.
Chcel zastaviť teroristov
Myšlienka odísť bola výsledkom dlhého premýšľania, nie spontánneho rozhodnutia. Evans síce pochádzal z rodiny vojakov, ale vstup do armády ho pôvodne vôbec nelákal. Prikláňal sa však k boju proti násiliu. Doma počúval rádio, sledoval televíziu a čítal správy o expanzii teroristov z Daeš, ktoré ho vnútorne ničili. Asi pred rokom sa dopočul o Kurdoch, ktorí s teroristami vytrvalo bojujú. Na Facebooku si našiel stránku bojovej skupiny The Lions of Rojava operujúcej v severnej Sýrii.
Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa Evans rozhodol odísť. „Isteže nechcem zomrieť, ale keď sa to stane počas boja,...“ odmlčal sa mladík v rozhovore. Potom priznal, že sa viac bojí Daeš ako smrti. Veľa totiž počul o tom, ako kruto teroristi zaobchádzajú s nepriateľmi.
Cesta do Sýrie bola komplikovaná, ale nie nemožná. Spočiatku musel prejsť kontrolou zo strany úradov. Do Sýrie letel z Londýna do Düsseldorfu, odtiaľ do Berlína a potom do tureckého Istanbulu. Len čo prekročil hranicu Turecka, dostal sa do tábora, kde sa zúčastnil krátkeho tréningu. O tri týždne neskôr už bojoval v prvej línii, až kým nezahynul neďaleko mesta Manbidž guľkou extrémistov. Evans v zázname označil Kurdov ako priateľských a veľkorysých. Bojovníci dostávali tri teplé jedlá denne a počas voľna sa snažili hlavne dobre vyspať. Niekedy im čas zvýšil aj na chatovanie či hranie baseballu. Posledné slová bojovníka z Británie patrili práve im. Podľa Evansa potrebujú na víťazný boj s teroristami viac zbraní, podpory, ale aj dobrovoľníkov.
