MOSKVA/KYJEV – O tom, že sa Rusko „votrelo“ na Ukrajinu, sa hovorí veľa. Najčastejšie zástancovia tejto teórie používajú argument armádneho arzenálu. Inými slovami, proruskí separatisti na Ukrajine používajú príliš kvalitné vojenské vybavenie vzhľadom na to, že ide prevažne o „amatérov“. Odborníci sa rozhodli, že overia fakty a oddelia ich od fám, aby sa ukázalo, aká je skutočná pravda o prítomnosti Rusov v ukrajinských vojnových oblastiach.
Inštitúcia Think-tank Evropské hodnoty, ktorá si ako primárny cieľ určila zvyšovanie politickej kultúry v Čechách, vypracovala prácu s názvom „Dôkazy ruskej vojenskej intervencie na Ukrajine“. Autorom štúdie sa totiž skutočne podarilo preukázať, že Rusko nielen dodáva ukrajinským separatistom zbrane, ale sa aj priamo zapája do bojov.
Letectvo
Najčastejšie sa podľa svedectiev a satelitných záberov NATO premávali ruské lietadlá nad Mariupolom a Debalcevom. Niekoľko sa ich podarilo zostreliť, v rámci toho bolo možné zistiť, akého boli pôvodu. Išlo konkrétne o tieto stroje:
Orlan-10 (zostrelený 30. mája, 13. a 18. júla 2014) je bezpilotné lietadlo, ktoré bolo dokázateľne vyvíjane pre potreby ruského ministerstva obrany. V službe sa malo začať používať v roku 2013.
Granat-1, nazývaný aj Gruša (zostrelený 24. júla 2014), sa začal v ruskej armáde používať už v roku 2011. Toto bezpilotné lietadlo vyrába firma Izmaš.
Ďalší bezpilotný stroj je kópiou izraelského BirdEye-400, volá sa Zastava (zostrelený 24. júla 2014). Rusi s Izraelom podpísali dohodu o domácej výrobe ešte v roku 2011.
Bezpilotné lietadlo Tachion (zostrelené 8. decembra 2014) je zrejme stále vo fáze testovania. Jeho zaradenie do služby bolo plánované na rok 2014.
K stroju Granat-4 (zostrelený 29. novembra 2014 aj 16. januára 2015) máme iba neúplné informácie, do výzbroje ruskej armády mal byť zaradený v roku 2013. Podľa dokumentácie na internetovom fóre MilitaryPhotos.net ho v roku 2014 testovali v Arménsku.
Obrnené vozidlá
Z 30. decembra pochádza video z oblasti luhanského regiónu, v ktorom mali cvičenie separatisti. Vidno na ňom Vitaljiho Kiselyova, jedného z vysokých predstaviteľov samozvanej Luhanskej ľudovej republiky. Ukrajinci pritom používajú tanky T-64 a niekoľko obrnených transportérov BMP-2.
Avšak vidno aj niekoľko vozidiel BPM-97 vo verzii KAMAZ-43269 Vystrel (Dozor-N), ktoré vyrába ruská firma KamAZ. Okrem Rusov ich majú k dispozícii iba v Azerbajdžane a Kazachstane. Toto vojenské vozidlo o deň neskôr odfotili v Luhansku.
Tanky
Už minulý rok v júli Ukrajina oznámila, že hranice prekročila trojica tankov T-64, čo potvrdila aj Severoatlantická aliancia. Vodca Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin ich označil za kľúčový príspevok, ktorý umožní separatistom adekvátne reagovať na ukrajinský postup. O ich pôvode však pomlčal.
Pri porovnaní informácií, fotografií a videí spred tohto dátumu a po ňom, zistili zaujímavé fakty. Separatisti si polepšili, predtým mali obrnené transportéri BMD-1, BMD-2, BTR-60, BTR-70, BTR-80, MT-LB či BTR-4, bojové vozidlá pechoty BMP-2, protiletecké kanóny, ťažký mínomet 2S9 Nona a historická tank IS-3. Nemali tak žiadne ťažké protiraketové zbrane ako tanky ako delá či tanky, ani húfnice či raketomety Grad.
Behom mesiaca následne rozšírili svoj arzenál o rad tankov T-64, samohybné aj ťažné húfnice a raketomety Grad. Autori štúdie priznávajú, že je možné, aby sa separatisti zmocnili týchto zbraní na bojisku, kde ostali opustené alebo poškodené. Avšak tento scenár je veľmi nepravdepodobný, nakoľko územie predtým bránili múzejným exponátom. Navyše v tom čase už ustupovali, zvýšil sa aj počet mŕtvych vzhľadom na zintenzívnenie boja.
Veľký obrat
Jedinou ďalšou možnosťou, ako mohli separatisti získať takýto arzenál, by bolo obsadenie vojenského skladu alebo základne. Do úvahy v tomto smere pripadal jedine tankový sklad v Artemivsku na severe Doneckej republiky. Ruský denník Pravda informoval, že 20. júna 2014 proruskí separatisti tento sklad dobyli, no všetky ostatné spravodajské kanály tvrdili pravý opak. Žiadne dôkazy o tom, že by táto základňa padla sa nikde nenašli, možno povedať, že samotní separatisti by sa takýmto úlovkom určite dobrovoľne a nahlas pochválili.
V auguste to vyzeralo, že separatisti svoj boj prehrajú, Luhansk sa podarilo takmer obkľúčiť, medzi obe „republiky“ sa podarilo zaraziť „klin“, ktorý Doneck takmer úplne odrezal od sveta. Západ vetril vo vzduchu koniec vojny, no zrazu sa všetko zmenilo. Separatisti vytvorili ohromný protiútok, od toho času sa aj laická verejnosť čoraz častejšie dozvedala o fotografiách a videách ruskej techniky prítomnej na Ukrajine. Podrobnú analýzu vojenského arzenálu nájdete tu: Dôkazy ruskej vojenskej intervencie na Ukrajine
Klamstvá Kremľa?
Na začiatku vlastnili proruskí separatisti iba minimum obrnenej techniky, najmä obrnené transportéry, jeden ťažký mínomet a historický tank. Po oslave prvých úspechov sa v Donbase objavil konvoj tankov T-64, ktorí na video zaznamenali najmenej šiesti svedkovia. Stroje typické pre ukrajinskú armádu majú v hojnom počet aj Rusi v rezervných skladoch. Ďalšie konvoje sa vzápätí začali objavovať pár kilometrov od ruských hraníc. V tom istom čase sa podarilo Ukrajine zostreliť ruské prieskumné drony.
Tanky T-64 v Luhansku v decembri 2014
Definitívnym dôkazom ruskej intervencie sú tanky T-72, ktorých ukrajinská armáda vlastnila len niekoľko a držala ich v rezerve. Tieto tanky sa na územie separatistov dostali v bode onoho zlomu v polovici augusta minulého roka. Tanky T-72B3 boli vyvinuté v Rusku a boli dovtedy požívané iba Rusmi. Zahmlievanie otázok okolo rezervných skladov teda Kremeľ nezvládol.
