KYJEV – Ukrajinský parlament schválil dnes návrh vyhlásenia, ktoré definuje Rusko ako agresora a samozvané republiky na východe Ukrajiny označuje za teroristické organizácie. Za posledných 24 hodín navyše prišlo na východe Ukrajiny o život deväť vojakov vládnej armády a ďalších 29 ich bolo zranených.
Podľa agentúry UNIAN návrh vyhlásenia adresovaného štátom a medzinárodným organizáciám podporilo 271 z 298 zaregistrovaných poslancov. Opozícia za návrh nehlasovala. Ukrajinský parlament vyzval "medzinárodných partnerov Ukrajiny, aby nedopustili beztrestnosť ľudí, ktorí sú zodpovední za zločiny proti ľudskosti spáchané od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine".
Poslanci obvinili Rusko z podpory terorizmu a zablokovania činnosti Bezpečnostnej rady OSN, čím Moskva podľa nich "ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť". V texte sa hovorí aj o nutnosti zosilnenia nátlaku na Rusko vrátane obmedzení a sankcií, s cieľom zastaviť ruskú agresiu a donútiť ruské vedenie, aby dôsledne plnilo všetky body mierových protokolov z Minska.
Vo vyhlásení poslanci zdôrazňujú aj "nutnosť ukončenia protizákonnej okupácie ukrajinského územia" a prepustenia všetkých zajatcov a ukrajinských občanov protizákonne zadržiavaných na území Ruska vrátane poslankyne parlamentu Nadije Savčenkovej, ktorá je väznená v Rusku.
Ukrajinskí poslanci tiež žiadajú obmedziť právomoci členov ruskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE), a to až dovtedy, kým Rusko "neprestane ignorovať požiadavky medzinárodného spoločenstva". Vo vyhlásení sa spomína aj nevyhnutnosť poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc s cieľom posilniť kapacity jej obrany. Poslanci žiadajú partnerov aj o vyčlenenie humanitárnej pomoci pre civilistov v zóne bojov a presídlencov a zapojiť sa do obnovy infraštruktúry v oblasti Donbasu.
Ukrajinský parlament v závere vyhlásenia vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo fakt agresie voči Ukrajine a okupáciu jej územia a zintenzívnilo výzvy na návrat k medzinárodne uznaným hraniciam Ukrajiny, čím sa svet - podľa ukrajinských poslancov - vyhne nebezpečnému precedensu v podobe narušenia bezpečnostného systému, ktorý sa vytvoril po druhej svetovej vojne.
Za posledných 24 hodín prišlo o život 9 ukrajinských vojakov
Agentúra UNIAN informovala, že terčom ostreľovania z ťažkých zbraní boli aj ďalšie lokality: Novotoškovo, Staryj Ajdar, Oľchove, Stanica Luhanska, Ščasťa a ďalšie. V oblasti Debaľceva je situácia veľmi zložitá. Podľa ukrajinského vojenského analytika Dmytra Tymčuka tam jednotky proruských separatistov dostali posily v podobe vojakov - "ruských dobrovoľníkov" - i ťažkej bojovej techniky vrátane tankov a obrnených transportérov.
Tymčuk na svojej facebookovej stránke informoval, že proruskí separatisti veľmi intenzívne ostreľujú pozície vládnej armády a súčasne s tým preskupujú svoje jednotky. Vládna armáda ich útoky zatiaľ úspešne odráža, spresnil Tymčuk. Agentúra TASS dnes informovala, že územie samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) bolo za posledných 24 hodín najmenej 56-krát terčom ostreľovania ukrajinskou vládnou armádou. O život prišiel jeden človek, ďalších 12 bolo zranených. Poškodených je 36 budov, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroje vo vedení DĽR. Agentúra UNIAN informovala, že v bojoch prišlo o život najmenej desať separatistov. Ukrajinské jednotky zničili aj niekoľko kusov bojovej techniky nepriateľa.
