MOSKVA – Mierové rokovania s Putinom v Moskve stroskotali. Francúzsky prezident ani nemecká kancelárka nedokázali nájsť spoločnú reč o ukončení konfliktu. Obidve strany vidia príčiny a ukončenia konfliktu úplne inak. Francois Hollande dokonca vyhlásil, že keď sa nedohodnú, bude vojna!
Francúzsky prezident Francoise Hollande navrhol vytvorenie širšej demilitarizovanej zóny na Ukrajine a poskytnutie väčšej autonómie separatistickému východu krajiny. Povedal to v rozhovore, ktorý dnes poskytol francúzskej televíznej stanici France 2. Delegácie dvoch strán sa nedohodli. Obidve strany budú aj naďalej pokračovať v rokovaní, ale bude to ťažké, pretože každý vidí príčiny a riešenia krízy úplne inak.
Hollande: Keď sa nedohodneme, bude vojna
Mierovou iniciatívu, ktorú francúzsky prezident spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vo štvrtok a v piatok predstavili v Kyjeve a v Moskve, dnes François Hollande označil za jednu z posledných šancí na zastavenie bojov na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
"Myslím, že je to jedna z posledných šancí ... Ak sa nám nepodarí dosiahnuť trvalé mierové dohody, veľmi dobre vieme, aký bude scenár. Má meno, hovorí sa tomu vojna," povedal prezident po návrate do Francúzska z Moskvy, kde spoločne s Merkelovou o novom pláne v piatok hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Tento stav Rusku nevyhovuje
Putin v prejave na zjazde Federácie nezávislých odborových zväzov uviedol, že "vojna proti Rusku sa, chvalabohu, nevedie. No určite dochádza k pokusu zdržiavať náš rozvoj rôznymi spôsobmi".
Ruský prezident vyhlásil, že v súčasnosti možno pozorovať pokusy zmraziť súčasné usporiadanie sveta s jedinou mocnosťou, ktoré vzniklo po rozpade ZSSR. Podľa ruských agentúr TASS a RIA Novosti Putin uviedol, že táto mocnosť chce daný stav - jednopolárny svet - udržať a dovoliť si čokoľvek, pričom iní "môžu robiť len to, čo ona dovolí a čo je v jej záujme".
"S týmto stavom Rusko nikdy nebude spokojné", zdôraznil Putin, pričom však uviedol, že Rusko sa nechystá s nikým bojovať, ale chce so všetkými spolupracovať.
Lavrov a Stoltenberg sa nezhodli na príčinách a dôsledkoch krízy na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg včera potvrdili rozdielnosť svojich názorov na príčiny a dôsledky ukrajinskej krízy. Išlo o ich prvé oficiálne rokovanie, odkedy sa Stoltenberg ujal funkcie generálneho tajomníka NATO. Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroj v ruskej delegácii informovala, že Lavrov a Stoltenberg však potvrdili pripravenosť zachovať doterajší spôsob vzájomnej komunikácie prostredníctvom zastúpenia Ruska pri NATO.
Noc v Donecku bola nepokojná, Rusko vysiela do Donbasu humanitárny konvoj
Ostreľovanie spôsobilo veľké materiálne škody. Údaje o padlých a ranených sa spresňujú, uviedla RIA Novosti. Okrem Donecka je ďalším miestom prudkých bojov znepriatelených strán aj mesto Debaľceve, kde sa v obkľúčení protivníka ocitla veľká formácia jednotiek ukrajinskej armády.
Na rusko-ukrajinské hranice dnes dorazil konvoj pozostávajúci z viac ako 170 áut s nákladom humanitárnej pomoci pre obyvateľstvo Donbasu, informovala agentúra TASS. Náklad tvoria potraviny, stavebné materiály a ďalšie komodity potrebné pre obyvateľstvo.
