WASHINGTON - Moskva tvrdí, že je vo vojne s džihádistami, ale uprostred krviprelievania majú obe strany spolu uzatvorené dohody. Oficiálne je vláda sýrskeho prezidenta Asada a jeho ruskí spojenci vo vojne proti Daeš, ale plyn v severnej Sýrii, ktorý je pod kontrolou teroristickej skupiny, je dôkazom, že obchodné väzby medzi sýrskym režimom a Daeš pretrvávajú. Podľa tureckých úradníkov a sýrskych rebelov, taktiež existuje spolupráca medzi Daeš a ruskou energetickou spoločnosťou s väzbami na prezidenta Vladimira Putina, uviedol magazín Foreign Policy.
EÚ čelí ruskej hrozbe, môže spôsobiť novú utečeneckú vlnu: Putinov útok na Daeš je len zásterka
Plynáreň Tuvajnan, ktorá sa nachádza asi 100 km juhozápadne od bašty Daeš Rakky, je najväčším zariadením svojho druhu v Sýrii. Dohodu o výstavbe v roku 2007 získala od štátu stavebná firma Strojtransgaz, ktorú vlastní miliardár Gennadij Timčenko, Putinov blízky spolupracovník. Nitky spoločnosti siahajúce do Kremľa, sú dobre zdokumentované. Plynáreň však nakoniec postavil subdodávateľ, firma Hesco, ktorá bola vo vlastníctve Georgea Haswaniho, ktorý má dvojaké občianstvo, ruské aj sýrske. Nebol to však jediný obchod, ktorý spolu tieto dve spoločnosti uzavreli. Spoločné projekty majú aj v Sudáne, Alžírsku, Iraku a Spojených arabských emirátoch, píše Foreign Policy.
Stavba pokračovala pomaly a v januári 2013 plynáreň obsadili sýrski povstalci spolu s frontou an-Nusrat, odnožou al-Kájdy. Člen brigády rebelov abú Chalid uviedol, že pri vstupe na pozemok, tu už riadni ruskí inžinieri a poradcovia neboli, jednoducho utiekli a nechali tu iba sýrskych zamestnancov. "Rozhodli sme sa chrániť toto zariadenie; mysleli sme si, že patrí sýrskemu ľudu, keď je vo vlastníctve sýrskeho štátu," povedal. V roku 2014 však plynáreň ukoristil Daeš a vysoko postavený turecký úradník tvrdí, že Strojtransgaz prostredníctvom svojho subdodávateľa Hesco, pokračoval vo výstavbe so súhlasom teroristov. Ruskí inžinieri opäť pracovali na dokončení projektu.
Megaškandál syna tureckého prezidenta: Rusko ho obvinilo, že kšeftuje s Daeš, on to poprel
Sýrske štátne noviny Tišrín zverejnili správu, ktorá potvrdzuje toto tvrdenie. V januári 2014 po tom, čo sa objekt dostal do rúk Daeš, denník citoval sýrske vládne zdroje s tým, že Strojtransgaz dovŕšil 80 percent projektu a očakáva sa, že odovzdá zariadenie do užívania v priebehu druhej polovice roka. V článku sa nespomínalo, že zariadenie bolo pod kontrolou Daeš.
Podľa Davida Buttera, spolupracovníka londýnskeho Chatham House, ktorý videl list napísaný Georgeom Haswanim, sa s prvou prevádzkou začalo koncom roka 2014, plná funkčnosť sa dosiahla začiatkom roka 2015. "Časť zemného plynu ide do elektrárne v Halabe, ktorá je pod ochranou Daeš, a zvyšok ide do Homsu a Damasku," povedal. Podľa abú Chalida Haswani sprostredkoval dohodu s Daeš a vládou kvôli vzájomnému prospechu. "Ruská spoločnosť tam mohla posielať inžinierov a poradcov výmenou za veľký podiel na plyne a výpalné (pre Daeš)," vysvetlil.
Americké ministerstvo financií uvalilo na Haswaniho sankcie kvôli podozreniu, že pôsobil ako prostredník pri obchodoch s ropou medzi Daeš a Asadovým režimom, čo popiera. Nikdy však nepoprel, že Hesco pokračovalo v prácach na plynárni aj po tom, čo ju obsadil Daeš.
Turecký prezident pohrozil únii tak, ako nikdy: Európu bude čakať ešte väčšie peklo
Podrobnosti o dohode medzi Daeš a Hescom boli prvýkrát v sýrskych médiách zverejnené v roku 2014 a odznelo v nich, že Hesco podpísalo dohodu s Daeš s tým, že mu prisľúbilo väčší podiel na zisku. V októbri 2015 denník Financial Times oznámil, že plyn vyprodukovaný v závode sa posiela do tepelnej elektrárne v Halabe, ktorú drží Daeš. Dohoda zabezpečuje 50 megawattov elektrickej energie pre režim, 70 megawattov pre Daeš a k tomu 300 barelov kondenzátu. Technici, ktorí pracovali v závode povedali Financial Times, že Hesco tiež platí Daeš zhruba 50-tisíc dolárov každý mesiac za ochranu svojho cenného vybavenia.
Kým Sýria zostáva politicky roztrieštená, kauza plynárne Tuvajnan ukazuje, že súperiace strany sa z ekonomických dôvodov vedia dohodnúť. Aron Lund, editor webových stránok Sýria v kríze, hovorí, že takéto dohody o rope a plyne existujú po celej Sýrii. "Sú medzi Daeš a režimom, ale aj medzi Daeš a súperiacimi sunnitskoarabskými povstalcami, medzi Kurdmi a režimom, Kurdmi a rebelmi, rebelmi a režimom, a tak ďalej," povedal Lund a dodal, že existuje veľa neformálnych obchodných vzťahov, ktoré vznikajú medzi ozbrojenými skupinami, pašerákmi, alebo súkromnými spoločnosťami, keďže štátne inštitúcie a ekonomika nefungujú tak, ako majú.