BRUSEL - Akýkoľvek nárast počtu ruských vojakov na Krymskom polostrove bude znamenať zvýšenie napätia a oslabenie prímeria na východe Ukrajiny, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie NATO.
"Dostali sa k nám správy, že Rusko má v úmysle zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť na Kryme. Takýto krok môže viesť len k zvýšeniu napätia a ďalšiemu podkopaniu v súčasnosti platného prímeria (na východe Ukrajiny), ako aj k oslabeniu bezpečnosti v tejto oblasti, ktorú kroky Ruska do značnej miery ohrozujú," uviedla hovorkyňa NATO Oana Lungescu.
Rusko predtým avizovalo, že vzhľadom na údajnú prítomnosť zahraničných síl neďaleko ruských hraníc by mohlo zvýšiť početné stavy svojich jednotiek na Kryme. Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku.
Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu vytvorenú po protivládnych nepokojoch.
Vláda v Kyjeve i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Proruské sily zintenzívnili ostreľovanie civilných objektov, tvrdí ATO
Na Ukrajine začal fungovať internetový register škôd na infraštruktúre, ku ktorým došlo od jari, keď sa na východe územia štátu začala protiteroristická operácia (ATO) vládnych síl. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN s tým, že na internetovej stránke je zaregistrovaných už vyše 100 žiadostí. Týkajú sa bytových domov, rodinných domov, škôl, nemocníc i chrámov.
Podľa iniciátorov projektu webová stránka môže poslúžiť aj ľuďom, ktorí pred bojmi opustili svoje domovy a chcú vedieť, v akom stave je ich nehnuteľný majetok. Ostreľovanie civilných objektov v Doneckej a Luhanskej oblasti pokračovalo v noci nadnes aj napriek prímeriu, ktoré obe strany uzavreli pred takmer dvoma týždňami. Podľa dnešnej správy velenia ATO proruskí separatisti znížili počet útokov na pozície vládnych síl, ale - naopak - zintenzívnili ostreľovanie civilistami obývaných objektov.
"Ide zrejme o snahu diskreditovať jednotky ATO," uviedli dnes v jej štábe, kde dodali, že pri ostreľovaní došlo k obetiam na životoch i zraneniam civilistov. Domy radových občanov boli v noci nadnes vážne poškodené aj pri ostreľovaní letiska v Donecku proruskými silami. Ostreľovanie spôsobilo materiálne škody aj na detskej nemocnici v blízkosti strategicky významného letiskového areálu.
Agentúra Ukrinform napísala, že v Luhansku, ktoré je od jari jedným z centier odporu proruských separatistov, sa dnes v niektorých štvrtiach podarilo obnoviť dodávky elektrickej energie. Ide zatiaľ len o skúšobný režim. Mesto bolo bez elektriny uplynulé dva mesiace. Súčasne s tým sa v Doneckej a Luhanskej oblasti pracuje aj na obnovení mobilného spojenia.
Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie dnes podľa agentúry RIA Novosti oznámilo, že koncom týždňa ukončí prípravu na vyslanie tretieho konvoja s humanitárnou pomocou pre obyvateľov východu Ukrajiny. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil humanitárnu situáciu v Donbase za katastrofálnu a upozornil, že s príchodom zimy sa ešte viac zhorší.
Lavrov: Od začiatku krízy na Ukrajine hrá NATO deštruktívnu rolu
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že NATO tlačí kyjevskú vládu k silovému riešeniu konfliktu na východnej Ukrajine. Lavrov to vyhlásil v rozhovore pre dnešnú, Rusku venovanú prílohu španielskeho denníka El País. Podľa Lavrova sa Ukrajina ocitla na križovatke dvoch ciest: buď pôjde cestou mieru a konštruktívneho dialógu, alebo sa vydá na cestu autoritárskej a nacionalisticko-radikálnej diktatúry. Lavrov podotkol, že voľba je v rukách ukrajinského ľudu.
