KYJEV - Vysokí predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v piatok vyhlásili, že vývoj na Ukrajine dospel do momentu, ktorý môže rozhodnúť o vojne alebo mieri. Vedúci monitorovacej misie na Ukrajine Ertugrul Apakan počas príhovoru adresovaného členom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) skonštatoval, že rozsah bojových operácií v celej konfliktnej zóne sa v uplynulých dňoch výrazne znížil a znepriatelené strany tiež sčasti stiahli ťažké zbrane, paľba však do určitej miery pokračuje v okolí doneckého letiska, ktorého sa nedávno zmocnili separatisti, a juhovýchodného prístavu Mariupoľ pod kontrolou Kyjeva.
Diplomatka Heidi Tagliaviniová, ktorá zastupovala OBSE počas rokovaní o najnovšom prímerí na Ukrajine, terajšiu situáciu označila za možný "bod zvratu v ukrajinskom konflikte". "Zdá sa, že stojíme na križovatke, kde čelíme hrozbe ďalšieho stupňovania konfliktu alebo kde preváži zdravý rozum, zodpovednosť a ľudskosť a my sa budeme schopní vydať na cestu k mieru." Obaja predstavitelia OBSE sa prihovorili BR OSN prostredníctvom videoprenosu z Kyjeva.
Na východe Ukrajiny v piatok pokračovalo sťahovanie ťažkých zbraní z frontovej línie. Povstalci, ktorí začali zbrane sťahovať už pred dvoma dňami, tvrdia, že proces na 90 percent ukončili. Vládne sily začali so sťahovaním len vo štvrtok, pričom ako dôvod meškania uviedli pokračujúce ostreľovanie zo strany povstalcov. Armáda podľa hovorcu ministerstva obrany zostáva v pohotovosti a je pripravená čeliť prípadnej povstaleckej ofenzíve.
Ukrajinský novinár zahynul - stal sa obeťou ostreľovania na východe
Ukrajinský novinár zahynul - stal sa obeťou ostreľovania na východe Ukrajiny, napriek dohode o prímerí. Informovala o tom dnes ukrajinská armáda.
"Nepoznáme všetky podrobnosti, ale dnes bolo ostreľovanie v meste Pesky," uviedol hovorca ukrajinskej armády Andrij Lysenko do telefónu tlačovej agentúre Reuters.Nemenovaného novinára previezli do vojenskej nemocnice, kde podľahol zraneniam, dodal hovorca.
Pesky je mesto kontrolované vládou a nachádza sa na frontovej línii, severozápadne od mesta Doneck ovládaného proruskými povstalcami. Na Ukrajine platí od 15. februára prímerie, ale je veľmi krehké.
V bojovej zóne vládne pokoj zbraní
Ukrajinská armáda oznámila, že na východe Ukrajiny vládol počas noci z piatka na sobotu pokoj zbraní. Informovala však o raketovej streľbe na mesto Avdiivka, na ktoré povstalci vypálili rakety typu GRAD. Mesto ležiace severne od Donecka je v rukách vlády. "V noci sme zaznamenali značný úbytok útokov a v určitých častiach konfliktnej zóny platilo plné prímerie," uvádza armáda vo vyhlásení. Prímerie bolo podľa neho plne dodržiavané v okolí povstalcami ovládaného mesta Luhansk ako aj pri vládou kontrolovanom meste Mariupoľ pri Azovskom mori.
Ukrajinská armáda v piatok oznámila, že pri stretoch s povstalcami na východe Ukrajiny zahynuli za posledných 24 hodín traja jej vojaci a ďalších sedem bolo zranených. Išlo o prvé obete za posledné tri dni. Nové úmrtia vyvolali obavy, či bude uzavreté prímerie skutočne platiť. Na východe Ukrajiny naďalej pokračuje sťahovanie ťažkých zbraní z frontovej línie. Armáda podľa hovorcu ministerstva obrany Serhija Galuška však zostáva v pohotovosti a je pripravená čeliť prípadnej povstaleckej ofenzíve.
Rusko sa sťažovalo na Litvu za dodávku zbraní na Ukrajinu
Rusko adresovalo Litve oficiálnu sťažnosť, podľa ktorej mala dodávkou zbraní na Ukrajinu porušiť medzinárodné dohody o obchode so zbraňami. "Ruské ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že takéto dodávky predstavujú priame porušenie právnych záväzkov Litvy v oblasti vývozu zbraní," vyhlásilo ruské veľvyslanectvo vo Vilniuse, ktoré citovala agentúra Reuters.
Rusko sa sťažovalo formou oficiálneho listu doručeného z ruského ministerstva zahraničných vecí veľvyslanectvu Litvy v Moskve. Podľa Moskvy porušila Litva Medzinárodnú zmluvu o obchode so zbraňami, ako aj dohody Európskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius pre Reuters potvrdil, že Litva dodala tento rok zbrane na Ukrajinu, ale neporušila tým žiadne dohody.
"Dodali sme pomoc ukrajinskej armáde v malom množstve a otvorene, a teraz sme pokarhaní krajinou, ktorá sústavne dodáva zbrane na Ukrajinu v nesymbolických množstvách, pričom to popiera," komentoval sťažnosť Moskvy šéf litovskej diplomacie.
Litva, Lotyšsko a Estónsko - krajiny bývalého Sovietskeho zväzu - sa obávajú, že ruská anexia Krymu a podpora povstalcov na východe Ukrajiny sú predzvesťou opätovného presadzovania sa Moskvy aj na ďalších bývalých sovietskych územiach, dodal Reuters.
Litva tento týždeň oznámila, že obnoví brannú povinnosť, čím bude riešiť vzrastajúce obavy z Ruskej asertivity v pobaltskom regióne.
Ukrajinský prezident opäť telefonoval s nemeckou kancelárkou
Za vyslanie mierovej misie Európskej únie do Donbasu sa dnes dôrazne vyslovil ukrajinský prezident Petro Porošenko v telefonáte s nemeckou spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou. Informácie zverejnila prezidentská administratíva v Kyjeve.
Podľa najvyššieho ukrajinského činiteľa je dôležité koordinovať úsilie o vyslanie takéhoto kontingentu. Kým Západ nerobil Ukrajine nádeje na naplnenie tohto očakávania, Kyjev by mal záujem o to, aby podobnú misiu zorganizovala EÚ, píše tlačová agentúra DPA.
Porošenko v telefonáte poukázal na porušovanie prímeria proruskými separatistami a zdôraznil, že ukrajinská strana realizuje v praxi obsah dohody z Minska z 12. februára 2015. Z porušovania prímeria sa obviňujú vzájomne obe strany ozbrojeného konfliktu, ktoré dnes pokračovali v sťahovaní ťažkej techniky z frontovej línie.
Ďalšími témami telefonátu Porošenko-Merkelová boli ťažká hospodárska situácia postsovietskej republiky, ako aj možné kroky na stabilizáciu situácie na Ukrajine. Nemecká kancelárka mala podľa dostupných informácií avizovať pri tejto príležitosti ďalšiu pomoc v rámci rozšíreného programu Medzinárodného menového fondu (MMF). Ukrajina dúfa v nové miliardové kredity MMF, aby sa vyhla štátnemu bankrotu, píše DPA.
