MADRID - Španielsko a Veľká Británia sú naďalej proti dodávkam zbraní na Ukrajinu. Po dnešných rokovaniach v Madride to potvrdili šéfovia diplomacií oboch členských krajín Európskej únie José Manuel García-Margallo a Philip Hamond. Súčasne zdôraznili, že konflikt na Ukrajine treba vyriešiť cestou dialógu.
"Nedomnievame sa, že by v tejto fáze bolo užitočné poskytnúť vojenskú podporu ukrajinským ozbrojeným silám" zdôraznil britský minister zahraničných vecí na spoločnej tlačovej konferencii so španielskym rezortným kolegom.
Podľa Hamonda neexistuje vojenské riešenie, ktoré by bolo prijateľné, aj keď si vyhradzuje právo na zmenu svojho súčasného postoja. "Je jasné, že nemôžeme dopustiť kolaps ukrajinskej armády, aj keď je momentálne od neho ďaleko," konštatoval Hamond. Dodal, že rozhodnutie o dodávkach vojenského materiálu nie je v kompetencii Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie, ale v právomoci jednotlivých krajín.
José Manuel García-Margallo ho doplnil slovami, že medzi znepriatelenými stranami by bol potrebný "úprimný a otvorený" dialóg. Zároveň vyzval Rusko, aby rešpektovalo územnú celistvosť Ukrajiny. Z oficiálnych údajov Organizácie Spojených národov vyplýva, že na Ukrajine prišlo od vlaňajšieho apríla v dôsledku bojov medzi proruskými separatistami a príslušníkmi ozbrojených síl o život najmenej 5000 ľudí, ďalších okolo 10.000 utrpelo zranenia.
Mariupol vraj padne do dvoch týždňov
Armádny hovorca Andrij Lysenko na tlačovej konferencii v Kyjeve oznámil, že povstalci sústredili značnú palebnú silu pri Novoazovsku, meste vzdialenom asi 40 kilometrov od prístavu Mariupol. K útoku na pozície vládnych jednotiek sa vzbúrenci zatiaľ neodhodlali, správy ukrajinských médií o ostreľovaní Mariupolu z mora Lysenko nepotvrdil.
"Dobytie Mariupolu je záležitosť doslova dvoch týždňov," tvrdí velitelia separatistov podľa ruského internetového denníka Gazeta.ru. Ukrajinská armáda je podľa separatistov demoralizovaná po ťažkých stratách a prehre v Debaľceve, kde len tankov vraj povstalci ukoristili okolo 90. V Mariupole vraj separatistov podporuje drvivá väčšina miestnych obyvateľov. Ukrajinskí provládni dobrovoľníci naopak tvrdia, že sú síce pod paľbou z povstaleckých mínometov a tankov, ale obkľúčenie, nieto pád najväčšieho Azovského prístavu bezprostredne nehrozí.
Porošenko: Najlepším riešením by bolo vyslanie policajnej misie EÚ
Policajnú misiu Európskej únie s mandátom OSN považuje súčasné ukrajinské vedenie za najlepšiu formu nasadenia medzinárodných mierových síl v krajine. Na dnešnom stretnutí s eurokomisárom pre susedskú politiku a rozšírenie Johannesom Hahnom v Kyjeve to povedal ukrajinský prezident Petro Porošenko. Najvyšší ukrajinský predstaviteľ však vylúčil účasť Ruska v mierových silách a Moskvu označil za agresora.
Rusko návrh Kyjeva už odmietlo ako možné porušenie dohôd z Minska. Za "nerealistické" označil nasadenie modrých prílb alebo príslušníkov policajnej misie EÚ na východe Ukrajiny aj splnomocnenec nemeckej vlády pre Rusko Gernot Erler, ktorý neočakáva, že by s tým v Bezpečnostnej rade OSN súhlasila Moskva, disponujúca právom veta.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert v Berlíne zdôraznil, že mierový plán ešte nestroskotal a dodal, že šéfovia diplomacií krajín normandskej štvorky budú o jeho realizácii hovoriť v nasledujúcich dňoch, napísala agentúra DPA. Catherine Rayová, hovorkyňa šéfky európskej diplomacie Federicy Mogheriniovej, sa k možnej misii EÚ na Ukrajine zatiaľ odmietla vyjadriť a zdôraznila význam realizácie minských dohôd v praxi.
Ivica Dačič, šéf diplomacie Srbska, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vo Viedni vyzval na dodržiavanie dohôd z Minska a poznamenal, že príležitosť na deeskaláciu konfliktu netreba premrhať.
O vyslanie policajnej misie na Ukrajinu sa rozhodla požiadať OSN a EÚ ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany. Informoval o tom dnes jej tajomník Oleksandr Turčynov. "Padlo rozhodnutie obrátiť sa na OSN a EÚ v otázke mierovej misie na Ukrajine. Ministerstvo zahraničných vecí podá žiadosť," citovala agentúra RIA Novosti Turčynova, ktorý vyjadril nádej, že poslanci ukrajinského parlamentu rozhodnutie rady podporia.