Šéf ruskej diplomacie v rozhovore podľa agentúry ITAR-TASS zopakoval, že na Ukrajine treba okrem dodržiavania prímeria začať paralelne s "inkluzívnym vnútroukrajinským dialógom" za účasti všetkých politických strán a regiónov. V snahe nedopustiť ďalšiu eskaláciu konfliktu Lavrov považuje za mimoriadne dôležitú "zdržanlivosť vonkajších hráčov, všetkých, bez výnimky". Lavrov vyjadril ľútosť nad krokmi "niektorých západných partnerov", ktorí namiesto serióznej analýzy politických a ekonomických problémov Ukrajiny "zodpovednosť za všetko, čo sa deje, bezdôvodne zvaľujú na Rusko".
Upozornil aj na informačnú vojnu, ktorá sa proti Rusku vedie v médiách, pričom však zdôraznil, že obvinenia proti Rusku nikdy nesprevádzali fakty a dôkazy. Lavrov poukázal aj na deštruktívnu rolu NATO počas celej vnútroukrajinskej krízy. "Aliancia sa vydala smerom k posilňovaniu vojenského potenciálu Ukrajiny, ktorý sa - ako je známe - používa proti civilnému obyvateľstvu," uviedol ruský minister, podľa ktorého tým vedenie NATO "fakticky podnecuje Kyjev na silové riešenie" krízy.
Závery nedávneho vrcholného summitu NATO i plány na spoločné vojenské cvičenie Ukrajiny a NATO podľa Lavrova povedú k zhoršeniu situácie a prehĺbeniu rozkolu v ukrajinskej spoločnosti. Napriek tomu Lavrov zopakoval, že Rusko je pripravené spolupracovať so západnými partnermi na riešení krízy na Ukrajine. Pripomenul v tejto súvislosti mierový plán, ktorý 3. septembra zverejnil ruský prezident Vladimir Putin, ako aj ženevský protokol o urovnaní ukrajinskej krízy podpísaný 17. apríla.
Šéf ruskej diplomacie konštatoval, že prímerie uzavreté na Ukrajine sa vo všeobecnosti dodržiava. Priznal, že dochádza k ojedinelým prípadom streľby z ťažkých zbraní, ale uviedol, že najdôležitejšie je, aby prestrelky neprerástli do nových bojov.
Humanitárnu situáciu na východe Ukrajiny označil Lavrov za katastrofálnu. Poukázal na 830.000 ukrajinských utečencov, ktorých Rusko prichýlilo v uplynulých piatich mesiacoch, a uviedol, že jeho krajina bude východu Ukrajiny aj naďalej poskytovať humanitárnu pomoc. Zdôraznil, že tento problém bude s približovaním sa zimy čoraz pálčivejší.
Porošenko vystúpi na pôde kanadského parlamentu
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v stredu vystúpi s prejavom na pôde kanadského parlamentu. Stane sa tak počas jeho jednodňovej návštevy severoamerickej krajiny, odkiaľ sa presunie do USA na štvrtkové stretnutie v Bielom dome s prezidentom Barackom Obamom. Porošenko sa stretne aj s premiérom Stephenom Harperom, ktorý je veľkým podporovateľom vlády v Kyjeve a kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina. Porošenkova prítomnosť podľa Harperovho úradu "poskytne príležitosť prediskutovať aktuálnu situáciu na Ukrajine" s cieľom nastolenia jej územnej celistvosti.
Porošenko, prozápadný oligarcha, sa po víťazstve v májových voľbách stal novým prezidentom Ukrajiny. Po ujatí sa najvyššej funkcie nariadil spustenie tvrdej operácie proti povstalcom na východe Ukrajiny, kde v apríli naplno vypuklo proruské povstanie. Momentálne je v platnosti prímerie.
