DAMASK/ANKARA - Jednotky extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) postúpili hlbšie do kurdského mesta Kobané na severe Sýrie a takmer úplne kontrolujú štvrť, kde sa nachádza aj sídlo miestnej kurdskej samosprávy.
"Majú najmenej 40 percent mesta," uviedol šéf Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) Rámí Abdal Rahmán. Dodal, že bojovníci IS majú teraz takmer úplnú kontrolu nad "bezpečnostnou štvrťou", kde sú administratívne budovy slúžiace miestnej samospráve.
Nový osobitný vyslanec OSN pre riešenie konfliktu v Sýrii Staffan Domingo de Mistura dnes upozornil, že v prevažne kurdskom meste Kobané obliehanom jednotkami extrémistickej organizácie IS je 500-700 civilistov, prevažne starých ľudí a ďalších 10.000 až 13.000 je v hraničnom pásme medzi Tureckom a Sýriou.
De Mistura vyjadril obavu, že civilisti uväznení v Kobané y mohli byť zmasakrovaní, ak mesto padne do rúk islamistov. Ak by k tomu došlo, islamisti by okrem Kobané získali aj kontrolu nad veľkou časťou pohraničia s Tureckom.
Miestni kurdskí predstavitelia ako aj sýrski aktivisti dnes pritom upozornili, že IS v snahe odrezať obliehané Kobané od zvyšku územia z diel ostreľuje aj oblasť v tesnej blízkosti hraničného priechodu medzi Sýriou a Tureckom. Agentúra AP upozornila, že ostreľovaný pohraničný priechod je jedinou vstupnou bránou do Turecka z tejto časti Sýrie.
Podľa miestneho predstaviteľa Idrísa Nasana sa islamisti chcú zmocniť križovatky, z ktorej cesta vedie k hraniciam, aby tesnejšie zovreli kurdských obrancov mesta a nedovolili nikomu opustiť Kobané, ani doň vstúpiť. Podľa SOHR si boje o Kobané doteraz vyžiadali najmenej 500 obetí na životoch.
Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v blízkosti hraníc Turecka a ohrozenie bezpečnosti celého regiónu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v noci nadnes absolvoval telefonické rozhovory so spojencami zo západných krajín. Tieto intenzívne kontakty súvisia s dnešnou schôdzkou v Paríži, kde sa Čavušoglu stretne so svojím francúzskym rezortným kolegom Laurentom Fabiusom, s ktorým chce rokovať o tureckom návrhu na vytvorenie nárazníkovej zóny pozdĺž hraníc Turecka so Sýriou. Turecké zdroje informovali, že francúzsky prezident Francois Hollande túto myšlienku podporuje.
Turecko sa už dlho snaží presadiť vytvorenie nárazníkovej zóny alebo vyhlásenie bezletovej zóny v spoločnom pohraničí so Sýriou. Kým Paríž túto myšlienku podporuje a podľa Británie "stojí za úvahu", Washington vyjadril skepsu v súvislosti s účinnosťou realizácie niektorej zo spomínaných alternatív.
O podpore kurdských obrancov mesta Kobané a o väčšej aktivite Turecka v iniciatívach, ktorých cieľom je zastavenie rozpínavosti IS, s Ankarou najnovšie rokuje aj Irán. Uviedol to dnes podľa webovej stránky denníka Hürriyet námestník iránskeho ministerstva zahraničných vecí Amír Abdollahján.
"Počas našich prvých rozhovorov s Tureckom sme zistili, že táto krajina nechce zhoršenie krízy v tomto regióne, (preto) dúfame, že bude hrať pozitívnu úlohu," uviedol Amír Abdollahján. Povedal tiež, že Ankara môže "hrať najdôležitejšiu úlohu v pomoci sýrskym utečencom pri ich návrate domov."
Kurdskí obrancovia Kobané apelujú na spojencov z koalície bojujúcej s IS, aby im poslali ťažké protitankové zbrane, prípadne podnikli aj pozemnú operáciu na pomoc kurdským oddielom domobrany, ktoré mesto urputne bránia už vyše dva týždne. Šéf tureckej diplomacie však po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom uviedol, že "nie je realistické" očakávať, že Ankara sa rozhodne pre vlastnú pozemnú operáciu.
Ankarská vláda je pod veľkým tlakom sa svoju nečinnosť voči zhoršujúcej sa situácii v sýrskom Kobané, ako aj za pasívny postoj k aktivitám spojencov snažiacich sa náletmi na bašty islamistov v Sýrii zastaviť postup IS. Na Turecko vyvíjajú nátlak nielen zo zahraničia, ale aj miestni kurdskí aktivisti a sympatizanti, ktorí v utorok vyšli do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas s postojom svojej vlády. Demonštrácie prerástli do potýčok s políciou, ale aj radikálnymi islamistami. Podľa najnovších správ si nepokoje vyžiadali najmenej 35 ľudských životov. Polícia počas nich zadržala vyše 1000 ľudí.
Civilisti uväznení v meste obliehanom IŠ znepokojujú OSN
Nový osobitný vyslanec OSN pre Sýriu v piatok varoval, že v sýrskom meste Ajn al-Arab (Kobani) pri hranici s Tureckom, ktoré oblieha skupina Islamský štát, zostalo uväznených niekoľko stoviek civilistov a v prípade dobytia ich militantní extrémisti pravdepodobne "zmasakrujú". Podľa taliansko-švédskeho diplomata Staffana de Misturu, ktorý už dávnejšie nahradil vo funkcii Alžírčana Lachdara Brahímího, OSN analyzovala situáciu v meste a dospela k záveru, že ľudia môžu odchádzať alebo prichádzať len cez jeho malú časť. Kobani nemôže opustiť 500 až 700 starších obyvateľov a iných civilistov, zatiaľ čo 10- až 13-tisíc uviazlo v priľahlej oblasti blízko hranice, povedal de Mistura pred novinármi v Ženeve. Spomenul pritom dokonca genocídy v Rwande a Bosne, ktoré sa odohrali v 90. rokoch a svet by mal podľa neho zabrániť zopakovaniu takýchto katastrof.
Niekoľko týždňov trvajúce boje o Kobani si údajne vyžiadali už viac ako 500 mŕtvych a vyše 200-tisíc ľudí z prevažne kurdskej oblasti utieklo do susedného Turecka. Bojovníci IŠ v piatok ostreľovali hraničný priechod v snahe prevziať nad ním kontrolu a odrezať prístup do mesta.
"Pamätáte sa na Srebrenicu? My áno. Nikdy sme nezabudli a pravdepodobne si ju ani nikdy neodpustíme," uviedol de Mistura v narážke na vtedajšiu nečinnosť mierotvorcov z OSN, ktorí bosnianskosrbskej armáde na čele s Ratkom Mladičom nezabránili v masových vraždách civilistov. "Radi by sme apelovali na turecké úrady... aby prinajmenšom povolili dobrovoľníkom s ich vlastným vybavením vstúpiť do mesta (Kobani) a prispeli tak k jeho obrane," dodal vyslanec.
