BRATISLAVA – Bilbordy pri cestách by sa mali obmedziť. Vyplýva to z novely stavebného zákona, ktorú dnes schválil parlament. Právnu normu predložili poslanci za Smer-SD Renáta Zmajkovičová a Igor Choma.
Príkladom nedostatočnej legislatívy sú reklamné zariadenia, ktoré nie sú jednoznačne pevne spojené so zemou, čím de facto obchádzajú podmienky a povinnosti stavebného zákona, vysvetlil Choma. Nová legislatívna úprava podľa neho zavádza nový pojem „reklamná stavba“, ktorý spresňuje doterajší nejednoznačný výklad pevného spojenia so zemou a zahŕňa už aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ktoré doteraz neboli stavbami, ale len hnuteľnými vecami, keďže boli upevnené napríklad o betónový kváder.
Návrh tiež sprísňuje zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy. Taktiež ruší možnosť dodatočného povolenia stavby, čím by sa zabránilo nejednotnému konaniu stavebných úradov. Nová právna úprava taktiež rieši čierne stavby uložením pokuty pevnými sumami, čím sa odstránia viaceré prieťahy vo vymáhaní pokút v odvolacom konaní.
Zásadný rozdiel medzi novým návrhom a pôvodným návrhom zákona Zmajkovičovej je v tom, že nová právna úprava neráta s vytvorením tzv. ochranných zón. Hlavným cieľom pôvodného návrhu z roku 2012 bolo totiž obmedzenie umiestňovania informačných, reklamných a propagačných zariadení. Návrh mal presne vymedziť, kde nie je možné umiestňovať tieto zariadenia, teda kde to zákon výslovne zakazuje.
Novela poslancov Smeru-SD čiastočne definuje pásmo, v ktorom sa sprísňujú podmienky pre umiestnenie reklamných stavieb. Týmto pásmom je priestor mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Toto pásmo má byť 100 metrov od cesty.
Zmajkovičová chce v školách zakázať nezdravé potraviny
Podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) chce zakázať predaj nevhodných potravín pre deti v školských bufetoch a automatoch. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania.
Zmajkovičová v novele navrhuje zakázať v školách a v školských zariadeniach predaj doplnkových jedál typu rýchleho občerstvenia, potravín s vyšším obsahom soli alebo sladkých pekárenských a cukrárenských výrobkov s nižším ako tretinovým podielom ovocnej alebo mliečnej zložky. Podľa jej návrhu by sa nemali v bufetoch objaviť ani cukrovinky alebo cukrárske výrobky, zmrzliny, nanuky, mrazené ovocné drene. V školách by sa nemohli predávať ani kolové nápoje alebo nápoje s obsahom chinínu či sýtené energetické nápoje, ale ani nápoje s obsahom kávy alebo náhrady kávy.
Podľa Zmajkovičovej zdravý životný štýl detí by mal byť cieľom celej spoločnosti. „Prostriedky a opatrenia na jeho dosiahnutie musia byť zahrnuté aj v legislatíve,“ povedala dnes pre agentúru SITA. Zároveň upozornila, že obezita detí na Slovensku dosahuje enormné hodnoty. V Európskej únii trpí každé tretie dieťa nadváhou. S tým súvisí aj nárast chorôb, ktoré sú priamo späté s obezitou. Napríklad ročne na cukrovku na Slovensku ochorie 22-tisíc ľudí.
„Cieľom návrhu je zastaviť doterajší trend obezity u obyvateľov, najmä u školopovinných detí a mládeže, a zároveň dosiahnuť, aby deti prijímali v strave viac výživných a zdravých potravín. Je nevyhnutné, aby sme sa stali konečne uvedomelými a pochopili sme vplyv výživy na zdravie človeka. To, čo jeme, veľmi ovplyvňuje to, ako sa cítime a aký bude náš zdravotný stav v budúcnosti. Hlavne my dospelí musíme dbať na to, čo konzumujú naše deti. Pokiaľ budú v školách automaty a bufety s prevahou sladených nápojov a sladkostí, deti to bude lákať. Ak ich odstránime, zídu z očí – zídu z mysle,“ vyhlásila Zmajkovičová.
Na Slovensku už funguje Program ozdravenia výživy obyvateľov. Má za cieľ zlepšiť zdravotný stav ľudí a zároveň znížiť podiel chorôb súvisiacich s výživou, napríklad kardiovaskulárnych a onkologických chorôb či diabetu. Poslanecký návrh podľa Zmajkovičovej nadväzuje na tento program a snaží sa v rámci prevencie pozitívne pôsobiť na stravovanie detí v školách a školských zariadeniach.
