KYJEV - Bojujúce strany na Ukrajine dnes urobili dôležitý krok na upokojenie situácie na východe a začali s ohláseným sťahovaním ťažkých zbraní z frontovej línie. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zaznamenali prudký pokles násilia, hoci šance na dlhotrvajúce urovnanie krízy stále zatieňujú pretrvávajúce podozrenia. Ukrajinské ministerstvo síce oznámilo odsun spomínaných ťažkých zbraní, ale varovalo, že v prípade akýchkoľvek útokov prehodnotí plány na ich stiahnutie.
"Ukrajinskí vojaci sú v stave celkovej pohotovosti, sú pripravení brániť krajinu," uviedlo ministerstvo. Sťahovanie sa malo začať už pred týždňom, a to na základe mierovej dohody, uzavretej začiatkom tohto mesiaca lídrami Ruska a Ukrajiny. Cieľom dohody je ukončenie bojov na východe Ukrajiny, ktoré si od apríla vyžiadali už takmer 5800 ľudských životov. Intenzita bojov výrazne poklesla v posledných dňoch, napriek každodenným vzájomným obvineniam oboch strán, že protivník porušuje prímerie, ktoré začalo platiť 15. februára.
Povstalci v Doneckej a Luhanskej oblasti tvrdia, že svoje ťažké zbrane sťahujú z frontovej línie už niekoľko posledných dní - toto tvrdenie však ešte neoverili nezávislí pozorovatelia. Líder doneckých separatistov Alexandr Zacharčenko, tak ako ukrajinská strana, vyhlásil, že sú pripravení obnoviť boje, ak ich k tomu vyprovokuje situácia.
"Vojenskú výzbroj vrátime na pôvodné pozície. Akýkoľvek útok na naše mestá a dediny udusíme v zárodku," povedal Zacharčenko. Tlačový úrad ukrajinských vojenských operácií na východe uviedol vo vyhlásení, že vládne sily dnes začali sťahovať protitankové zbrane kalibru 100 mm do vzdialenosti 25 kilometrov od frontovej línie, ako to stanovuje mierová dohoda. Novinári agentúry AP v prístavnom meste Mariupol, kontrolovanom vládou, dnes videli zbrane zodpovedajúce tomuto opisu, ako smerujú preč z frontu.
V meste Olenivka, južne od povstaleckej bašty Doneck, videli žurnalisti agentúry AP, ako povstalecké sily odsúvajú najmenej šesť samohybných húfnic kalibru 120 mm z frontu neďaleko Olenivky. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá má v tejto oblasti stovky pozorovateľov, ešte nehlásila pokrok v sťahovaní ťažkých zbraní.
Útok na Mariupoľ príde na jar, predpovedá šéf amerických tajných služieb
Šéf amerických tajných služieb James Clapper vo štvrtok vyhlásil, že špionážna komunita očakáva, že proruskí separatisti na Ukrajine podniknú útok na prístavné mesto Mariupoľ do niekoľkých mesiacov. Útok na Mariupoľ - mesto pri Azovskom mori na juhovýchode Ukrajiny - nehrozí bezprostredne, ale očakáva sa. Clapper to povedal pred senátnym výborom pre ozbrojené služby.
"Myslím, že (separatisti) sú teraz, po veľkej konfrontácii v Debaľceve, vo fáze reorganizovania a preskupovania," vyhlásil Clapper, ktorého citovala tlačová agentúra DPA. V súvislosti s časovým plánom Clapper uviedol: "Čakajú na príchod jari, potom zaútočia." Predseda senátneho výboru John McCain oznámil, že separatisti už zvyšujú aktivitu okolo Mariupoľa.
"Tvrdím, že teraz bude (ruský prezident Vladimir Putin) zvyšovať tlak na Mariupoľ, lebo tadiaľ chce vytvoriť pozemný most," upozornil McCain, ktorý už dlho obhajuje návrh, aby Spojené štáty poslali smrtiace zbrane na Ukrajinu a pomohli jej tak v boji proti proruským separatistom.
Pozemný most by spájal územie východnej Ukrajiny s Krymským polostrovom, ktorý si už Rusko anektovalo. Clapper, ktorý koordinuje všetky americké tajné služby, uviedol, že podľa jeho názoru Putin chce mať celistvý "útvar" pozostávajúci z oboch oblastí (Doneckej a Luhanskej) na východe Ukrajiny, vrátane pozemného mosta na Krym a možno aj prístav, konkrétne Mariupoľ. Spravodajská komunita si podľa slov Clappera nemyslí, že Putin chce ovládnuť alebo dobyť celú Ukrajinu, ale rozhodujúci vplyv nad bývalým sovietskym priestorom je najvyšším cieľom ruskej zahraničnej politiky.
"Putinovými cieľmi je udržať Ukrajinu mimo NATO a zabezpečiť kontrolu separatistov nad autonómnym útvarom v rámci Ukrajiny," povedal Clapper. "Chce, aby si Moskva udržala páky, ktorými bude pôsobiť na Kyjev. A Krym je z jeho pohľadu záležitosť, o ktorej jednoducho ani nerokuje," dodal. Clapper vyjadril aj názor špionážnej komunity na dodávky smrtiacich zbraní Ukrajine: vyhlásil, že by to mohlo "vyvolať negatívnu reakciu Putina a Rusov" a mohlo by to strhnúť "veľmi tenký figový list" z tvrdení Ruska, že na udalostiach na Ukrajine sa nezúčastňuje.
Dodávky by mohli urýchliť alebo vyvolať ďalšie vyzbrojovanie separatistických oblastí, dokonca ešte sofistikovanejšími zbraňami, varoval Clapper. Dodal však, že toto je úsudok tajných služieb a neznamená to nutne nesúhlas s poskytovaním smrtiacej pomoci. McCain vyhlásil, že nevidí dôvod, prečo by sa Spojené štáty mali báť provokovať Putina. "On si robí, čo chce," dodal McCain.
Na východ Ukrajiny mieri ďalší ruský humanitárny konvoj
Rusko dnes vypravilo na vojnou rozvrátený Donbas ďalšiu humanitárnu kolónu, oznámila agentúra TASS. Konvoj 170 vozidiel vyšiel v noci z Rostovskej oblasti susediacej s Ukrajinou s nákladom 1800 ton potravín, hlavne vraj mäsových a rybích konzerv, múky, cukru a ryže.
