DONECK – Ukrajinská vláda dnes na východe Ukrajiny v súvislosti s eskaláciou bojov s proruskými separatistami vyhlásila mimoriadny stav. Veľmi intenzívne sa dnes bojuje v okolí strategicky dôležitého mesta Debaľcevo. Cieľom povstaleckých vojsk z Doneckej a Luhanskej oblasti je spojiť sa, čím sa rozšíri aj oblasť bojov, informoval líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandr Zacharčenko
Baníkov z bane v Donecku evakuovali
Vyše 100 baníkov sa už podarilo evakuovať z bane v Donecku po tom, ako dnes delostrelecká paľba vyradila z činnosti trafostanicu. Informoval o tom hovorca ministerstva obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin.
Ministerstvo pre mimoriadne situácie DĽR predtým informovalo, že delostrelecká paľba ukrajinskej armády zasiahla napoludnie rozvodňu v Kyjevskom obvode. V bani Zasiaďko tak uviazlo približne 500 baníkov.
"Strela dopadla v blízkosti bane, pričom vyradila elektrické napájanie. Zaplavenie šachty nehrozí. Evakuovali už 110 baníkov," uviedol Basurin. Hovorkyňa ministerstva pre mimoriadne situácie DĽR Julijana Bedilová konštatovala, že baníkom nehrozí nebezpečenstvo, v podzemí podľa nej funguje vetrací systém.
Ukrajinská vláda vyhlásila na celom území stav pohotovosti, v Donbase mimoriadny
Ukrajinská vláda dnes na východe Ukrajiny v súvislosti s eskaláciou bojov s proruskými separatistami vyhlásila mimoriadny stav. V ostatných oblastiach platí vysoký stupeň pohotovosti, informoval dnes na výjazdovom zasadnutí vlády ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.
Ako spresnil, cieľom týchto opatrení je koordinácia činnosti všetkých vládnych orgánov v záujme bezpečnosti a obrany občanov. Na čele vládnej komisie pre mimoriadne situácie, ktorá bude koordinovať činnosť vládnych úradov, je Jaceňuk. Podľa agentúry TASS Jaceňuk zdôraznil, že "režim mimoriadneho stavu si netreba mýliť s výnimočným stavom a stanným právom". "Naše rozhodnutie znamená, že všetky štátne orgány musia pracovať 24 hodín denne a sedem dní v týždni," vysvetlil.
Na osobitný režim v súvislosti s dramatickým vývojom v Doneckej a Luhanskej oblasti prešla Dnepropetrovská oblasť už uplynulú nedeľu. Od minulého piatku je posilnená ochrana všetkých úradov tzv. silových štruktúr v Charkovskej oblasti, ktorej vedenie nariadilo dôsledné monitorovanie situácie v zóne bojov.
Jaceňuk dnes poveril veliteľa dobrovoľníckej Národnej gardy Oleksandra Kirilenka, aby vyslal "všetkých svojich ľudí na hliadkovanie v mestách, na ochranu občanov". Boje na východe Ukrajiny sa zintenzívnili po Novom roku, ale najmä v posledných desiatich dňoch, keď prišlo o život už takmer 300 ľudí. Posledným závažným incidentom bolo sobotné ostreľovanie východných štvrtí mesta Mariupol, ktoré si vyžiadalo najmenej 30 obetí na životoch.
Luhanskí a doneckí separatisti sa chcú spojiť a rozšíriť zónu bojov
Ukrajinská armáda prišla za posledných 24 hodín o sedem vojakov a ďalších 24 ich v bojoch s proruskými separatistami utrpelo zranenia. Veľmi intenzívne sa dnes bojuje v okolí strategicky dôležitého mesta Debaľcevo. Ako informoval hovorca armády Volodymyr Polevoj, povstalci sústredene útočia na pozície ukrajinskej armády, pričom do bojov nasadzujú delostrelectvo, mínomety, granátomety a tanky. Ich cieľom je obkľúčiť Debaľcevo, ktoré leží na križovatke železnice a ciest spájajúcich dve bašty povstalcov - Doneck a Luhansk.