Na cestu do DĽR sa dnes z Rostovskej oblasti na juhu Ruska vydal v poradí už 12. konvoj s humanitárnou pomocou. O humanitárnej situácii na východnej Ukrajine bude dnes rokovať Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE), ktoré by malo prijať aj príslušnú rezolúciu. Očakáva sa, že na hlasovaní sa zúčastní aj ruská delegácia. Igor Plotnickij, ktorý stojí na čele samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), dnes pripustil možnosť obnovenia práce kontaktnej skupiny pre Ukrajinu. Ide o výsledok schôdzky, ktorá sa konala v pondelok v Donecku aj za účasti zástupcov DĽR a kyjevského vedenia. Sprostredkovateľom stretnutia bolo Rusko. Hovorilo sa na ňom aj o ďalšej výmene zajatcov.
Hovorca moskovského Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na stretnutie uviedol, že u Ruska vyvoláva opatrný optimizmus. Dodal, že šlo o predbežné konzultácie pred rokovaním v tzv. minskom formáte. Ukrajinské vedenie na schôdzke v Donecku zastupoval líder organizácie Ukrajinská voľba Viktor Medvedčuk; DĽR a LĽR ich najvyšší predstavitelia Alexandr Zacharčenko a Igor Plotnickij. Prítomní boli aj ďalší zástupcovia separatistov - Denis Pušilin a Vladislav Dejnego, ktorí sa vlani na jeseň zúčastnili na schôdzkach v Minsku.
Smrtiace ostreľovanie Mariupoľa môže byť vojnovým zločinom
Raketové útoky na ukrajinské mesto Mariupoľ, ktoré počas uplynulého víkendu pripravili o život údajne až desiatky civilistov, boli v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a môžu predstavovať vojnové zločiny. Námestník generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Jeffrey Feltman to vyhlásil na pondelňajšom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady, kde vyzval na vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom.
Útoky na civilné obyvateľstvo boli podľa neho "vedomé", pričom pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na základe skúmania kráterov po dopadoch rakiet dospeli k záveru, že boli vypálené z územia kontrolovaného proruskými separatistami. Dodal, že výsledkom sobotňajšieho ostreľovania prístavného mesta sú zničené budovy ako aj desiatky mŕtvych "vrátane žien a detí" a vyše 100 zranených po zásahu trhoviska. Podľa predošlého vyhlásenia Kyjeva zahynulo v Mariupoli 30 civilistov.
Raketový útok nasledoval deň po tom, ako separatistickí povstalci odvolali prímerie zo septembra 2014 a ohlásili novú ofenzívu proti ukrajinským vládnymi silám. Podľa odhadu OSN od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny v apríli 2014 zahynulo už najmenej 5100 ľudí. Feltman vyzval povstalcov na "okamžité zastavenie provokatívneho a násilného konania", dodržiavanie medzinárodného práva a návrat k prímeriu. "Naliehame tiež na vedenie Ruskej federácie, aby využilo svoj vplyv a vyzvalo povstalcov na okamžité zastavenie nepriateľských aktov," povedal predstaviteľ OSN.
Ruský veľvyslanec pri organizácii Vitalij Čurkin vyjadril vážne obavy zo stupňovania konfliktu v ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti, pričom obvinil vládu v Kyjeve z odmietania priameho dialógu s povstalcami. Zároveň varoval pred "ešte väčšou katastrofou", ak budú západné vlády pokračovať v "podpichovaní ukrajinských jastrabov". Veľvyslankyňa USA Samantha Powerová zasa zopakovala tvrdenie, že "túto ofenzívu uskutočňuje Moskva" s cieľom "zabrať ďalšie územie a posúvať hranicu ruskom kontrolovaného územia hlbšie a hlbšie na Ukrajinu". "Je vedená Ruskom vycvičenými a Ruskom financovanými separatistami, ktorí používajú ruské strely a ruské tanky, ktorí sú podporovaní ruským vojskom a ktorých operácie dostávajú priamu ruskú podporu."
Po septembrovom prímerí sa situácia na východe Ukrajiny mierne upokojila, no v posledných dňoch sa vojna do oblasti vrátila plnou silou, keď proruskí povstalci oznámili ukončenie prímeria a plán rozšíriť oblasť, ktorú majú pod svojou kontrolou. Mesto Mariupoľ s 500 000 obyvateľmi, ktoré je dôležitým ukrajinským prístavom na export obilia a ocele, je stále v rukách vlády.