Príslušníci mierových síl by mali byť podľa jeho slov nasadení na línii kontaktu a na ukrajinsko-ruskej hranici. Rada schválila dnes aj návrhy prezidenta Petra Porošenka, ktoré predpokladajú vytvorenie vojenského kabinetu s hlavnými predstaviteľmi štátu a silových štruktúr, respektíve zmenu zákona o vojnovom stave, ktorý by bol v súlade s aktuálnou situáciou na Ukrajine.
Šéfovia štátov a vlád normandskej štvorky dnes v telefonickom rozhovore odsúdili porušovanie prímeria, ku ktorému došlo v uplynulých dňoch na východe Ukrajiny. Podľa Elyzejského paláca sa dohodli, že podniknú ďalšie kroky na presadenie implementácie dohody podpísanej pred týždňom v Minsku.
Telefonický rozhovor francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa uskutočnil deň po tom, ako ukrajinská armáda po týždňoch bojov začala sťahovať svoje jednotky z mesta Debaľceve. Prezident Porošenko v stredu vyhlásil, že odsun bol vopred naplánovaný.
Štvorica lídrov, ktorí sa pred týždňom zúčastnili na rokovaniach v Minsku, dnes vyhlásila, že schválený balík opatrení zameraných na urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny musí byť implementovaný dôsledne a komplexne. Vyhlásenie spresňuje, že zástupcovia OBSE by sa mali stretnúť s predstaviteľmi znepriatelených strán a presvedčiť ich o nutnosti rýchlej implementácie dohodnutých záväzkov.
Kancelária ukrajinského prezidenta na svojej webovej stránke informovala, že štvorica lídrov sa dnes dohodla na umožnení prístupu pozorovateľom OBSE do všetkých lokalít na východnej Ukrajine, kde sa bojuje.
Bývalý lotyšský premiér a podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis sa dnes na konferencii v Londýne vyjadril, že Rusko chce silou prekresliť hranice v Európe 21. storočia a preto je potrebná intenzívnejšia prítomnosť Severoatlantickej aliancie na jej hraniciach. Podľa agentúry Reuters vyzdvihol tri pobaltské republiky, ktoré značne znepokojuje ruská agresia voči Ukrajine. Dombrovskis poznamenal, že Ukrajina nie je prvou krajinou konfrontovanou s podobným násilím.
Walesa: Putinovu politiku môže zmeniť solidarita v uplatňovaní sankcií
Bývalý poľský prezident Lech Walesa je presvedčený o tom, že globálna solidarita v ekonomických sankciách voči Rusku povedie k zmene agresívnej politiky ruského prezidenta Vladimira Putina. Niekdajší líder hnutia Solidarita to dnes uviedol pre agentúru AP.
"S Putinom môžeme rýchlo vyhrať, potrebujeme však súdržnosť," vyjadril sa Walesa. Súčasne zdôraznil, že podľa neho agresívna politika ruského lídra voči Ukrajine "sa nedá pochopiť", môže však prameniť z historického nedostatku demokracie v Rusku.
Walesov výrok prichádza v čase, keď predsedníčka poľskej vlády Ewa Kopaczová rokovala s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorého Západ kritizuje za rozvíjanie politických a ekonomických vzťahov s Putinom.
Lech Walesa ako hlavný strojca pokojného prechodu komunistického Poľska k demokratickému režimu tvrdí, že Putina by pod ťarchou sankcií mohli eventuálne zosadiť aj samotní kremeľskí predstavitelia.
OSN navýši potravinovú pomoc pre civilistov na východe Ukrajiny
Svetový potravinový program (WFP) plánuje zintenzívniť núdzovú pomoc pre civilistov postihnutých konfliktom na východe Ukrajiny, informovala dnes agentúra DPA.
WFP - organizácia OSN so sídlom v Ríme, zároveň potvrdila, že má v úmysle doručiť potravinové balíčky a poukážky pre takmer 190.000 obyvateľov východnej Ukrajiny, ktorí museli nútene opustiť svoje domovy alebo uviazli neďaleko bojovej línie. Agentúra OSN v tejto súvislosti požiadala medzinárodných darcov o dotáciu vo výške deväť miliónov dolárov (vyše 7,9 milióna eur).
"Humanitárna situácia v Donecku a Luhansku sa za posledných niekoľko mesiacov zhoršila, keďže ľudia utekajú zo svojich domovov a hľadajú útočisko u širšej rodiny, v útulkoch, nájomných bytoch či dokonca vo vlakových vozňoch," cituje dnes agentúra DPA predstaviteľa WFP Carla Scaramella.
Podľa WFP ceny potravín vo vojnou zničených častiach východnej Ukrajiny v porovnaní s minulým rokom dramaticky stúpli. Chlieb a mlieko tam napríklad zdraželi o 30 percent, mäso a syry o 75 až 80 percent.
