MOSKVA/MINSK - Proruskí separatisti a zástupcovia Kyjeva dnes v Minsku podpísali memorandum o realizácii programu na urovnanie situácie v oblasti konfliktu na východnej Ukrajine. Informovala o tom dnes agentúra Ukrinform.
Memorandum má deväť bodov, spresnila agentúra RIA Novosti. Jeho popísanie je výsledkom trojstranného rokovania kontaktnej skupiny, ktoré sa za účasti proruských separatistov, ako aj zástupcov Kyjeva a Moskvy konalo od piatku v bieloruskom hlavnom meste Minsk.
Obe strany sa v dokumente zaviazali k prímeriu. Dohodli sa, že jednotky znepriatelených strán zostanú na pozíciách, ktoré zaujímali 19. septembra. Tretí bod memoranda hovorí o zákaze použitia všetkých druhov zbraní a zákaze útočných akcií.
Memorandum predpokladá aj zákaz preletov bojového letectva nad bezpečnou zónou na Ukrajine. Zákaz sa týka aj zahraničných lietadiel - výnimku tvoria len stroje patriace Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Bezpečná zóna je definovaná ako oblasť široká 30 kilometrov. Vznikne tak, že obe strany stiahnu svoju ťažkú bojovú techniku do vzdialenosti 15 kilometrov od styčnej línie, vysvetlila agentúra RIA Novosti.
Obe strany sa dohodli, že budú pokračovať vo výmene zajatcov, a súhlasili aj s odsunom všetkých zahraničných žoldnierov zo zóny konfliktu. Memorandum začalo platiť v okamihu podpísania, niektoré body, napríklad rozmiestnenie pozorovateľov OBSE či odsun ťažkej techniky, musia byť zrealizované do 24 hodín od podpísania dokumentu.
Prímerie platí od 5. septembra, vo všeobecnosti sa dodržiava, aj keď sporadicky dochádza k jeho porušovaniu. Vzhľadom na to je ukrajinská armáda stále v bojovej pohotovosti. Predseda parlamentu samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Alexej Kariakin pre agentúru BELTA uviedol, že o osobitnom štatúte Donbasu sa nerokovalo - napriek tomu, že to bola jedna z hlavných tém schôdzky.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko súhlasil s uzavretím prímeria s proruskými separatistami po tom, ako sa im podarilo zvrátiť dovtedy úspešný postup ukrajinskej armády, ktorá v prudkých bojoch utrpela veľké straty. Kyjev, ale aj jeho západní partneri tvrdia, že za dobytím území kontrolovaných donedávna ukrajinskou armádou je aj Rusko, ktoré povstalcom údajne dopravilo zbrane a poskytlo viac než 1000 vojakov. Rusko však naďalej rozhodne odmieta, že by sa nejakým spôsobom zapojilo do vývoja udalostí na východe Ukrajiny.
USA a Kanada poslali za ruskými strojmi stíhačky
Americká armáda v piatok potvrdila stredajšie vyslanie dvoch svojich stíhačiek F-22 do oblasti západného pobrežia Aljašky, kde zachytili ruské bojové stroje. Letka pozostávala z dvoch tankovacích lietadiel Iljušin Il-78, dvoch stíhačiek Mig-31 a dvoch bombardérov Tupolev Tu-95. Podľa Američanov však nenarušili vzdušný priestor USA ani Kanady, nepredstavovali žiadnu hrozbu a vrátili sa späť do Ruska. Podobnú situáciu zaznamenala vo štvrtok aj Kanada a taktiež k nim vyslala svoje stroje. Tamojšie orgány zachytili dva bombardéry.
Podľa vedenia orgánu NORAD, ktorý má starosti vzdušný priestor celej Severnej Ameriky, chceli prostredníctvom vyslania svojim strojov "im dať najavo, že ich vidíme, a aby v prípade hrozby vedeli, že sme tu na ochranu nášho suverénneho vzdušného priestoru".
Ruské stíhačky sa dostali do blízkosti vzdušného priestoru USA a Kanady
Americké a kanadské bojové lietadlá sprevádzali tento týždeň ruské stíhačky, ktoré sa dostali do blízkosti vzdušného priestoru oboch krajín, ale nenarušili ho. Informovala o tom v noci nadnes agentúra Reuters. Incident neohrozil národnú bezpečnosť USA, ubezpečil podľa dnešného vydania denníka Daily Mail predstaviteľ velenia leteckých síl (NORAD) John Cornelio.
Dodal, že za posledných päť rokov americké a kanadské lietadlá monitorovali pohyb ruských lietadiel v oblasti viac ako 50-krát. Podobné procedúry sú štandardom, uviedol Cornelio. Agentúra Reuters informovala, že identifikačné pásmo protivzdušnej obrany USA (ADIZ) v stredu narušilo šesť ruských lietadiel. V reakcii nato vzlietli z aljašskej základne dve americké stíhačky F-22, ktoré západne od polostrova vypozorovali dve ruské tankovacie lietadlá IL-78, dve ruské stíhacie lietadlá Mig-31 a dva ruské bombardéry.
Vo štvrtok došlo k podobnej situácii v kanadskej identifikačnej zóne, pričom hlavnými aktérmi boli opäť dva ruské bombardéry s dlhým doletom. Žiadne z ruských lietadiel nenarušilo vzdušný priestor Kanady či USA.
Náčelník tlačovej služby ruského letectva Oleg Kočetkov pred tým avizoval, že ruské stíhačky a bombardéry, ako aj ďalšia letecká technika sa zúčastňuje na vojensko-taktickom cvičení v Arktíde. Cieľom manévrov je nácvik spoločného postupu pri ochrane vzdušných hraníc, lokalizácia vzdušných cieľov, zásah pozemných cieľov a únik pred útokom letectva alebo protivzdušnej obrany.
Medzi vládnymi silami a separatistami vznike nárazníková zóna
Proruskí separatisti a zástupcovia Kyjeva a Moskvy sa dnes v Minsku dohodli na ďalších opatreniach na upevnenie krehkého prímeria medzi ukrajinskými jednotkami a protivládnymi oddielmi na východe Ukrajiny. Prímerie platí od 5. septembra, vo všeobecnosti sa dodržiava, aj keď sporadicky dochádza k jeho porušovaniu. Vzhľadom na to je ukrajinská armáda stále v bojovej pohotovosti.
Ukrajina a lídri proruských separatistov sa v Minsku dohodli na stiahnutí všetkých ťažkých zbraní do vzdialenosti 15 kilometrov z oboch strán frontovej línie, informoval v noci nadnes bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma. Vysvetlil, že tak vznikne 30 kilometrov široká nárazníková zóna.
Ukrajinský exprezident, ktorý bol zástupcom ukrajinskej vlády na rokovaní kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku, spresnil, že pozorovateľská misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe rozšíri rozsah svojho pôsobenia aj na nárazníkovú zónu pozdĺž celej hranice Ukrajiny s Ruskom. Kučma dodal, že obe strany sa dohodli aj na odsune všetkých zahraničných ozbrojených formácií z ukrajinského územia.