Zamestnancom štátu v zahraničí sa plat o 16 eur nezvýši
Diplomati a štátni zamestnanci pracujúci v zahraničí nebudú mať o 16 eur vyšší plat tak ako ostatní ľudia v štátnej a verejnej správe, ktorým sa o túto sumu zvýšili platy od 1. januára tohto roku. Vyplýva to z novely zákona o zahraničnej službe, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania. Návrh ponecháva zahraničné platy na úrovni pred valorizáciou.
V roku 2013 boli na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dohodnutej na rok 2014 zvýšené platové tarify o 16 eur, čo zasiahlo aj do výpočtu zahraničného funkčného platu. Valorizácia však podľa vnútroštátnych právnych predpisov nikdy nemala a nesmela mať vplyv na zahraničný funkčný plat. Do zákona preto pribudne ustanovenie, podľa ktorého sa zamestnancovi v zahraničí použije na výpočet platu v roku 2015 platová tarifa účinná do 31. decembra 2013. Podľa platnej tarify má napríklad zamestnanec v štátnej službe v najnižšej platovej triede plat 338,50 eura, zamestnanec štátu v zahraničnej službe má nárok na 322,50 eura. Novela zákona by mala účinnosť nadobudnúť 1. januára budúceho roku.
Odsúhlasila uzatvorenie troch medzinárodných dohôd
Parlament dnes odsúhlasil uzatvorenie troch medzinárodných dohôd medzi Európskou úniou (EÚ) a inými nečlenskými štátmi. Ide o Dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej, a Dohôd o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom a Moldavskom na strane druhej.
Cieľom zmluvy so šiestimi štátmi Strednej Ameriky (Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama ) je posilnenie vzájomných vzťahov prostredníctvom pridruženia založeného na troch základných pilieroch – politickom dialógu, spolupráci a obchode. Dohodou sa okrem iného vytvára zóna voľného obchodu. "Účelom obchodnej časti dohody je pritom najmä odstránenie akýchkoľvek colných aj necolných prekážok obchodu, uľahčenie obchodu s tovarom, liberalizácia obchodu so službami či postupné recipročné otváranie trhov verejného obstarávania," píše sa v predkladacej správe. Cieľom dvoch dohôd s Gruzínskom a Moldavskom je zasa silnejšia politická a hospodárska spolupráca medzi EÚ a týmito dvoma postsovietskymi štátmi.
Národná rada má schváliť aj Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Ukrajinou, o tomto bode sa stále vedie rozprava. Diskusia je spojená s uznesením, ktoré by mal parlament prijať k situácii na Ukrajine.
Zmeny pomerov v zahraničnej službe prešli do druhého čítania
Štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ako aj ekonomickú diplomaciu, čakajú zmeny. Tie prináša návrh novely zákona o zahraničnej službe, ktorý dnes do druhého čítania posunuli poslanci Národnej rady SR.
Na základe kompetenčného zákona dostalo ministerstvo zahraničných vecí pred niekoľkými rokmi do svojej pôsobnosti koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov SR. Novela teraz vypúšťa ustanovenie podľa ktorého o zriadení a zrušení takýchto oddelení ako súčasti diplomatickej misie rozhoduje minister zahraničných vecí po konzultácii s ministrom hospodárstva.
Zákon samostatne ustanovuje pôsobnosť Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii v Bruseli, ktoré plní okrem iného osobitné úlohy vyplývajúce z členstva v únii. Taktiež podrobnejšie špecifikuje konzulárne funkcie, ktoré vykonávajú diplomatické misie a konzulárne úrady v zahraničí. Tie sa týkajú nielen rozhodovania o udeľovaní víz a pobytu, prijímania žiadostí o vydanie cestovných dokladov, ale tiež osvedčovania dokladov, poskytovania súčinnosti pri dedičských konaniach a pomoci v núdzi. Ďalšie ustanovenia upravujú funkcie a platové náležitosti zamestnancov v zahraničnej službe.
Odstráni sa časové obmedzenie pôsobenia takéhoto zamestnanca v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii. V súčasnosti je to možné iba na štyri roky. Okrem toho aktuálny zákon znemožňuje úspešným zástupcom SR opakovane kandidovať v medzinárodných organizáciách, čo novela od januára budúceho roka zmení.
Plénum zároveň odobrilo trojicu dohôd. Poslanci súhlasili s Dohodou, ktorou sa zakladá pridruženie medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej, s Dohodou o pridružení medzi EÚ a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej a s Dohodou o pridružení medzi EÚ a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej.
