KYJEV - Aj keď jedným z cieľov minuloročnej revolúcie v Kyjeve bolo zbaviť deštruktívneho vplyvu a moci ukrajínskych miliardárov, tí z nich, ktorí sa dajú považovať za občiansky uvedomelejších, krajinu rovnako nakoniec riadia. Napísal to komentátor agentúry Bloomberg Leonid Beršidskij, podľa ktorého to teraz vyzerá, že sa začínajú správať rovnako ako predtým.
Ešte predtým, než sa vlani prezidentom stal čokoládový magnát Petro Porošenko, bol v jeho domovskej Dnepropetrovskej oblasti menovaný gubernátorom Ihor Kolomojskyj. Teraz sa títo dvaja oligarchovia dostali do otvoreného konfliktu, ktorý pre bezprostrednú budúcnosť Ukrajiny neveští nič dobré, uviedol komentátor Bloombergu.
Kolomojskyj bol pre mnoho Ukrajincov hrdinom porevolučného obdobia. Úradu guvernéra sa ujal v čase, keď Rusko znovu vyvolalo nepokoje na východe Ukrajiny. Aby krajiny o Dnepropetrovskú oblasť neprišla, stal sa Kolomojskyj najštedrejším sponzorom ukrajinských nacionalistických oddielov. Dokonca aj časť z obrnených vozidiel, ktorá jazdili pre jeho finančný ústav Privatbank, poslúžila na vojenské účely. Vďaka tomuto úsiliu sa separatisti v jeho regióne neuchytili. Iný bohatý priemyselník, Serhij Taruta, ktorý bol menovaný gubernátorom v Doneckej oblasti, v tejto funkcii neobstál, pretože mu chýbalo vášnivé osobné nasadenie typické pre Kolomojského. Veľkú časť tejto oblasti teraz ovládajú proruskí povstalci.
Avšak Kolomojskyj úplne nezištne nekonal, píše komentátor Bloombergu. Loboval proti svojim konkurentom, ako je Rinat Achmetov alebo Viktor Pinčuk, a zrejme sa domnieval, že sa mu podarí rozšíriť svoje impérium výmenou za pomoc, ktorú poskytol ukrajinskému štátu. Zároveň si udržal moc v niekoľkých formálne štátnych spoločnostiach, do ktorých za predchádzajúceho režimu dosadil svojich manažérov.
Jednou z týchto firiem bola ropná UkrTransNafta, kde človekom Kolomojského bol od roku 2009 riaditeľ Oleksandr Lazorko. Zariadil zmenu rozloženia kapacity ropovodu v prospech málo využívanej rafinérie vlastnenej Kolomojským a umožnil, aby získavala ropu z Azerbajdžanu, čím jej odpadli náklady za prepravu suroviny po železnici. Ruský gigant Lukoil, ktorý v dôsledku tohto kroku musel zatvoriť vlastnú rafinériu, proti vyšachovaniu z ropovodu ostro protestoval.
Porošenko síce nemá v ropnom biznise žiadne osobné záujmy, ale nezávislosť a vplyv Kolomojského pre neho predstavuje hrozbu. Svoje manipulácie vraj vykonával príliš okato a elita z neho začala mať strach. Vo štvrtok vláda vymenovala nového šéfa UkrTransNafty, Lazorko ale odísť nechcel. Strážcovia nového riaditeľa sa museli prebojovať cez ochranný kordón.
Kolomojskyj zareagoval rýchlo a sídlo firmy obsadil s jednotkou zamaskovaných mužov. Neskôr sa pustil do novinárov, ktorí o dianí informovali a tvrdil, že budovu prišiel "oslobodiť od ruských sabotérov". Ministrovi energetiky Volodymyrovi Demčyšynovi sa od neho zrejme dostalo lepšieho vysvetlenia, pretože sa rozhodol nezavolať políciu, aby Kolomojského z budovy vytlačila. Podľa portálu pravda.com.ua Kolomojskyj Demčyšynovi povedal, že ak to bude potrebné, dostane do Kyjeva 2000 dobrovoľných bojovníkov, "pretože sú mu odoberané podniky". Tými "podnikmi" Kolomojskyj myslel UkrTransNaftu a ďalšiu štátom kontrolovanú spoločnosť Ukrnafta, v ktorej má menšinový podiel, ale ovláda manažment.
Bolo by prirodzené, aby ho Porošenko vyhodil z gubernátorského úradu. "Krajina dostala ťažkú úlohu," napísal na svojom blogu Mustafa Najem z Porošenkovho volebného bloku. Ak na túto udalosť nijako nezareaguje, predvedie sa Ukrajina pred svojimi veriteľmi a spojencami ako "neschopný štát, o akom po roky sníva Vladimir Putin", upozorňuje Najem.
Aj keď Porošenko Kolomojského odvolá, ten vďaka svojmu bohatstvu a vplyvu na dobrovoľnícke oddiely naďalej zostane vplyvnou figúrou. Keď o niekom vyhlási, že je to "ruský rozvracač", tisíce ozbrojených ľudí ho poslúchnu už kvôli tomu, že je schopný ich lepšie vyzbrojiť a zaplatiť ako vláda v Kyjeve. Kolomojskyj je príliš šikovný na to, aby sa púšťal do vojenského prevratu, píše Bloomberg, ale len ťažko sa nechá od Porošenko sekírovať.
Ukrajina sa síce snaží smerovať na Západ, zostáva ale krajinou, ktorú riadia oligarchovia a ktorú po roky vykrádala malá skupina bezohľadných mužov. Ukrajincom sa ich zatiaľ nepodarilo zvrhnúť a namiesto toho sa rozhodli v ich sporoch podporovať tú alebo onú stranu. To znamená, že minuloročná revolúcia v skutočnosti neskončila a nezostáva než dúfať, že bude pokračovať mierovou cestou, uzatvára komentár Bloomberg.