Okrem toho, ako pre agentúru RIA Novosti uviedol líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandr Zacharčenko, cieľom povstaleckých vojsk z Doneckej a Luhanskej oblasti je spojiť sa, čím sa rozšíri aj oblasť bojov. Vládnym vojakom sa zatiaľ darí odrážať útoky na Debaľcevo, uviedol Polevoj. Armáda medzičasom oznámila, že boje o mesto si vyžiadali aj životy civilistov, pričom však ich počet nespresnila.
V dôsledku bojov je Debaľcevo bez elektriny, plynu a telefonického spojenia. Polevoj tiež informoval, že Rusko, ktoré Ukrajina a Západ obviňujú z podpory východoukrajinských separatistov, posilňuje svoje letectvo dislokované na Krymskom polostrove.
Agentúra UNIAN v tejto súvislosti spresnila, že ukrajinská Rada pre národnú bezpečnosť a obranu (RNBO) zaregistrovala nárast preletov ruských bojových lietadiel v blízkosti administratívnych hraníc Ukrajiny s Krymom. Krym až do vlaňajšieho marca patril Ukrajine, ale na základe sporných výsledkov kontroverzného referenda sa stal ďalším subjektom Ruskej federácie, čo len posilnilo separatistov na východe Ukrajiny v ich snahe odtrhnúť sa a pridať sa tiež k Rusku.
Východ Ukrajiny v týchto dňoch zažíva najprudšie boja od vlaňajšieho septembra, keď sa obe strany konfliktu dohodli na prímerí. Proruskí separatisti tvrdia, že do súčasnej situácie, keď sa boje stiahli z frontovej línie, boli "dotlačení" vládnymi silami, ktorým museli zabrániť v ostreľovaní "svojich" miest.
Kyjevská vláda vníma súčasnú situáciu na juhovýchode Ukrajiny ako obnovenie bojov, v ktorých od vlaňajšieho apríla prišlo o život viac ako 5000 ľudí. Západné zdroje, vrátane NATO, tvrdia, že separatisti dostávajú z Ruska materiálnu pomoc aj živú silu v podobe posíl a inštruktorov, čo Moskva rozhodne popiera.
Nemecko nalieha na proruských separatistov, aby zastavili útok na Mariupol
Nemecká kancelárka Angela Merkelová naliehala na proruských separatistov na východe Ukrajiny, aby zastavili svoju ofenzívu na prístavné mesto Mariupol. V nedeľnom telefonáte okrem toho požiadala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby využil svoj vplyv a presvedčil ich o nutnosti rešpektovať dohodu o prímerí.
Informoval o tom dnes na tlačovej konferencii v Berlíne Merkelovej hovorca Steffen Seibert, podľa ktorého je "absolútne kľúčové", aby proruskí separatisti "konečne rešpektovali" dohodu o prímerí, ak sa "chceme dostať zo špirály eskalácie (konfliktu) a dať šancu diplomacii".
Nemecko zopakovalo, že bez implementácie mierových dohôd z Minska hrozí východu Ukrajiny eskalácia násilia, preto nalieha na Rusko, aby využilo svoj vplyv na separatistov a presvedčilo ich o nutnosti stiahnuť ťažké zbrane v súlade s už uzavretou dohodou.
Na margo správ o možnosti uvalenia nových sankcií na Rusko Seibert uviedol, že ministri zahraničných vecí EÚ sa zídu vo štvrtok a rozhodnú, ako bude EÚ reagovať na vzniknutú situáciu. "Neviem vám povedať, či bude viac alebo menej sankcií," vyhlásil Seibert.
V podobnom duchu sa dnes vyjadril aj nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, ktorý však upozornil, že ofenzíva proruských separatistov na Mariupol by mohla predstavovať zásadnú zmenu situácie, na ktorú EÚ bude musieť reagovať.
Steinmeier tiež upozornil, že čas na implementáciu minských dohovorov sa kráti. Podobne ako Merkelová aj Steinmeier naliehal na Rusko, aby povstalcom na východe Ukrajiny vydalo "jasný rozkaz". Sobotňajší útok na Mariupol si vyžiadal najmenej 30 mŕtvych a približne 100 zranených. Ukrajinské vedenie tvrdí, že má dôkazy, ktoré z útoku usvedčujú proruských separatistov.
