BRATISLAVA - O výsledkoch v komunálnych voľbách môže v niektorých prípadoch rozhodnúť žreb. Týka sa to situácie, keď kandidáti na poslancov zastupiteľstiev z rôznych strán dostanú vo voľbách rovnaký počet hlasov.
Zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí uvádza, že za poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov. Ak získajú dvaja alebo viacerí kandidáti tej istej politickej strany rovnaký počet platných hlasov, poslancom sa stane kandidát v poradí uvedenom na kandidačnej listine politickej strany. Ak však nemožno zistiť, kto je zvolený za poslanca zastupiteľstva preto, že ide o kandidátov rôznych politických strán alebo nezávislých kandidátov, miestna volebná komisia určí z nich poslanca žrebom. Pri výsledkoch voľby starostu a primátora je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa musia vykonať nové voľby, ktoré vyhlási predseda národnej rady.
Zákon tiež ustanovuje, že zvoleným kandidátom vydá miestna volebná komisia osvedčenie o zvolení. Zákon myslí aj na uvoľnenie mandátu v obecnom či mestskom zastupiteľstve. V takom prípade nastupuje za poslanca zastupiteľstva ako náhradník kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov vo volebnom obvode, v ktorom sa uvoľnil mandát, ale nebol vo voľbách zvolený za poslanca.
Starostov obcí, primátorov miest a poslancov obecných, mestských či miestnych zastupiteľstiev si na najbližšie štyri roky volíme v sobotu 15. novembra od 7:00 do 20:00. V niektorých obciach sa môže začať hlasovať skôr, všade však musia byť volebné miestnosti otvorené do 20:00. Voľby predstaviteľov 2 926 obcí, miest a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestských častí sa neuskutočnia vo všetkých 5 989 volebných okrskoch. Pre nedostatok kandidátov si v 14 obciach nezvolia celé zastupiteľstvo, v piatich obciach nebudú voliť starostu a v troch z nich ani svoj poslanecký zbor.