USA ocenili asociačnú dohodu medzi Ukrajinou a EÚ
Spojené štáty zablahoželali v utorok ukrajinskému ľudu k "tvoreniu dejín" v súvislosti s ratifikáciou asociačnej dohody s Európskou úniou. Podľa agentúry DPA o tom vo vyhlásení informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.
"Toto je tá asociačná dohoda, ktorá zapríčinila, že Rusko toto všetko začalo," povedala námestníčka hovorcu Maria Harfová v súvislosti s niekoľko mesiacov trvajúcim občianskym konfliktom na Ukrajine. "Nielenže je (dohoda) ratifikovaná zo strany Ukrajiny, ale Rusko je od zvyšku sveta izolované," dodala.
Harfová zároveň ocenila zákon prijatý ukrajinským parlamentom o udelení osobitného samosprávneho režimu niektorým častiam Doneckej a Luhanskej oblasti. "Toto sľuboval prezident (Petro) Porošenko od nástupu do funkcie... Je to znak toho, že Ukrajina plní sľuby dané svojmu ľudu," uviedla Harfová. Prudký pokles hodnoty ruského rubľa je priamym výsledkom amerických a európskych sankcií uvalených na Rusko za inváziu na Ukrajinu, uviedol zároveň v utorok podľa agentúry Reuters Biely dom.
Rubeľ v utorok klesol na rekordne nízke hodnoty. "Je to dôkaz, že Rusko platí cenu" za agresiu na východe Ukrajiny, povedal hovorca Bieleho domu Josh Earnets novinárom na palube Air Force One, ktorým prezident Barack Obama letel do Atlanty.
Ukrajinský parlament schválil lustračný zákon
Ukrajinský parlament schválil v utorok lustračný zákon, zameraný voči predstaviteľom režimu zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča, oznámila agentúra ITAR-TASS. Legislatíva zavádza osobitné previerky "osôb oprávnených vykonávať funkcie na úrovni štátu alebo miestnej samosprávy", ako aj kandidátov na takéto posty.
Lustračným osvedčením bude musieť disponovať ukrajinský prezident, predseda parlamentu, predseda vlády a vicepremiéri, šéf národnej bezpečnostnej služby, guvernér národnej banky, poslanci parlamentu, sudcovia, predstavitelia armády a členovia ústrednej volebnej komisie.
Požadované osvedčenie nebudú môcť získať osoby, ktoré medzi 25. februárom 2010 a 22. februárom 2014 (za úradovania prezidenta Janukovyča) zastávali vedúce pozície v štátnej exekutíve, bezpečnostnej službe, národnej banke alebo prokuratúre. Zákaz sa vzťahuje aj na všetkých príslušníkov bezpečnostných a súdnych orgánov a miestnych predstaviteľov, ktorí spôsobili ujmu na živote, zdraví alebo majetku účastníkom protestov na kyjevskom Majdane.
Do rovnakej skupiny sú zaradené aj osoby, ktoré pred vyhlásením nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 zastávali čelné funkcie v sovietskej komunistickej strane a ďalších politických a bezpečnostných zložkách sovietskeho režimu. Z lustrácií budú vopred vylúčení aj jednotlivci zodpovední za potláčanie hnutia za nezávislosť Ukrajiny v čase druhej svetovej vojny a v povojnových rokoch.
Lustračný zákon sa dnes podarilo schváliť až na tretí pokus, keď ho konečne odhlasovala väčšina 235 poslancov. Predseda parlamentu Olexandr Turčynov v rozpore s platnými pravidlami nariadil opakované hlasovania a nástojil na tom, že sa poslanci nerozídu, kým predložený návrh neschvália.
Zatiaľ čo sa poslanci pokúšali odhlasovať lustračnú legislatívu, pred budovou Verchovnej rady sa zhromaždili aktivisti z hnutí Pravý sektor, Volja a Avtomajdan, agitujúci za jej prijatie. Počas protestu pred parlamentom podpálili stovky pneumatík, odpaľovali zábavnú pyrotechniku a čiastočne zablokovali dopravu.