Kamióny vybavia na hraničných priechodoch a colniciach Doneck a Matvejev Kurgan. Na colnej prehliadke sa podľa RIA Novosti zúčastňujú aj úradníci pohraničnej služby a colnej správy Ukrajiny, ako aj predstavitelia misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Po kontrole sa kamióny rozdelia: časť sa vydá smerom na Luhansk, časť do Donecka.
Od vlaňajšieho augusta ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie dopravilo na východnú Ukrajinu viac ako 16.000 ton humanitárnej pomoci. Jej dodávky veľmi často sprevádzalo podozrenie, že okrem humanitárnej pomoci privážajú na Ukrajinu aj zbrane a strelivo určené pre proruských separatistov. Rusko tieto obvinenia rozhodne poprelo, podobne ako aj svoju účasť na konflikte na východnej Ukrajine.
V snahe zastaviť krviprelievanie na Ukrajine predložilo koncom tohto týždňa Francúzsko a Nemecko novú iniciatívu, ktorá vychádza z minských protokolov podpísaných vlani na jeseň v Minsku. Jeden z predkladateľov iniciatívy - francúzsky prezident Francois Hollande - upozornil, že je to posledná šanca, ako zabrániť totálnej vojne. Nemecká kancelárka Angela Merkelová zasa pripustila, že iniciatíva sa môže skončiť neúspechom, ale uviedla, že sa o jej presadenie treba pokúsiť v záujme ukrajinského ľudu.
Porošenko je kedykoľvek pripravený vydať rozkaz na zastavenie paľby
Ukrajinský prezident Petro Porošenko je kedykoľvek pripravený vydať vládnym jednotkám rozkaz na zastavenie paľby. Vyhlásil to dnes na brífingu, ktorý sa uskutočnil počas bezpečnostnej konferencie v Mníchove. Porošenko podľa agentúry TASS uviedol, že tento postoj Ukrajiny má plnú podporu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda.
Ukrajinský prezident súčasne vyslovil presvedčenie, že otázka federalizácie a autonómie niektorých oblastí Ukrajiny by sa mala riešiť prostredníctvom celoštátneho referenda. Uviedol, že je pripravený vypísať aj referendum o štátnom jazyku. "A viem, aký bude výsledok (referend)," dodal Porošenko, ktorý opakovane zdôrazňuje, že Ukrajina bola, je a zostane jednotným štátom.
Porošenko podľa agentúry UNIAN upozornil, že nevyhnutnou podmienkou pre urovnanie situácie na Ukrajine je realizácia mierových protokolov, podpísaných vlani na jeseň v Minsku. V prejave pred účastníkmi konferencie Porošenko znova apeloval na západných partnerov Ukrajiny, aby jej armáde poskytli zbrane na obranu. Vyhlásil tiež, že Ukrajina nepotrebuje mierotvorcov, ale odsun ruských jednotiek, pričom ako dôkaz ich prítomnosti na ukrajinskom území predložil doklady ruských vojakov, ktorí "zablúdili" na Ukrajinu.
Porošenko dnes v Mníchove absolvoval aj spoločné stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a americkým viceprezidentom Joeom Bidenom. Ako sa uvádza v ich spoločnom vyhlásení, štátnici skoordinovali svoje ďalšie kroky, podčiarkli nutnosť okamžitého zastavenia paľby a pokračovania dialógu o implementácii minských protokolov.
Porošenko mal dnes aj spoločné rokovanie so šéfkou európskej diplomacie Federikou Mogheriniovou, s ktorou koordinovali spoločný postup pred zasadnutím Rady ministrov zahraničných vecí EÚ, kde sa podľa všetkého bude rokovať aj o situácii v Donbase. Ukrajinský prezident dnes v Mníchove vyslovil predpoklad, že Ukrajina za pomoci svetového spoločenstva "prejde všetkými skúškami" a o šesť rokov získa perspektívu členstva v EÚ. Uviedol, že vstup Ukrajiny do EÚ si želá 75 percent občanov jeho krajiny.
