MOSKVA/KYJEV – Ďalší dôkaz proti Rusom! Ruský denník Novaja Gazeta známy svojou investigatívou a nezaujatosťou publikoval rozhovor s jedným v Donecku zraneným ruským vojakom. Jeho svedectvo osvetľuje situáciu na Ukrajine a hlavne, jednoznačne poukazuje na vedomú a cielenú účasť Ruska v tomto konflikte.
Iba 20-ročný Dorži Batomunkujev momentálne leží v nemocnici v Donecku s popálenou tvárou a rukami, uši mu úplne zhoreli. Zranili ho 19. februára v Debaľceve pri sťahovaní sa ukrajinských vojsk, ktorému sa proruskí separatisti snažili zabrániť zatarasením únikových ciest. Dorži je tankista, jeho stroj zasiahol nepriateľský stroj.
„Snažil som sa otvoriť poklop, no nešlo mi to,“ opisuje určite bolestivé chvíle mladík. Nakoniec sa mu to podarilo, na von vypadol ťažko popálený. Kúsok pred sebou videl trochu snehu, tak sa k nemu doplazil. Potom sa prebudil až v nemocnici.
Príchod na Ukrajinu
Podstatné však je, ako sa Dorži do Doneckej oblasti vôbec dostal. Ešte v novembri 2013 ho povolali na vojenské cvičenie v Rostove. V júni 2014 potom podpísal z ruskou armádou zmluvu na tri roky služby. Zaradili ho do piatej tankovej brigády (Ulan-Ude), vojenskej jednotky číslo 46108. Jeho osobné číslo je 200220, vojenské identifikačné 2609999.
Spolu s asi 300 ďalšími brancami ich po zhruba roku poslali na Ukrajinu, predtým im však dali podpísať žiadosť o prepustenie do civilu, aby o nich ruské úrady mohli hovoriť ako o civiloch alebo dobrovoľníkoch bojujúcich na Ukrajine. Po príchode na miesto určenia si navyše museli prefarbiť tanky, zbavili sa vojenských nášiviek a doklady nechali ešte na základni.
Mohol som odmietnuť
Už keď Doržiho povolali do Rostova, vedel, čo to znamená. „Vedeli sme, kam ideme. Boli sme morálne aj psychicky pripravení, že idem ne Ukrajinu... Potom prišiel rozkaz. Všetci sme spolu štyri dni žili vo vlaku, všetko sme robili spolu,“ hovorí Dorži o ceste na Ukrajinu. Jeho prápor zahŕňal 31 tankov.
Redaktorka sa vážne zraneného mladíka pýtala, či mohol odmietnuť. „Mohol som, samozrejme. Nikoho nenútia. Boli aj takí, čo ešte z Ulan-Ude, ktorí odmietli, cítili, že tam bude horúco. Jeden dôstojník odmietol,“ odpovedá Dorži a naznačuje, že veľa takých nebolo. Doržiho osobne zaskočili len psychologické útoky nepriateľov.
Cesta domov?
Vo februári to vyzeralo, že všetci už pôjdu domov. „Dôstojník nám povedal, počkajte týždeň, pôjde sa domov. Ten čas však neprišiel... Potom 8. februára prišiel kapitán našej skupiny a povedal, všetci chlapi poďte... Sme vojnový národ, rýchlo, rýchlo, všetko naraz. Baťoh, zbraň a do tanku,“ opisuje Dorži príchod do Donecku.
Mladý vojak vysvetlil, prečo Rusko svoju "pomoc" tají: „Naša vláda chápe, že je treba pomôcť. Keby ale poslala vojsko oficiálne, tak by naštvala Európu a NATO. Pritom NATO sa na konflikte podieľa už dlho, samozrejme, posiela Ukrajincom zbrane.“ Dorži je budhista, preto sa smrti nebojí. Ak zomrie, narodí sa znovu, aspoň tomu teda verí.
Skutočný dôvod vojny
Okrem presného opisu taktiky a hodnotenia spôsobu boja čečenských a poľských žoldnierov sa Dorži vyjadril aj ku skutočnému dôvodu celého konfliktu: „Ak by Ukrajina vstúpila do Európskej únie a OSN, potom by na ich území mohli rozmiestniť svoje rakety. Potom budeme priamo na muške, nie ako teraz, kým sú za oceánom. Je to rovnaké ako počas studenej vojny, keď chceli Sovieti rozmiestniť svoje rakety na Kube a Američania im to nechceli dovoliť.“
Napriek tomu, že Doržimu sú známe dôvody konfliktu, dobre si uvedomuje, k čomu sa zaviazal, priznáva, že keď zmluvu podpisoval, tak si nemyslel, že pôjde na Ukrajinu. „Existujú aj iné vojenské obvody, ktoré sú bližšie – južné, západné aj stredné. Nečakali sme, že nás pošlú sem. Veliteľ nám vysvetlil, že bol na stretnutí velenia a tam povedali: Vy, Sibírčania, budete silnejší, posielame vás tam!“
Doržiho mamu ruské ministerstvo obrany informovalo o synovom zdravotnom stave a oznámilo jej, že uhradí liečbu.
